Zobrazenie zdroja stránky Rudolf II. (Svätá rímska ríša)

Nemáte oprávnenie upravovať túto stránku z nasledovného dôvodu:

Vaše IP adresa je v rozsahu, který byl zablokován na všech projektech nadace Wikimedia Foundation.

Blokování bylo provedeno uživatelem ‪EPIC‬. Uvedený důvod je Open proxy/Webhost: See the help page if you are affected.

Začátek blokování: 08:48, 2. júl 2024
Blokování vyprší: 08:48, 2. júl 2025

Vaše současná IP adresa je 206.189.44.186 a blokovaný rozsah je 206.189.32.0/20. Prosím, uvádějte tyto údaje ve všech dotazech.

Pokud se domníváte, že jste byli zablokováni omylem, můžete najít další informace a instrukce v globálním pravidle Žádné open proxy. Nebo pokud chcete blok prodiskutovat, vložte žádost o revizi na Meta-Wiki nebo pošlete e-mail do VRT fronty stevardům na adrese stewards@wikimedia.org. Výše uvedené údaje uvádějte ve všech dotazech.

Môžete si zobraziť a kopírovať zdroj tejto stránky:

{{Infobox Panovník
|meno              = Rudolf II.
|titul             = ''Cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa, kráľ rímsky, český, uhorský a chorvátsky, markgróf moravský, arcivojvoda rakúsky''
|obrázok           = AACHEN, Hans von - Portrait of Emperor Rudolf II - WGA.jpg
|popis obrázku     = Rudolf II. na dobovom portréte, ktorého autorom je [[Hans von Aachen]]
|obrázok erbu      = Greater Coat of Arms of Rudolf II, Matthias and Ferdinand II, Holy Roman Emperors.svg
|dátum narodenia   = [[18. júl]] [[1552]]
|miesto narodenia  = [[Viedeň]], [[Rakúske arcivojvodstvo]], [[Habsburská monarchia]], [[Svätá rímska ríša nemeckého národa]]
|dátum úmrtia      = [[20. január]] [[1612]] (59 rokov)
|miesto úmrtia     = [[Praha]], [[České kráľovstvo]], [[Krajiny českej koruny]], Svätá rímska ríša nemeckého národa
|miesto pochovania = [[hrobka českých kráľov|Kráľovská hrobka na Pražskom hrade]]
|potomstvo         = pozri [[#Rodinné pomery|rodinné pomery]]
|dynastia          = [[Habsburgovci]]
|otec              = [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximilián II.]]
|matka             = [[Mária Španielska]]
|titul0            = cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa
|panovanie0        = [[1576]] – [[1612]]
|predchodca0       = [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximilián II.]]
|nástupca0         = [[Matej (Svätá rímska ríša)|Matej]]
|titul1            = kráľ rímsky<br />(kráľ nemecký)
|panovanie1        = [[1575]] – [[1612]]
|predchodca1       = [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximilián II.]]  
|nástupca1         = [[Matej (Svätá rímska ríša)|Matej]]
|titul2            = kráľ český
|panovanie2        = [[1575]] – [[1611]]
|predchodca2       = [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximilián II.]]   
|nástupca2         = [[Matej (Svätá rímska ríša)|Matej]]
|titul3            = kráľ uhorský a chorvátsky
|panovanie3        = [[1572]] – [[1608]]
|predchodca3       = [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximilián II.]] 
|nástupca3         = [[Matej (Svätá rímska ríša)|Matej]]
|portál1           = 
|portál2           = 
}}
[[Súbor:Rudolf II. 1585.jpg|náhľad|Rudolfova veľká tajná pečať (''sigillum maiorum secretum'')]]
'''Rudolf II. Habsburský''' (* [[18. júl]] [[1552]], [[Viedeň]] – † [[20. január]] [[1612]], [[Praha]]) bol rakúsky arcivojvoda (ako Rudolf V.), uhorský (v r. [[1572]]{{--}}[[1608]]), český a nemecký kráľ (v r. [[1575]]{{--}}[[1611]]) a rímskonemecký cisár (ako Rudolf II., v r. [[1576]]{{--}}1611), syn cisára [[Maximilián II. Habsburský|Maximiliána II. Habsburského]] a [[Mária Španielska|Márie Španielskej]].

== Mladosť a španielska výchova ==
[[Súbor:Archdukerudolf.jpg|thumb|left|Rudolf ako pätnásťročný v Španielsku]]

Rudolfov otec bol známy ako [[náboženstvo|nábožensky]] umiernený panovník s veľmi blízkymi vzťahmi s príslušníkmi nekatolíckych náboženstiev. Rudolfovu matku, presvedčenú [[latinská cirkev|katolíčku]], prejavy [[náboženská tolerancia|náboženskej tolerancie]] jej muža znepokojovali a v snahe ochrániť syna pred nevhodnými vplyvmi viedenského dvora ho poslala v r. [[1564]] spolu s mladším bratom [[Arnošt Habsburský|Arnoštom]] na výchovu do katolíckeho [[Španielsko|Španielska]] na dvor svojho brata [[Filip II. (Španielsko)|Filipa II.]], kde strávil sedem rokov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Janáček|meno=Josef|odkaz na autora=Josef Janáček|titul=Rudolf II. a jeho doba|vydanie=1|miesto=Praha|vydavateľ=Svoboda|rok=1987|isbn=|poznámka=Ďalej len ''Janáček (1987)''|strany=22-29|jazyk=česky}}</ref> Zaumienila si vychovať zo synov vzorných zástancov katolíckej viery. Rudolf ako budúci následník trónu si v Španielsku mal osvojiť všetko, čo vladár potrebuje. Nechýbalo mu sebavedomie, rozsiahle vzdelanie a bohaté jazykové znalosti.

V Španielsku ho však najviac ohromila veľkoleposť a nádhera kráľovského dvora, podpora vedy a umenia zo strany panovníka a dôkladne vypracovaný a dodržiavaný ceremoniál, ktorý formálne potvrdzoval nielen spoločenské, ale predovšetkým mocenské postavenie kráľa voči poddaným. Tieto podnety v mladom Rudolfovi zanechali trvalé stopy.

Rudolf sa vrátil v roku [[1571]] a priniesol si na rakúske pomery nadpriemerné vzdelanie, fanatické protireformné zapálenie však nie – oveľa viac ho zaujímalo umenie a „prírodoveda“ (teda skôr [[alchýmia]]). Svoje osobné presvedčenie o náboženskej tolerancii Rudolf II. potvrdil odmietnutím [[Bartolomejská noc|Bartolomejskej noci]] v  roku [[1572]]:

{{Citát|Hoci je francúzsky kráľ mojim švagrom, musím s istým zármutkom konštatovať, že sa mi také tyranské konanie a nečestné správanie nepáči. Nemôžem jeho rozhodnutie ani schvaľovať, ani považovať za dobré. Lebo je hanebné a nekresťanské konať proti viere. Náboženské záležitosti nemôžu byť riešené mečom a násilím, ale urovnané a súdené len Božím slovom a kresťanským učením.<ref>[http://www.rozhlas.cz/radiozurnal/publicistika/_zprava/1003945 Dominik Duka: Ohlédnutí za Rudolfem II.] – ČRo 1 – Radiožurnál, 15. ledna 2012</ref>}}

V roku Rudolfovho návratu zomrel [[Ján II. Žigmund Zápoľský]] a Maxmiliánovi sa podarilo v roku [[1572]] presadiť u [[Uhorsko|uhorských]] stavov, aby vyhlásili Rudolfa za svojho kráľa. [[25. september|25. septembra]] [[1572]] bol v Prešporku korunovaný za uhorského kráľa.<ref>Janáček (1987). Str. 46-69.</ref>

Jeho pražskej korunovácii však predchádzali nekonečné rokovania jeho otca so zemským snemom o slobode vierovyznania a uznanie tzv. [[Česká konfesia|Českej konfesie]], ktorá mala zaručiť náboženskú slobodu nekatolíckym cirkvám. Maximilián ju napokon v roku [[1575]] ústne potvrdil, čím bola podmienka stavov splnená. Rudolf mohol byť [[22. september|22. septembra]] [[1575]] korunovaný [[česká koruna (klenot)|svätováclavskou korunou]] českých kráľov. Ešte v auguste toho istého roka bol v [[Regensburg]]u zvolený za rímskeho kráľa.
{{Citát|...pristúpil pán z Rožmberka, najvyšší hradný gróf pražský, k oltáru a obrátiv sa k stavom, rozdielne po tri razy sa ich pýtal zo strany consensu (súhlasu) a povolenia. Na to súc všetci trikrát odpovedali: Jest, jest, jest. Tu pán arcibiskup (Antonín Brus z Mohelnice) opäť modlitbu odriekal. A po učinenej modlitbe postavil Jeho Milosti Kráľovskej na hlavu navyšší pan komorník (Jan z Valdštejna) červenú karmazínovú čapičku a najvyšší pán hradný gróf pražský, pán z Rožmberka, s pomoccou pána arcibiskupa ... postavili na hlavu kráľovskú korunu. A po požehnaní učinenom Te Deum laudamus (Teba, Bože, chválime) spievané od chóru i na organ sa hralo.<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Pánek | meno = Jaroslav | odkaz na autora = Jaroslav Pánek | titul = Vilém z Rožmberka : politik smíru | vydavateľ = Brána ; Knižní klub | miesto = Praha | rok = 1998 | počet strán = 315 | isbn = 80-85946-86-6 | strany = 172}}</ref>}}

Ešte v októbri toho istého roka bol v [[Regensburg]]u zvolený za rímskeho kráľa, avšak usídliť sa v Prahe mu otec stále neumožnil.<ref>Janáček (1987). Str. 70-154.</ref>

== Rudolf a jeho duševná choroba ==
V roku [[1580]] sa objavili prvé príznaky jeho duševnej choroby ([[psychóza|maniodepresívna psychóza]]). Choroba sa u Rudolfa prejavovala striedaním nálad. Panovníkovu priazeň neraz striedali útoky a podozrenia, ktoré sa zhoršovali s pribúdajúcimi prejavmi šialenstva. Pri nich sa jeho nevôľa, záchvaty chorobnej podozrievavosti či výbuchy hnevu obracali proti najbližším služobníkom.

S veľkou obľubou sa dodnes tradujú aj historicky potvrdené príbehy troch komorných služobníkov – Jeronýma Makovského, 
[[Filip Lang z Langenfelsu|Filipa Langa]] a Kašpara Ruckého. Tí si jeden po druhom získali cisárovu bezvýhradnú dôveru a neskrývane z nej ťažili. Ich príjmy rástli vďaka úplatkom, pretože bez ich súhlasu sa takmer nikomu nepodarilo dosiahnuť audienciu u cisára. Aj oni sa však stali obeťami intríg a postupne sa z výhodných postov navzájom vytlačili. Prví dvaja skončili vo väzení, kde Makovský pobudol až do roku [[1624]], Lang zomrel v roku [[1610]]. Rucký spáchal pred uväznením samovraždu.
[[Súbor:Austrian imperial crown dsc02787.jpg|thumb|Rudolfova koruna, neskôr koruna rakúskeho cisára, antverpský zlatník Jan Vermeyen, 1602]]

== Praha ako cisárske sídlo ==
V roku [[1583]] sa Rudolf rozhodol pre Prahu ako pre svoje stále sídlo.<ref>Janáček (1987). Str. 182-205.</ref> Učinil tak radikálne opatrenie, ktoré sa vymykalo dovtedajšej tradícii. Jeho predchodcovia na cisárskom tróne využívali Prahu iba sporadicky pri vybavovaní štátnických záležitostí. O presune sídla uvažoval už cisár Maximilián II., ktorý v Prahe často pobýval. Konečné rozhodnutie však urobil jeho syn Rudolf.<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Veber | meno = Václav | odkaz na autora = Václav Veber | spoluautori = a kol. | titul = Dějiny Rakouska | vydanie = 1. doplnené a aktualizované | miesto = Praha | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | rok = 2009 | strany=243-244 | isbn = 978-80-7106-239-4}}</ref> Prahu povýšil na sídelné mesto, čím súčasne splnil sľub daný zemskému snemu pred svojou korunováciou. Metropolu zemí českej koruny pozdvihol na významné centrum politiky, kultúry a vzdelanosti.

Na [[Pražský hrad|Pražskom hrade]] bolo preto potrebné vybudovať tak [[rezidencia|rezidenciu]], ktorá by zabezpečovala osobné pohodlie panovníka a umožňovala chod kráľovského dvora, ako aj zodpovedajúce technické zázemie pre centrálne dvorské úrady, ktoré sa sem presťahovali spolu s cisárom. V obmedzenom priestore bolo nutné počítať aj s bytovými priestormi pre tých dvoranov, ktorých musel mať panovník stále poruke. Súčasne sa pri prestavbe Pražského hradu myslelo i na umiestnenie bohatých umeleckých a vedeckých panovníkových zbierok. Na tento účel bolo vybudované severné krídlo hradného paláca s dnešnou [[Španielska sála|Španielskou sálou]]. Mená staviteľov a iných umelcov, ktorí sa na prestavbe hradu podieľali, poznáme z hojne dochovanej úradnej korešpondencie a účtov. Pre cisára pracovali najmä severotalianski [[architekt]]i G. Gargiolli, neskôr O. Fontana a G. M. Filippi.
Významné zmeny však nepostihli iba vlastnú panovníkovu rezidenciu, ale i celé mesto. Dlhoročná prítomnosť cisárskeho dvora pomohla Prahe k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju a súčasne jej zaručila významné medzinárodné postavenie. V Prahe nastal stavebný rozvoj, sprevádzaný prílevom remeselníkov, umelcov a obchodníkov z rôznych končín Európy. I šľachta sa hromadne sťahovala do mesta.

== Mecenáš poznania a umenia ==
[[Súbor:Vertumnus årstidernas gud målad av Giuseppe Arcimboldo 1591 - Skoklosters slott - 91503.tiff|thumb|left|Rudolf II. ako [[Vertumnus]], rímsky boh ročných období (1591{{--}}2), [[Giuseppe Arcimboldo]]]]

Rudolf II. bol známy ako „cisár ezoterikov, alchymistov a astrológov“. Tento prívlastok spolu s prezývkou „rakúsky [[Hermes Trismegistos]]“ ho plne vystihoval. Na svojom dvore sústredil učencov a mágov z celého sveta, dokonca vstúpil do [[Rosenkruciáni|rosenkruciánskeho]] združenia. Panovník posadnutý [[alchýmia|alchýmiou]] dúfal, že s pomocou učencov odhalí najskrytejšie tajomstvá ľudského poznania.

K najvýznamnejším učencom tej doby, ktorí žili na cisárskom dvore, patrili [[mág]] a [[astrológia|astrológ]] [[John Dee]], alchymista a astrológ [[Edward Kelley]], ako i vedci svetového mena, [[matematik|matematici]] a [[astronóm]]ovia [[Tycho de Brahe|Tycho Brahe]] a [[Johannes Kepler]]. V rudolfínskej Prahe našiel na krátky čas útočisko aj významný renesančný vzdelanec [[Giordano Bruno]], ktorý počas svojho pobytu dokonca prednášal na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]].

Čo okrem vedeckého bádania Rudolfa fascinovalo, bol [[Judaizmus|židovský]] [[mysticizmus]]. Najmä poznatky pražského [[rabín]]a [[Jehuda Löw ben Becalel|Jehudu Löwa ben Becalela]] v ňom vyvolávali neskrývaný záujem a túžbu stretnúť sa s ním. Stretnutie sa uskutočnilo [[23. februára]] [[1592]] a rabín na cisára urobil nesmierny dojem. O obsahu ich rozhovoru nie je nič známe, ale historici predpokladajú, že šlo o rozpravy o [[Kabala|kabale]]. Z tých čias pochádza i slávna [[legenda (povesť)|legenda]] o [[Golem]]ovi.

Rudolfa preslávila i jeho veľkolepá zbierka [[Maľba|obrazov]] a iných umeleckých [[Artefakt (archeológia)|artefaktov]]. O jeho slávnej [[galéria|galérii]], ktorú však mal česť vidieť iba málokto, sa hovorilo po celej [[Európa|Európe]]. K jej skvostom patrili diela takých umelcov, akými boli [[Tizian]], [[Leonardo da Vinci]] či [[Albrecht Dürer]]. Po Rudolfovej smrti sa však umelecké diela roztratili. Časť zbierok sa dostala do Viedne či iných miest v [[Rakúsko|Rakúsku]] a [[Nemecko|Nemecku]], množstvo umeleckých skvostov však zmizlo vo [[Švédsko|Švédsku]] ako vojnová korisť po [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojne]].

== Rudolfov koniec ==
[[Súbor:Rudolf II Thaler.jpg|thumb|Toliar Rudolfa II., 1610, 40 mm, 28,56 g]]

K Rudolfovmu koncu prispel i jeho nezáujem o politické dianie. Keď v roku [[1593]] vypukla vojna s [[Osmanská ríša|Turkami]] a v roku [[1604]] vypuklo v [[Uhorsko|Uhorsku]] povstanie [[Štefan Bočkaj|Štefana Bočkaja]], monarchia sa rútila do zániku, pretože povstalci s pomocou Turkov obsadili celé [[Slovensko]] a vpadli dokonca i na [[Morava (región)|Moravu]] a do rakúskych krajín. Rudolfova pasivita vyvolala iniciatívu jeho brata Mateja, ktorý uzavrel so Štefanom Bočkajom a s Turkami mier. To bol začiatok konca Rudolfovho panovania.

Ten sa niesol v znamení trvalého ohrozenia cisárovej autority a síliacej duševnej choroby, v dôsledku ktorej bol postupne zbavovaný vlády nad jednotlivými krajinami v prospech svojho brata, ktorý získal podporu uhorských, rakúskych a moravských stavov.<ref>Janáček (1987). Str. 388-406.</ref>
 
Rudolf si udržal vládu iba v [[Čechy|Čechách]] a v [[Sliezsko|Sliezsku]]<ref>Janáček (1987). Str. 409-426.</ref> (vďaka udeleniu známeho [[Rudolfov majestát|Rudolfovho majestátu]] protestantským stavom [[9. júl]]a [[1609]]). Hlavnou zásadou v ňom bola klauzula, že nikto nesmie byť nútený ku katolíctvu či k inému náboženstvu. Majestát vlastne potvrdzoval Českú konfesiu z roku [[1575]] a vzťahoval sa na šľachtu, kráľovské mestá i poddaných. Zaručoval slobodu vierovyznania bez ohľadu na postavenie jednotlivca.<ref>Janáček (1987). Str. 426-448.</ref> Aby boli dodržané ustanovenia Majestátu, bolo zvolených tridsať ochrancov viery (po desiatich z každého stavu).

V snahe zvrátiť stav, aby sa prípadným nástupcom na českom tróne stal jeho brat Matej, sa Rudolf odhodlal podniknúť ešte jeden pokus. Využil pomoc svojho bratranca, [[passau]]ského [[biskup]]a [[Leopold Pasovský|Leopolda]] a v januári [[1611]] nechal vtrhnúť [[Vpád pasovských|pasovské vojská]] do Čiech. Tým však vyvolal v krajine vlnu odporu, čo [[11. apríl]]a [[1611]] vyústilo do Rudolfovej vynútenej [[abdikácia|abdikácie]] a jeho nahradenia na českom tróne mladším bratom Matejom.<ref>Janáček (1987). Str. 449-500.</ref>

Na sklonku života sa Rudolfovi k duševnej chorobe pridalo i ochorenie [[pľúca|pľúc]], [[pečeň|pečene]], [[Trombóza intrakraniálneho venózneho systému|trombóza]], ale i sprievodné znaky [[syfilis|syfilidy]]. Neriadil sa radami lekárov, aby sa liečil, pretože veril proroctvu, že zomrie na mŕtvicu. Skonal ráno [[20. januára]] [[1612]].

Po smrti boli jeho ostatky uložené do podzemnej [[hrobka|hrobky]] [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha|svätovítskeho chrámu]] v Prahe.<ref>Janáček (1987). Str. 500-506.</ref>

== Hodnotenie Rudolfovej osobnosti ==
Historici charakterizujú Rudolfa II. ako veľmi vzdelaného človeka, vášnivého, ale systematického zberateľa a [[mecenáš]]a ezoterických vied a umenia. Na druhej strane však cisára predstavujú ako ambiciózneho, no nedôsledného štátnika známeho aférami, samoľúbeho, od mladosti chorého a predovšetkým v posledných rokoch vlády veľmi nerozhodného. Obdobie jeho panovania sa označuje príznačným prívlastkom "rudolfínska doba".

== Rodinné pomery ==
Po celý svoj život ostal starým mládencom. Plánovaný sobáš s infantkou Izabelou, dcérou španielskeho kráľa [[Filip II. (Španielsko)|Filipa II.]], dohodnutý v r. [[1568]], sa neuskutočnil (Izabela sa v r. [[1597]] vydala za Rudolfovho mladšieho brata [[Albrecht Habsburský (1559 – 1621)|Albrechta]]) a Rudolf ani nemal o manželstvo záujem. Známy je jeho vzťah k početným konkubínam, z ktorých najznámejšou a najstálejšou bola [[gróf]]ka [[Katarína Stradová]].

Z jeho početných mileneckých vzťahov pochádzalo asi šesť potomkov, ktorých však nikdy oficiálne neuznal. Najznámejší bol jeho duševne chorý syn Julius Cesar d´Austria (* [[1585]] – † [[1609]]), pravdepodobne tiež syn Kataríny Stradovej.

== Zaujímavosti ==
* Rudolf v čase, keď musel abdikovať na cisársku korunu, údajne vyriekol v roku [[1610]] na adresu Prahy kliatbu: ''„Praha, nevďačná Praha, ja som ťa slávnou učinil, ty teraz vyháňaš ma, dobrodinca svojho. Pomsta Božia nech na teba príde a prekliatie padne na teba a na celú českú zem.“''
* Postava Rudolfa II. našla stvárnenie i na filmovom plátne. Cisára Rudolfa v komédii režiséra [[Martin Frič|Martina Friča]] ''Císařův pekař a pekařův císař'' z roku [[1951]] nezabudnuteľne stvárnil český herec [[Jan Werich]].

== Rodokmeň Rudolfa II. ==
{{Rodokmeň predkov
|1  = '''Rudolf II. Habsburský'''
|2  = [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximilián II. Habsburský]]
|3  = [[Mária Španielska]]
|4  = [[Ferdinand I. Habsburský]]
|5  = [[Anna Jagelovská (1503 – 1547)|Anna Jagelovská]]
|6  = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]]
|7  = [[Izabela Portugalská (1503 – 1539)|Izabela Portugalská]]
|8  = [[Filip I. (Kastília)|Filip I. Habsburský]]
|9  = [[Jana (Kastília)|Jana Kastílska]]
|10 = [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav II. Jagelovský]]
|11 = [[Anna de Foix]]
|12 = [[Filip I. (Kastília)|Filip I. Habsburský]]
|13 = [[Jana (Kastília)|Jana Kastílska]]
|14 = [[Manuel I. (Portugalsko)|Manuel I.]] 
|15 = [[Mária Aragónska (1482 – 1517)|Mária Aragónska]]
|16 = [[Maximilián I. (Svätá rímska ríša)|Maximilián I. Habsburský]]
|17 = [[Mária Burgundská]]
|18 = [[Ferdinand II. (Aragónsko)|Ferdinand II. Aragónsky]]
|19 = [[Izabela I. (Kastília)|Izabela I. Kastílska]]
|20 = [[Kazimír IV. Jagelovský]]
|21 = [[Alžbeta Habsburská (1435 – 1505)|Alžbeta Habsburská]]
|22 = [[Gaston II. de Foix]]
|23 = [[Katarína Navarrská]]
|24 = [[Maximilián I. (Svätá rímska ríša)|Maximilián I. Habsburský]]
|25 = [[Mária Burgundská]]
|26 = [[Ferdinand II. (Aragónsko)|Ferdinand II. Aragónsky]]
|27 = [[Izabela I. (Kastília)|Izabela I. Kastílska]]
|28 = [[Ferdinand Portugalský (1433 – 1470)|Ferdinand Portugalský]]
|29 = [[Beatrica Portugalská (1430 – 1506)|Beatrica Portugalská]]
|30 = [[Ferdinand II. (Aragónsko)|Ferdinand II. Aragónsky]]
|31 = [[Izabela I. (Kastília)|Izabela I. Kastílska]]
}}

== Referencie ==
<references />

== Literatúra ==
* BŮŽEK, Václav, a kol. ''Ein Bruderzwist im Hause Habsburg (1608-1611).'' České Budějovice : Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, 2010. 543 s. (Opera historica 14.) ISBN 978-80-7394-211-3. 
* ČECHURA, Jaroslav. ''České země v letech 1526-1583. První Habsburkové na českém trůně I.'' Praha : Libri, 2008. 324 s. ISBN 978-80-7277-385-5.   
* ČECHURA, Jaroslav. ''České země v letech 1584-1620. První Habsburkové na českém trůně II.'' Praha : Libri, 2009. 496 s. ISBN 978-80-7277-388-6.   
* [[Ivana Čornejová|ČORNEJOVÁ, Ivana]]; RAK, Jiří; VLNAS, Vít. ''Ve stínu tvých křídel : Habsburkové v českých dějinách.'' Praha : Grafoprint-Neubert, 1995. 289 s. ISBN 80-85785-20-X. 
* EVANS, Robert J. W. ''Rudolf II. a jeho svět : myšlení a kultura ve střední Evropě 1576-1612.'' Praha : Mladá fronta, 1997. 382 s. ISBN 80-204-0590-9.   
* HAMANNOVÁ, Brigitte. ''Habsburkové : životopisná encyklopedie.'' Praha : Brána ; Knižní klub, 1996. 408 s. ISBN 80-85946-19-X.
* HAUSENBLASOVÁ, Jaroslava: Rozmary svojrázneho panovníka : Na dvore Rudolfa II. In: ''História : revue o dejinách spoločnosti'', roč. V, 2005, č. 5 - 6, s. 8 {{--}} 10.
* CHYTIL, Karel. ''Umění v Praze za Rudolfa II : Otisk přednášky konané v Umělecko-průmyslovém museu dne 6. a 13. března 1904.'' Praha : Umělecko-průmyslové museum obchodní a živnostenské komory, 1904.   
* JANÁČEK, Josef. ''Pád Rudolfa II.'' 3. vyd. Praha : Brána, 2003. 222 s. ISBN 80-7243-183-8. 
* JANÁČEK, Josef. ''Rudolf II. a jeho doba.'' 3. vyd. Praha ; Litomyšl : Paseka, 2003. 564 s. ISBN 80-7185-611-8.   
* KARPENKO, Vladimír; PURŠ, Ivo. ''Alchymie a Rudolf II. : hledání tajemství přírody ve střední Evropě v 16. a 17. století.'' Praha : Artefactum, 2011. 240 s. ISBN 978-80-86-890-33-3.  
* KYBAL, Vlastimil. ''Jindřich IV. a Rudolf II : dvě studie o zahraniční politice Francie a domu rakouského v letech 1592 až 1610.'' Praha : Královská česká společnost nauk, 1907. 125 s. 
* ŠIMEK, Eduard. Rudolf II. In RYANTOVÁ, Marie; VOREL, Petr. ''Čeští králové.'' Praha - Litomyšl : Paseka, 2008. ISBN 978-80-7185-940-6. s. 335-347. 
* VEBER, Václav, a kol. ''Dějiny Rakouska.'' 1. doplněné a aktualizované. vyd. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2009. ISBN 978-80-7106-239-4. s. 243-264. 
* VOREL, Petr. ''Velké dějiny zemí Koruny české VII. 1526-1618.'' Praha : Paseka, 2005. 672 s. ISBN 80-7185-648-7.   
* WINKELBAUER, Thomas. ''Österreichische Geschichte 1522 - 1699 : Ständefreiheit und Fürstenmacht ; Länder und Untertanen des Hauses Habsburg im konfessionellen Zeitalter.'' Teil 1.. Wien : Ueberreuter, 2003. 621 s. ISBN 3-8000-3528-6.
* WINKELBAUER, Thomas. ''Österreichische Geschichte 1522 - 1699 : Ständefreiheit und Fürstenmacht ; Länder und Untertanen des Hauses Habsburg im konfessionellen Zeitalter.'' Teil 2.. Wien : Ueberreuter, 2003. 567 s. ISBN 3-8000-3987-7.

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Rudolf II, Holy Roman Emperor}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.dejepis.com/index.php?page=200&pod=5 text Majestátu Rudolfa II.]

== Panovnícke pomery ==
{{s-start}}
{{S-hou|meno='''Rudolf II. Habsburský'''|[[Habsburgovci]]}}
{{s-pred|riadky=3|pred=[[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximilián II. Habsburský]]}}
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov|Cisár Svätej rímskej ríše]]
|roky= [[1576]]{{--}}[[1612]]}}
{{s-potom|riadky=3|potom=[[Matej (Svätá rímska ríša)|Matej II. Habsburský]]}}
|-
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam panovníkov Česka|Český kráľ]]
|roky= [[1575]]{{--}}[[1611]]}}
|-
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam panovníkov Uhorska|Uhorský kráľ]]
|roky= [[1572]]{{--}}[[1608]]}}
{{s-end}}{{Cisári Svätej rímskej ríše}}{{Uhorskí panovníci}}{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Habsburgovci]]
[[Kategória:Rímskonemeckí cisári]]
[[Kategória:Arcivojvodovia Rakúska]]
[[Kategória:Králi Česka]]
[[Kategória:Králi Uhorska]]
[[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]]
[[Kategória:Osobnosti z Viedne]]
[[Kategória:Osobnosti na českých poštových známkach]]
[[Kategória:Rytieri Podväzkového rádu]]
[[Kategória:Pochovaní v katedrále svätého Víta v Prahe]]

Šablóny použité na tejto stránke:

Šablóna:-- (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Autoritné údaje (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Autoritné údaje/AbARTP (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Autoritné údaje/BNF (upraviť)
Šablóna:Autoritné údaje/GND (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Autoritné údaje/ISNI (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Autoritné údaje/LCCN (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Autoritné údaje/NKC (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Autoritné údaje/NLP (upraviť)
Šablóna:Autoritné údaje/PIM (upraviť)
Šablóna:Autoritné údaje/ULAN (upraviť)
Šablóna:Autoritné údaje/VIAF (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Autoritné údaje/WORLDCATID (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Cisári Svätej rímskej ríše (upraviť)
Šablóna:Citácia/Jazyk (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Citácia knihy (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Citát (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Collapsible list (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Cudzojazyčne/iso12názov (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:ISBN (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Infobox (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Infobox Panovník (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Infobox Panovník/Tituly (upraviť)
Šablóna:Navbox (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Navigačná lišta (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:PAGENAMEBASE (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Portál (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Portál/Riadok (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt/box (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt/odkaz (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt/param (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Rodokmeň predkov (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:S-end (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:S-hou (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:S-potom (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:S-pred (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:S-start (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:S-teraz (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Uhorskí panovníci (upraviť)
Modul:Arguments (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Check isxn (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Navbar (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Navbox (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:String (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Wikiúdaje (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)

Späť na Rudolf II. (Svätá rímska ríša).

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Rudolf_II._(Svätá_rímska_ríša)“