Zobrazenie zdroja stránky Mir

Nemáte oprávnenie upravovať túto stránku z nasledovného dôvodu:
Vaše IP adresa je v rozsahu, který byl zablokován na všech projektech nadace Wikimedia Foundation.
Blokování bylo provedeno uživatelem ‪EPIC‬. Uvedený důvod je Open proxy/Webhost: See the help page if you are affected.
Začátek blokování: 08:48, 2. júl 2024
Blokování vyprší: 08:48, 2. júl 2025
Vaše současná IP adresa je 206.189.44.186 a blokovaný rozsah je 206.189.32.0/20. Prosím, uvádějte tyto údaje ve všech dotazech.
Pokud se domníváte, že jste byli zablokováni omylem, můžete najít další informace a instrukce v globálním pravidle Žádné open proxy. Nebo pokud chcete blok prodiskutovat, vložte žádost o revizi na Meta-Wiki nebo pošlete e-mail do VRT fronty stevardům na adrese stewards@wikimedia.org. Výše uvedené údaje uvádějte ve všech dotazech.
Môžete si zobraziť a kopírovať zdroj tejto stránky:
{{iné významy}}
{{Infobox Kozmická stanica 
 | stanica                = Mir
 | stanica_obr            = Mir during STS-74 (cropped).jpg
 | stanica_obr_landscape  = 
 | stanica_obr_veľkosť    = 250
 | stanica_obr_titulok    = Mir pri pohľade z [[Space Shuttle|raketoplánu]] ''[[Atlantis (raketoplán)|Atlantis]]'', 18. november 1995
 | extra_obr              = 
 | extra_obr_landscape    = 
 | extra_obr_veľkosť      =
 | extra_obr_titulok      = 
 | znak                   = Mir insignia.svg
 | znak_veľkosť           = 
 | znak_titulok           = Znak Miru
 | volací_znak            = ''Mir''
 | posádka                = 3
 | štart                  = [[19. február]] [[1986]],<br />21:28:23 [[koordinovaný svetový čas|UTC]]
 | štartovacia_rampa      = [[Bajkonur]], [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazachstan]] (LC-200)
 | návrat                 = [[23. marec]] [[2001]],<br />05:59:36 UTC
 | stav                   = 
 | hmotnosť               = 124 340 kg
 | dĺžka                  = 19 m (od Základného bloku k modulu ''Kvant-1'')
 | šírka                  = 31 m (od modulu ''Priroda'' k spojovaciemu modulu)
 | výška                  = 27,5 m (od modulu ''Kvant-2'' k modulu ''Spektr'')
 | objem                  = 350 m³
 | tlak                   = cca 1 013 hPa
 | perigeum               = 354 km
 | apogeum                = 374 km
 | inklinácia             = 51,64°
 | rýchlosť               = 27 700 km/h (7,7 km/s)
 | perióda                = 91,9 minút
 | obehy_deň              = 15,7
 | na_orbite              = 5 510 dní (15 rokov a 31 dní)
 | obývaná                = 4 592 dní
 | obehy                  = 86 331
 | vzdialenosť            = 
 | štat_z                 = 23. marca 2001 <small>(pokiaľ nie je uvedené inak)</small>
 | štat_ref               = 
 | konfigurácia_obr       = Mir diagram.svg
 | konfigurácia_landscape = 
 | konfigurácia_veľkosť   = 
 | konfigurácia_titulok   = Konfigurácia stanice Mir v máji 1996
}}

'''Mir''' ({{rus|Мир|''svet'' alebo ''mier''}}) bola prvá [[Sovietsky zväz|sovietska]], resp. [[Rusko|ruská]] permanentne obývaná [[kozmická stanica]]. Zároveň bola prvou stanicou, ktorá neštartovala jedinou [[nosná raketa|raketou]], ale jej komponenty - moduly - boli vynášané postupne. Bola vybudovaná na obežnej dráhe prepojením modulov ''Mir'', ''[[Kvant-1]]'' (typový rad 37), ''[[Kvant-2 (Mir)|Kvant-2]]'', ''[[Kristal (Mir)|Kristal]]'', ''[[Spektrum (Mir)|Spektrum]]'', ''[[Priroda (Mir)|Priroda]]'' a ''[[DM (Mir)|DM]]'', ktoré do vesmíru štartovali oddelene v rokoch [[1986]] – [[1996]]. Koncept Miru vznikol na základoch vesmírnych staníc [[Saľut]], skôr vypustených a prevádzkovaných [[ZSSR|Sovietskym zväzom]]. Počas [[Program Shuttle-Mir|programu Shuttle-Mir]] spojil ruský Mir svoje skúsenosti s raketoplánmi [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]].

Táto kozmická stanica predstavovala veľké a živé kozmické vedecké laboratórium, ktoré obsluhovali pilotované transportné kozmické lode [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuz]] a automatické nákladné lode [[Progress (kozmická loď)|Progress]]. Zásoby dodávali aj navštevujúce [[kozmický raketoplán|raketoplány]], ktoré tiež dočasne zväčšovali obytné a pracovné priestory. Po pripojení raketoplánu vzniklo v tej dobe najväčšie [[umelé kozmické teleso]] s celkovou hmotnosťou 250 [[tona|ton]]. Celkový počet experimentov a pozorovaní vykonaných na jeho palube bol vyše 23 000.<ref name="PK" />

Mir bol veľký ako šesť školských [[autobus]]ov. Vnútri vyzeral ako labyrint plný hadíc, drôtov a vedeckých nástrojov, ako aj každodenných predmetov, ako sú fotografie, detské kresby, knižky a gitara. Bežne v ňom žili traja ľudia, ale niekedy poskytol útočisko až šiestim osobám, vrátane prvého [[Afganistan|afganského]] kozmonauta menom [[Abdul Ahad Mómand]]. Okrem troch krátkych období bol Mir nepretržite obývaný do októbra [[1999]]. Na palube Miru sa celkove vystriedalo 104 kozmonautov, z toho 62 cudzincov (inej ako ruskej národnosti).<ref name="PK">{{Cite book
| author = [[Karel Pacner]], [[Antonín Vítek]]
| year = 2008
| title = Půlstoletí kosmonautiky
| publisher = Epocha
| isbn = 978-80-87027-71-4
}}</ref> Riadiace stredisko Miru, [[Centr Upravlenija Poljotom|CUP]] ('''C'''entr '''u'''pravlenija kazmišeskymi '''p'''oljotami), sídlilo v Koroljove neďaleko Moskvy.

Cesta 15 rokov starej ruskej vesmírnej stanice skončila [[23. marec|23. marca]] [[2001]], keď bol Mir cielene navedený do [[zemská atmosféra|zemskej atmosféry]]. V nej z väčšej časti zhorel a jeho zvyšky dopadli blízko Nadi ([[Fidži]]) do [[Tichý oceán|Pacifiku]]. Na konci jeho životnosti sa objavili návrhy predať ho súkromným spoločnostiam ako prvé mimozemské televízne a filmové štúdio, ale vybavenie sa správalo príliš nespoľahlivo, aby bolo ďalej použiteľné.

== Plánovanie a vývoj ==
Mir nadväzoval na prvé sovietske orbitálne stanice [[Saľut]]. Pôvodne sa uvažovalo o vypustení novej stanice označovanej ako ''Saľut 8'', ktorá bude síce dokonalejšia, ale veľmi podobná predchádzajúcim Saľutom. Niektorí odborníci uvažovali aj o spojení viacerých Saľutov, ku ktorým by boli postupne pridávané [[kozmické laboratórium|laboratóriá]] a zásobovacie lode. Stanica Mir sa napokon stala úplne inou, samostatnou stanicou, aj keď vychádzala z konštrukcie Saľutov. Konštruktéri zvolili modulovú koncepciu s jedným hlavným blokom, ku ktorému sa dal pomocou spojovacích uzlov pripojiť minimálne rovnaký počet ďalších laboratórií. Toto riešenie malo jednu obrovskú výhodu – konfiguráciu základne bolo možné podľa potreby meniť či dopĺňať o ďalšie časti.

Prvý návrh viacmodulovej orbitálnej stanice vytvoril v [[70. roky 20. storočia|70.]] rokoch konštruktér [[Valentin Petrovič Gluško|Valentin P. Gluško]]. V roku [[1976]] padlo rozhodnutie vyvíjať raketu RLA-135, z ktorej sa neskôr stala nosná raketa [[Energija]] a dvojicu orbitálnych staníc predbežne označovaných ako DOS-7 a DOS-8 ('''D'''olgovremennaja '''O'''rbitalnaja '''S'''tancija – dlhodobá orbitálna stanica). Prvá z nich sa neskôr stala Mirom, druhá mala byť plánovaný Mir-2, ktorý bol napokon zlúčený s americkým projektom [[Freedom]] a viedol k výstavbe [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanice]]. Na rozdiel od staníc Saľut, ktoré mali len dva spojovacie uzly, DOS-7 mala mať až štyri uzly, čo značne rozširovalo možnosti jej využitia. Neskôr konštruktéri pridali ešte ďalšie dva uzly, takže stanica mohla súčasne prijať až 6 nezávislých lodí. V tom istom roku padlo rozhodnutie o inštalácii štyroch bočných blokov na miesta štyroch uzlov. 

[[Súbor:Mir replica at Cite de l'Espace 2.jpg|left|thumb|[[Replika]] [[Základný blok|Základného bloku]] stanice Mir vystavená v [[Toulouse]] vo Francúzsku]]

=== Konštrukcia ===
==== Základný blok ====
{{Hlavný článok|Základný blok}}
Reálne práce na konštrukcii stanice ešte stále označovanej ako DOS-7 začala konštrukčná kancelária [[NPO Saľut]] v júli [[1979]]. Oproti predchádzajúcim typom sa počítalo napríklad s novými a väčšími solárnymi panelmi či s novým [[navigácia|navigačným]] systémom Kurs. Pre Mir bol vyvinutý nový prístroj na získavanie [[kyslík]]a z [[odpadová voda|odpadovej vody]] – ''Elektron'' a tiež systém na odfiltrovanie [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] z atmosféry stanice, ktorý bol pomenovaný ''Vozduch''. [[21. október|21. októbra]] [[1980]] boli stavebné práce pozastavené a následná revízia ukázala, že DOS-7 bude výrazne ťažší, než sa očakávalo. To viedlo k rozhodnutiu umiestniť čo najviac vybavenia do prídavných modulov.

Práce na výstavbe stanice sa obnovili v januári [[1982]], ale približne o rok boli prerušená, pretože paralelne bežiace projekty stavby ruského raketoplánu [[Buran (raketoplán)|Buranu]] a jeho nosnej rakety Energije sa ukázali byť finančne príliš náročné. Po vyriešení problémov s peniazmi revízia opäť ukázala preťaženie stanice, tentoraz až o 100 až {{kg|4500}}. Okrem ďalších presunov zariadenia na iné moduly sa zmenila predpokladaná [[obežná dráha|dráha]] stanice na energeticky menej náročnú, aby bola raketa Proton schopná na ňu náklad dostať. V priebehu vývojových prác sa vykonávali testy na celkove štrnástich prototypoch stanice.

Základný modul DOS-7 dokončili v decembri 1984 a [[6. máj]]a [[1985]] previezli na [[kozmodróm]] [[Bajkonur]], kde sa mali realizovať záverečné testy. Prvý dátum štartu Základného bloku stanovili na [[16. február]]a 1986. Niekoľko desiatok sekúnd pred štartom však [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiace stredisko]] stratilo spojenie s modulom a preto sa štart odvolal. Modul úspešne odštartoval o štyri dni neskôr s nosnou raketou [[Proton-K (nosná raketa)|Proton K]].

==== Vývoj ostatných modulov ====
[[Súbor:Moonmir sts91 big.jpg|thumb|Snímka zachytáva dva [[družica|satelity]] Zeme: prirodzený – [[Mesiac]] (vpravo) a umelý – Mir (vľavo)]]

Podľa pôvodných predstáv firmy [[Raketno-kosmičeskaja korporacija Energija imeni S. P. Koroľova|NPO Energija]] sa mali k Základnému bloku pripojiť sedemtonové moduly, ktoré by boli vynášané [[Sojuz (nosná raketa)|raketou Sojuz]] a časom pravidelne obmieňané. Tento návrh bol neskôr nahradený návrhom dvadsaťtonových modulov s označením 37K. Prvý z týchto modulov, 37KE, mal byť pôvodne vyslaný k stanici [[Saľut 7]], ktorá istý čas obiehala Zem zároveň s Mirom, no vzhľadom na časový sklz sovietski predstavitelia prijali rozhodnutie poslať modul radšej na Mir. Podobne ako Základný blok, aj 37KE najprv prekračoval svojou hmotnosťou nosnosť rakety Proton. Po redukcii vybavenia a paliva sa jeho štartovacia hmotnosť ustálila na {{kg|22797}}. Po technických problémoch napokon modul 37KE pomenovaný Kvant odštartoval v marci roku 1987. K Miru ho doviedol ťahač, ale kvôli predchádzajúcim neúspešným pokusom o pripojenie spotreboval priveľa paliva a nebol riadene navedený do atmosféry.

Ďalšie moduly sa podobne ako Kvant mali skladať z dvoch častí – z vlastného modulu a z kozmického ťahača, ktorý sa po pripojení modulu k stanici mal od neho oddeliť a zhorieť v atmosfére. Tento plán bol nakoniec zamietnutý ako neekonomický. Po odstránení ťahača z tretieho vyvíjaného modulu 37KD vzrástli možnosti jeho využitia až o dve tony vybavenia. Už vyrobené ťahače boli rozobrané a zakomponované do nových modulov. V októbri 1984 bola schválená výroba štyroch veľkých modulov s označením 77KSD. Tie boli neskôr pomenované ako Kvant-2, Kristall, Spektr a Priroda. Ich štarty mali nasledovať krátko po štarte modulu Kvant, ale postupne sa omeškávali za termínmi. Niektoré moduly sa dostali do vesmíru až s niekoľkoročným oneskorením. Na ich výstavbu, skúšky a vypustenie doliehali predovšetkým vtedajšie finančné a technologické podmienky.<ref>[http://www.kosmo.cz/modules.php?op=modload&name=kosmo&file=index&fil=/m/pil_lety/rusko/mir/mn2.htm http://www.kosmo.cz - V znamení mieru] (Online prístup 3. 2. 2009)</ref>

Napriek pôvodnému predpokladu, že všetky moduly stanice budú vypustené v priebehu dvoch rokov a celková doba činnosti stanice dosiahne 6 rokov, posledný modul odštartoval do vesmíru až desať rokov po vypustení prvej časti stanice.

== Moduly ==
[[Súbor:Mir Core Module - cropped and shaded.jpg|thumb|left|[[Základný blok]] stanice Mir]]
[[Súbor:Kristall module (1997).jpg|thumb|170px|Modul [[Kristall]]]]
[[Súbor:Kvant-1 (1995-02-06) cropped.jpg|thumb|left|Modul [[Kvant-1]]]]
[[Súbor:STS089-703-092 cropped to show only Kvant-2.jpg|thumb|170px|Modul [[Kvant-2]] ako súčasť Miru]]
[[Súbor:Spektr - cropped.jpg|thumb|left|Modul [[Spektr]]]]
[[Súbor:Priroda module (1998) - cropped.jpg|thumb|170px|Modul [[Priroda]] pre [[diaľkový prieskum Zeme]]]]

Kozmická stanica Mir sa skladala z týchto modulov:

; '''[[Základný blok]]'''
: Obytný a riadiaci modul, prvý modul stanice. Konštrukčne sa skladal zo štyroch základných častí: prechodového úseku, pracovného úseku, prístrojového úseku a z prechodovej komory. Bol dlhý {{m|13.13|m}}, jeho maximálny priemer bol {{m|4.15|m}}, a pri štarte vážil približne 21 ton. Guľovitý modul s päticou voľných uzlov slúžil zároveň ako [[prechodová komora]] pre [[výstup do otvoreného vesmíru|výstup kozmonautov do otvoreného vesmíru]]. Z modulu vychádzali dve krídla [[solárny panel|solárnych panelov]] s celkovým rozpätím {{m2|75}}, ku ktorým sa v roku 1987 pridalo ďalších {{m2|22}}.
; '''[[Kvant-1]]''' 
: [[astrofyzika|Astrofyzikálny]] modul pozostávajúci z laboratórneho úseku, prechodovej komory a externého úseku prístrojov. Laboratórny úsek mal tvar valca a vpredu prechádzal do [[kužeľ|kónickej]] časti s aktívnym spojovacím uzlom. Z opačnej strany bol potom ohraničený guľovým dnom. Hlavnú časť vedeckého vybavenia modulu Kvant predstavovalo medzinárodné observatórium ''Röntgen'' s celkovou hmotnosťou {{kg|800}}. Dĺžka celého modulu bola 5,8 metra a jeho hmotnosť {{kg|11050}}.
; '''[[Kvant-2]]'''
: Modul určený na vybavenie palivom, spotrebnými látkami, a dovybavenie Miru zariadením, ktoré pre priveľkú hmotnosť nemohlo odštartovať v Základnom bloku. Jeho konštrukcia je odvodená od transportnej kabíny pôvodne určenej pre vojenské stanice [[Almaz]]. Modul sa skladal z troch hermetizovaných častí: z nákladnej s prístrojmi, pozorovacej vedeckej a špeciálnej prechodovej kabíny. Nachádzali sa v ňom aj komora pre [[výstup do otvoreného priestoru]], systém regenerácie pitnej vody a sprchovací kút. Modul bol dlhý {{m|12.4|m}}, široký 4,35 metra (v maximálnom priemere) a vážil 18,5 tony. Niesol dve krídla solárnych panelov s celkovou plochou {{m2|53}}.
; '''[[Kristall]]'''
: Technologický modul. Bol určený na vedecké a technologické pokusy, ako aj na spojenie s [[kozmický raketoplán|raketoplánom]] [[Buran]], ku ktorému však nikdy nedošlo. Skladal sa z dvoch hermetizovaných častí a mal dĺžku 11,9 metra. Jeho maximálny priemer bol 4,35 metra a vážil {{kg|19640}}. Nachádzali sa v ňom tiež schránky s prístrojmi a potravinami. Niesol dve krídla solárnych panelov s plochou {{m2|70}}. Okrem uzlu na pripojenie k Miru a uzlu na spojenie s raketoplánom mal ešte tretí uzol, ku ktorému sa mal pripojiť modul vykonávajúci astronomické pozorovania.
; '''[[Spektr]]'''
: Modul slúžiaci na pozorovanie [[Zem]]e, najmä prírodných zdrojov a [[zemská atmosféra|atmosféry]]. Bol vybavený ruskými aj americkými prístrojmi. V okamihu štartu mal hmotnosť {{kg|23500}}, z čoho na samotný modul bez zásob a pohonných hmôt pripadlo {{kg|19640}}. Obsahoval vybavenie pre atmosférický prieskum, technologické experimenty, monitorovanie a sledovanie atmosféry Zeme a monitorovanie [[röntgenové žiarenie|röntgenového]] a [[gama žiarenie|gama žiarenia]]. Mal dĺžku 12 metrov a maximálny priemer {{m|4.35|m}}. Niesol až štyri slnečné panely.
; '''[[Docking Module]] (DM)'''
: Modul zaisťujúci spojenie s [[Space Shuttle|americkým raketoplánom]], pretože spojenie cez modul Kristall bolo komplikované. Cez DM sa mohla s Mirom spojiť aj loď [[Sojuz]]. Jeho vedecké vybavenie bolo minimálne. Modul dosahoval dĺžku 4,7 metra a pripájali sa k nemu dva [[solárny panel|solárne panely]], z toho jeden čisto ruskej výroby, druhý bol výsledkom americko-ruskej spolupráce.
; '''[[Priroda]]'''
: Modul pre [[diaľkový prieskum Zeme]]. Prebiehalo na ňom meranie prímesí rôznych látok v atmosfére, sledovanie globálnej tepelnej výmeny, pozorovanie cirkulácie [[mrak]]ov, meranie [[erózia|erózie]], [[rádioaktivita|rádioaktivity]], monitorovanie [[ekológia|ekologickej]] situácie a i. Jeho dĺžka bola {{m|12|m}}, priemer {{m|4.35|m}} a hmotnosť {{kg|19700}}. Modul niesol tiež väčšie množstvo amerických prístrojov. Nebol vybavený solárnymi panelmi a do príletu k Miru mu elektrickú energiu zaisťovalo 168 batérií. Po spojení s Mirom sa pripojil na jeho energetické zdroje a batérie sa naložili do lode Progress, v ktorej spolu s ostatným odpadom zhoreli v atmosfére.

Prielezy medzi modulmi mali jednotný priemer 0,8 metra. Manévrovanie každého modulu na dráhe, jeho priblíženie a spojenie s orbitálnym komplexom Mir zaisťoval systém služobnej a motorovej sekcie. Spájanie trvalo 22 minút a uskutočňovalo sa na vysokej obežnej dráhe. Priťahovanie modulov k stanici a hermetizáciu zabezpečili spojovacie sústavy.<ref>[http://mek.kosmo.cz/pil_lety/rusko/mir/moduly.htm http://mek.kosmo.cz - Moduly stanice Mir] (Online) prístup 3.1.2009</ref>

=== Prehľad modulov ===
{| border="1" cellpadding="4" align="center" cellspacing="0" style="background: #f9f9f9; color: black; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse;"
|- bgcolor="#efefef"
! Modul
! Dátum štartu
! Nosná raketa
! Dátum pripojenia
! Hmotnosť modulu
! [[Program Sojuz|Sojuz]]
! Nákres
! Poloha modulu v konfigurácii s Mirom
|-
| [[Základný blok]]
| [[19. február]], [[1986]]
| [[Proton (nosná raketa)|Proton 8K82K]]
| N/A
| {{kg|20100}}
| N/A
| [[Súbor:Mir base block drawing.png|80px]]
| [[Súbor:Mir base block drawing.png|80px]]
|-
| [[Kvant-1]]
| [[31. marec]], [[1987]]
| [[Proton (nosná raketa)|Proton 8K82K]]
| ~[[9. apríl]], [[1987]]
| {{kg|10000}}
| [[Sojuz TM-2|TM-2]]
| [[Súbor:Kvant module drawing.png|80px]]
| [[Súbor:Mir 1987 configuration drawing.png|80px]]
|-
| [[Kvant-2]]
| [[26. november]], [[1989]]
| [[Proton (nosná raketa)|Proton 8K82K]]
| [[6. december]], [[1989]]
| {{kg|19640}}
| [[Sojuz TM-8|TM-8]]
| [[Súbor:Kvant 2 module drawing.png|80px]]
| [[Súbor:Mir 1989 configuration drawing.png|80px]]
|- 
| [[Kristall]]
| [[31. máj]], [[1990]] 
| [[Proton (nosná raketa)|Proton 8K82K]]
| [[10. jún]], [[1990]]
| {{kg|19640}}
| [[Sojuz TM-9|TM-9]]
| [[Súbor:Kristall module drawing.png|80px]]
| [[Súbor:Mir 1990 configuration drawing.png|80px]]
|-
| [[Spektr]]
| [[20. máj]], [[1995]]
| [[Proton (nosná raketa)|Proton 8K82K]]
| [[1. jún]], [[1995]]
| {{kg|19640}}
| [[Sojuz TM-21|TM-21]]
| [[Súbor:Spektr module drawing.png|80px]]
| [[Súbor:Mir June 2 1995 configuration drawing.png|80px]]
|-
| [[Mir Docking Module|Docking Module]]
| [[12. november]], [[1995]]
| [[Atlantis (raketoplán)|''Atlantis'']] ([[STS-74]])
| [[15. november]], [[1995]]
| {{kg|6134}}
| [[Sojuz TM-22|TM-22]]
| [[Súbor:Mir Docking Module drawing.png|80px]]
| [[Súbor:Mir May 26 1995 configuration drawing.png|80px]]
|-
| [[Priroda]]
| [[23. apríl]], [[1996]]
| [[Proton (nosná raketa)|Proton 8K82K]]
| [[26. apríl]], [[1996]]
| {{kg|19000}}
| [[Sojuz TM-23|TM-23]]
| [[Súbor:Priroda module drawing.png|80px]]
| [[Súbor:Mir May 7 1996 configuration drawing.png|80px]]
|}

== Palubné systémy ==
[[Súbor:MIR onboard computer IF 1990s CHM.agr.jpg|thumb|Používateľské rozhranie palubného počítača zo stanice Mir]]

'''Kontrolný a riadiaci systém:''' Jeho základ predstavovalo 7 [[počítač]]ov, ktoré umožnili maximálne automatizovať riadenie letu, činnosť palubných systémov a vedecké aparatúry. S palubnou automatikou boli spojené tiež pulty povelovej a výstrahovej signalizácie, riadenie motorových jednotiek, systémov elektrického zásobovania, regenerácie [[voda|vody]], termoregulácie a zaistenie výstupu kozmonautov do otvoreného priestoru.

'''Systém riadenia letu:''' Úlohou tohoto systému bolo udržiavať stanicu v požadovanej polohe a orientácii. Systém prijímal údaje zo snímačov uhlových rýchlostí ([[akcelerometer|akcelerometrov]]), slnečných a astronavigačných snímačov, infračervených snímačov a optických zameriavačov. Významnou novinkou v systéme orientácie bolo použitie [[gyroskop]]ických stabilizátorov.

'''Motorový systém''': Vlastný motorový systém tvorili dva hlavné [[raketový motor|motory]] s ťahom  2943 [[Newton (jednotka)|N]]. Používali sa pri korekciách obežnej dráhy. Okrem toho stanica obsahovala ešte 32 malých reaktívnych motorov s ťahom 137,3 N. Všetky motory spaľovali jednotnú pohonnú zmes so spoločnej nádrže. Motory boli umiestnené na častiach modulov nazývaných prístrojové úseky.

'''Energetické systémy:''' Primárnym zdrojom [[elektrická energia|elektrickej energie]] boli [[solárny panel|solárne panely]] pracujúce na báze [[arzenid galitý|arzenidu galitého]]. Vďaka snímačom polohy [[Slnko|Slnka]] boli vždy automaticky orientované na Slnko. Tento primárny zdroj sa napájal na systém paralelne pripojených [[akumulátor]]ových batérií, ktoré bezprostredne napájali palubnú rozvodnú sieť s jednosmerným napätím 28,5 [[Volt|V]]. Ak bolo treba zvýšiť výkon elektrickej siete, zapájali sa aj záložné batérie. 

'''Systém termoregulácie:''' Rovnakú [[teplota|teplotu]] a [[vlhkosť vzduchu]] na Mire udržiavali citlivé kontrolné snímače, bloky systému automatickej a ručnej regulácie, výkonné prístroje a zariadenie odvádzajúce do kozmického priestoru odpadové [[teplo]]. Teplota sa mohla meniť v rozsahu 18 až 28 [[stupeň Celzia|°C]], relatívna vlhkosť vzduchu v rozsahu 30 až 70 % a [[atmosférický tlak]] 1066,4 [[Pascal|hPa]] až 1293 hPa.

'''Systém zabezpečenia životných podmienok:''' Hlavnú zásobu [[voda|vody]] predstavovala voda privezená zo Zeme zakonzervovaná pomocou [[ión (častica)|iónov]] [[striebro|striebra]] a uskladnená v desaťlitrových nádržiach. Ďalšia voda sa získavala z atmosférickej vlhkosti. Denný príjem vody na kozmonauta bol 2 litre. Dehydrované potraviny sa skladovali v mrazničke pri teplote až −10&nbsp;°C. Držalo sa v nej asi {{kg|40}} rôznych produktov vrátane [[chlieb|chleba]], [[ovocie|ovocia]], [[zelenina|zeleniny]], [[čaj]]u a [[káva|kávy]]. Na palube existovalo tiež „umývadlo“ tvorené guľovým plášťom s výrezmi pre ruky a tvár. Prídel vody na umývanie na osobu bol len 0,3 litra denne, ako umývací prostriedok sa väčšinou používali navlhčené špongie. Na údržbu čistoty stanice slúžil [[vysávač]] a vlhké prachovky. [[Toaleta]] pripomínala pozemskú toaletu, kvôli [[mikrogravitácia|mikrogravitácii]] pracovala na [[podtlak]]ovom princípe. Tento koncept sa využíva aj dnes na [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanici]].

== Posádka ==
[[Súbor:Mir Crew Quarter.jpg|thumb|[[Kozmonaut]] [[Jurij Vladimirovič Usačov|Jurij Usačov]] vo svojej súkromnej kóji, marec 1996]]
[[Súbor:Lucid on Treadmill in Russian Mir Space Station - GPN-2000-001034.jpg|thumb|Astronautka [[Shannon Lucidová]] cvičí na bežiacom páse počas pobytu na Mire]]

Na palube Miru mohlo spoločne pracovať až šesť kozmonautov, väčšinou však ich počet nebol vyšší ako traja. Dopravu im zabezpečovali kozmické lode [[Sojuz-TM]] alebo [[Sojuz-T]], materiál nákladné lode [[Progress]] a [[Progress M]]. Neskôr zaisťovali zásobovanie a výmenu člena posádky aj americké [[Space Shuttle|raketoplány]]. Prvá, dvojčlenná posádka vstúpila na Mir [[15. marec|15. marca]] 1986, posledná ho opustila [[15. jún]]a 2000.

=== Typický denný program posádky ===
Kozmonauti sa riadili [[UTC+3|moskovským časom]] s tým rozdielom, že sa neprechádzalo na [[letný čas]].

* 08:00 – prebúdzanie, ranná toaleta, inšpekcia stanice
* 09:00 – raňajky
* 09:40 – začiatok práce, cvičenie, komunikácia so Zemou
* 14:00 – obed
* 15:00 – práca, cvičenie, komunikácia so Zemou
* 19:00 – večera, príprava práce na ďalší deň
* 21:30 – voľný čas
* 23:00 – začiatok spánku<ref>[http://mek.kosmo.cz/pil_lety/rusko/mir/mir.htm http://mek.kosmo.cz - Mir] (Online) prístup 3.1.2009</ref>

V prípade mimoriadne silných [[slnečná erupcia|slnečných erupcií]] mali kozmonauti pracovnú dobu obmedzenú a museli tráviť viac času v súkromných kójach, ktoré boli lepšie odtienené voči slnečnej radiácii.

Kvôli výskumu, montáži, ale aj rôznym opravám museli kozmonauti niekedy [[výstup do otvoreného vesmíru|vystúpiť v skafandroch z Miru do otvoreného vesmíru]]. Celkový počet výstupov do kozmu bol 78 v súhrnnom trvaní 359 hodín.<ref name="PK" />

== Priebeh letu ==
=== 1986 ===
[[Súbor:Mir - core module.svg|thumb|left|Zjednodušený prierez [[Základný blok|Základným blokom]] stanice Mir]]

Základný blok bol na obežnú dráhu vypustený 19. 2. 1986 s [[nosná raketa|nosnou raketou]] Proton K. V dátume štartu sa niektoré zdroje od seba líšia, lebo hoci Základný blok odštartoval 19. februára o 21:28 svetového času, na kozmodróme Bajkonur bol v tom čase už 20. február.<ref>{{Cite book
| author = [[Tomáš Přibyl]] 
| year = 2001
| title = Příběh stanice Mir
| publisher = Vlastný náklad
| isbn = 80-238-6789-X
| pages = 25}}</ref> Z východiskovej obežnej dráhy sa stanica vlastnými motorickými manévrami dostala [[7. marec|7. marca]] toho istého roku na pracovnú obežnú dráhu. Pôvodné plány sovietskych inžinierov hovorili o tom, že by všetky vedecké moduly zamierili do kozmu v najbližších dvoch rokoch. Nakoniec ale, predovšetkým vinou technických a rozpočtových problémov, došlo k tomu, že posledný z modulov vzlietol až 10 rokov po štarte Základného bloku stanice.

Spočiatku sa Základný blok pohyboval po značne [[excentricita|excentrickej]] dráhe (171 – {{km|302|m}} v deň vypustenia), neskôr sa dráha upravovala a [[26. marec|26. marca]] 1986 bol rozdiel medzi [[apogeum|apogeom]] a [[perigeum|perigeom]] iba {{km|20|m}} (priemerná výška {{km|348|m}}). [[15. marec|15. marca]] 1986 sa nad [[Atlantický oceán|Atlantickým oceánom]] spojila so Základným blokom transportná loď [[Sojuz T-15]], ktorá odštartovala z Bajkonuru [[13. marec|13. marca]]. Po kontrole hermetickosti spoja [[kozmonaut]]i [[Leonid Denisovič Kizim]] a [[Vladimir Alexejevič Soloviov]] prešli do stanice ako jej prvá základná posádka. Let Sojuz T-15 nemal veľa vedeckých cieľov. Úlohou kozmonautov bola hlavne previerka systémov stanice a ich uvedenie do funkcie. V tom čase bola v obytnej časti stanice teplota 24&nbsp;°C a [[tlak]] 1147 hPa. 21. marca sa ku komplexu pripojila i zásobovacia loď [[Progress 25]]. Kozmonauti skúšali okrem iného aj rôzne spôsoby riadenia komplexu, nový systém rádiového spojenia a vyfotografovali tiež [[Halleyova kométa|Halleyovu kométu]]. Prvá posádka opustila stanicu [[5. máj]]a. Po ukončení 51-dňového pobytu na stanici Mir však loď Sojuz T-15 nepristála hneď na Zemi, ale preletela ku kozmickej stanici Saľut 7 a spojila sa s ňou. Takýto prelet medzi dvoma stanicami sa uskutočnil po prvýkrát v histórii kozmonautiky.

V období od 5. mája do [[26. jún]]a ostala stanica bez posádky. 22. mája vzlietla k Miru bezpilotná loď Sojuz TM-1. Jej automatická misia bola zakončená úspešným pristátím ešte pred návratom kozmonautov. [[26. jún]]a sa na stanicu vrátili Kizim a Solovjov a zostali tam až do [[16. júl]]a. Súhrnný čas, ktorý prvá posádka strávila na Mire, bol 70 dní, 10 hodín a 57 minút.<ref>{{Cite book
| author = [[Tomáš Přibyl]] 
| year = 2001
| title = Příběh stanice Mir
| publisher = Vlastný náklad
| isbn = 80-238-6789-X
| pages = 31}}</ref> Ich odchodom sa začalo posledné obdobie bez posádky, ktoré ukončil prílet [[Jurij V. Romanenko|Jurija V. Romanenka]] a [[Alexandr Ivanovič Lavejkin|Alexandra I. Lavejkina]] [[7. február]]a [[1987]].

=== 1987 ===
[[Súbor:Spacestation mir.jpg|thumb|right|Prvé dva moduly Miru – Základný blok a Kvant-1]]

Začiatkom roka 1987 zlyhala nosná raketa Proton vynášajúca do kozmu [[komunikačná družica|komunikačnú družicu]] ''Luč'', ktorá mala zlepšiť možnosti spojenia Miru s riadiacim strediskom v Kaliningrade. V priebehu roku 1987 sa na Mire vystriedali 4 stále posádky a k Základnému bloku bol pripojený modul Kvant. Túto udalosť sprevádzalo množstvo problémov. Pre prípad možnej havárie sedeli členovia posádky Romanenko a Lavejkin počas spojovacieho manévru v transportnej lodi Sojuz oblečení v skafandroch. Pri prvom pokuse o spojenie sa obe telesá minuli o 10 metrov. [[9. apríl]]a prebehol druhý pokus: astrofyzikálny modul sa zachytil o spojovací uzol stanice, nedošlo však k pevnému mechanickému spojeniu. Pri elektromechanickom priťahovaní modulu sa posun zastavil vo vzdialenosti {{mm|375|m}} z potrebných {{mm|384|m}}. O dva dni neskôr riadiace stredisko rozhodlo o neplánovanom výstupe vtedajšej posádky, Romanenka a Lavjejkina, do otvoreného priestoru. Kozmonauti prerúčkovali k zadnej časti stanice a okolo 20:43 UT oznámili riadiacemu stredisku, že plochy oboch spojovacích uzlov asi o centimeter nedoliehajú. Po vyskrutkovaní spojovacej tyče Kvantu a vzdialení telies sa zistilo, že príčinou bol textilný vak – podľa jedného zdroja sáčok s hygienickými potrebami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Vítek
  | meno = Antonín
  | titul = 1986-017A - Mir v roce 1987
  | url = http://www.lib.cas.cz/space.40/1986/I017A.HTM
  | dátum aktualizácie = 2009-03-19
  | dátum prístupu = 2009-04-15
  | vydavateľ = Space40
  | jazyk = česky
}}</ref>, podľa iného vak s odpadom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Stavba stanice Mir
  | url = http://www.vesmir.sk/index.php?id=mir
  | dátum prístupu = 2009-04-15
  | vydavateľ = vesmir.sk
  | jazyk = slovensky
}}</ref>, ktorý sa tam nedopatrením dostal. Kozmonauti predmet odstránili a očistili spojovacie plochy. Následne, ako prví ľudia v histórii, priamo sledovali automatické spojenie modulov. Po troch hodinách a 40 minútach výstup do otvoreného priestoru skončil. Kozmonauti potom postupne oživovali modul Kvant, v ktorom začali prebiehať prvé experimenty a pozorovania. 

Keď sa v máji s Mirom spojila nákladná loď Progress-30, po prvýkrát v histórii kozmonautiky tak vznikol komplex zložený zo štyroch telies (Základný blok – Kvant – [[Sojuz TM-2]] – Progress-30). [[9. jún]]a začalo medzinárodné observatórium ''Rentgen'' pozorovať výbuch známej [[supernova|supernovy]] [[SN 1987A]]. V júni tiež kozmonauti J. Romanenko a A. Lavejkin nainštalovali solárny panel s celkovou plochou {{m2|22}}. 22. júla odštartovala kozmická loď Sojuz TM-3, ktorej posádku tvorili [[Alexandr Viktorenko]] a [[Alexandr Alexandrov]]. Po návrate lode na Zem sovietski predstavitelia oznámili, že Mir bude trvalo osídlený a posádky sa budú striedať priamo za prevádzky.<ref>{{Cite book
| author = [[Tomáš Přibyl]] 
| year = 2001
| title = Příběh stanice Mir
| publisher = Vlastný náklad
| isbn = 80-238-6789-X
| pages = 33}}</ref> Predtým príletu novej posádky vždy predchádzal odlet starej. Podľa nového plánu mali na krátke obdobie súčasne pracovať na Mire predchádzajúca a nasledujúca posádka.

=== 1988 – 1989 ===
[[Súbor:RP1357 p120 Mir base block (left), Kvant, and Kvant 2 (top) (1989).svg|thumb|Konfigurácia stanice Mir v roku 1989]]

V roku 1988 sa na Mire vystriedalo 12 kozmonautov. Medzi nimi aj prvý afganský kozmonaut [[Abdul Ahad Mómand]]. Pokračovala práca predovšetkým vo vedeckých experimentoch: príprava [[polovodič]]ových materiálov, geofyzikálne experimenty, diaľkový prieskum Zeme, fotografovanie oblohy v [[ultrafialové žiarenie|ultrafialovej oblasti spektra]], sledovanie zdravotného stavu a pracovných schopností kozmonautov a iné. [[26. február]]a, [[3. jún]]a a [[20. október|20. októbra]] prebehli výstupy do otvoreného priestoru. Na poslednom z nich bolo zaujímavé to, že [[skafander|skafandre]] kozmonautov [[German Titov|Titova]] a [[Musa Manarov|Manarova]] neboli v autonómnom režime, ale boli pripojené na palubný systém zabezpečenia životných podmienok. Tretí člen posádky, Poljakov, bol počas výstupu v návratovom module lode [[Sojuz TM-6|Sojuz-TM 6]]. Ak by nastala nejaká havária, mohol sa okamžite oddeliť od stanice a pristáť. Tento postup bol v prípade nebezpečných operácií použitý viackrát.

V období od [[26. apríl]]a do [[7. september|7. septembra]] 1989 bola stanica opäť bez posádky, pretože sa zdržala výroba ďalších vedeckých modulov. Počas tohto obdobia zásobovacia loď Progress-41 naviedla Mir na vyššiu obežnú dráhu. Samotnej lodi však už nezostával dostatok pohonných hmôt na riadené navedenie do atmosféry a tak po štyroch dňoch vstúpila do zemskej atmosféry neriadene.<ref>{{Cite book
| author = [[Tomáš Přibyl]] 
| year = 2001
| title = Příběh stanice Mir
| publisher = Vlastný náklad
| isbn = 80-238-6789-X
| pages = 42}}</ref>

Posádka sa vrátila na stanicu v kozmickej lodi [[Sojuz TM-8]]. Tvorili ju [[Alexandr Viktorenko]] a [[Alexandr Alexandrovič Serebrov|Alexandr Serebrov]]. Pri stretávaní so stanicou nastali komplikácie a z dvadsaťmetrovej vzdialenosti musela posádka pripojiť loď ručným riadením. Keďže manéver sa neplánovane odohrával nad nočnou stranou Zeme, museli si spojovací uzol osvetľovať svetlometom. Po spojení posádka oživila a skontrolovala stanicu a vyložila zásoby z nákladnej lode Progress M-1.

Jednou z najvýznamnejších udalostí tohoto roka je pripojenie modulu Kvant-2, ktorý odštartoval [[26. november|26. novembra]]. Štart komplikovali technické problémy s navigačným systémom Miru [[Kurs]]. Navyše sa krátko po štarte zistilo, že jeden z dvoch slnečných panelov sa neotvoril úplne. Neskôr sa ho podarilo otvoriť. 2. decembra prebehol neúspešný pokus o pripojenie modulu k stanici. Počas stretávacieho manévru totiž zlyhalo 6 [[gyroskop]]ov stanice. Na druhý pokus, [[6. december|6. decembra]] sa modul úspešne pripojil ku komplexu. Modul obohatil stanicu o komoru na výstup do otvoreného priestoru, systém regenerácie pitnej [[voda|vody]] a [[vzduch]]u, sprchovací kút a ďalšie vybavenie.

=== 1990 – 1995 ===
[[Súbor:Mir - February 1995.jpg|thumb|Mir pri pohľade z [[Space Shuttle|raketoplánu]] [[Discovery (raketoplán)|''Discovery'']], február 1995]]
[[Súbor:Cosmonaut Polyakov Watches Discovery's Rendezvous With Mir - GPN-2002-000078.jpg|left|thumb|Kozmonaut [[Valerij Vladimirovič Poľakov|Valerij Poľakov]] sa pozerá z okna stanice Mir pri pohľade z blížiaceho sa raketoplánu ''Discovery'' počas misie [[STS-63]], 6. február 1995]]
[[File:Atlantis docked to MIR - GPN-2000-001315.jpg|thumb|Raketoplán ''Atlantis'' spojený so stanicou Mir, 4. júl 1995]]

Začiatkom roku 1990 vykonali Viktorenko a Serebrov tri výstupy do otvoreného priestoru. Počas tretieho výstupu po prvýkrát vyskúšali novú prechodovú komoru v module Kvant-2 a otestovali nové skafandre typu [[Orlan]]. [[1. február]]a bolo počas ďalšieho výstupu odskúšané kozmické kreslo ''[[Ikaros]]'', ktoré umožňuje kozmonautovi pohybovať sa nezávisle od kozmickej lode alebo stanice. NASA vyvinula podobné zariadenie označované ako [[MMU]], ale rovnako ako MMU, ani Ikaros sa napokon v praxi nepoužíval.

[[11. február]]a odštartovala k Miru loď [[Sojuz TM-9]] s novou posádkou, ktorú tvorili [[Anatolij Soloviov]] a [[Alexandr Balandin]]. Vo vesmíre zistili poškodenie [[tepelný štít|tepelnej izolačnej vrstvy]] na povrchu návratového modulu, ktorá ich mala chrániť pred extrémnymi teplotami. Po spojení s Mirom preto uskutočnili opravársky výstup, ktorý trval rekordných 7 hodín 16 minút. Pri návrate nastal problém s uzavretím krytu prechodovej komory v module Kvant-2. Z tohto dôvodu sa museli vrátiť cez starú komoru v Základnom bloku.

[[31. máj]]a 1990 odštartoval modul Kristall, ktorý sa spojil s komplexom na druhý pokus. [[8. január]]a [[1994]] na stanicu priletel lekár a kozmonaut [[Valerij Poľakov]] a na Zem sa vrátil o 437 dní neskôr. Doteraz je držiteľom rekordu v najdlhšom neprerušenom pobyte vo vesmíre. Prvenstvo v najdlhšom pobyte na stanici Mir patrí [[Sergej Avdejev|Sergejovi Avdejevovi]]. Tento ruský kozmonaut pri troch letoch v rokoch [[1992]] až 1999 strávil vo vesmíre spolu 747 dní.<ref>{{Cite web
| url = http://www.lib.cas.cz/space.40/INDEX2.HTM
| title = Avdejev, Sergej Vasilievič
| author = Antonín Vítek
| accessdate = 2009-04-10
| archiveurl = https://web.archive.org/web/20080409103132/http://www.lib.cas.cz/space.40/INDEX2.HTM
| archivedate = 2008-04-09
}}</ref>

[[3. október|3. októbra]] 1994 k Miru po prvýkrát vycestoval európsky kozmonaut, Nemec [[Ulf Merbold]]. Bol nielen prvým Európanom na palube Miru, ale aj prvým Európanom na palube raketoplánu. Koncom roku sa na Mir v lodi [[Sojuz TM-11]] dostal aj prvý reportér vo vesmíre – štyridsaťosemročný Japonec [[Tojohiro Akijama]]. Niesol si so sebou šesť kamier a štyridsať hodín prázdnych pásiek.<ref>{{Cite book
| author = [[Tomáš Přibyl]] 
| year = 2001
| title = Příběh stanice Mir
| publisher = Vlastný náklad
| isbn = 80-238-6789-X
| pages = 47}}</ref>

[[14. marec|14. marca]] 1995 sa začala spolupráca na Mire medzi Ruskom a [[Spojené štáty|USA]]. Vo vesmírnej lodi [[Sojuz TM-21]] okrem ruských pilotov sedel aj americký astronaut [[Norman Earl Thagard]]. Tým sa stal prvým Američanom, ktorý letel v ruskej vesmírnej lodi. Štart spôsobil na rampe problémy a tie vyústili do menšieho požiaru. Thagard sa vrátil na Zem raketoplánom [[Atlantis (raketoplán)|''Atlantis'']] s misiou [[STS-71]] po 115-dňovom lete. ''Atlantis'' bol prvý raketoplán, ktorý sa spojil s Mirom ([[29. jún]]a 1995 o 13:00 UT). Pri odpojení raketoplánu sa oddelila aj loď Sojuz TM-21 s posádkou Miru, ktorá mala odlietajúci raketoplán so stanicou fotografovať. Vo chvíli, keď stanica ostala bez posádky, však hlavný počítač zlyhal a spolu s ním aj stabilizačný a orientačný systém. Kozmonauti po návrate túto poruchu odstránili.

Po niekoľkoročnej prestávke bol Mir rozšírený až v máji 1995, kedy sa ku komplexu pripojil modul Spektr. Pre prípad, že by sa pripojenie na prvý pokus nevydarilo, bol modul navrhnutý tak, aby mohol lietať samostatne vo vesmíre ešte 90 dní. Modul mal vo výbave tiež štyri solárne panely.

[[12. november|12. novembra]] 1995 odštartoval raketoplán ''Atlantis'' na misiu [[STS-74]], ktorý v nákladovom priestore niesol spojovací modul DM. [[15. november|15. novembra]] sa modul stal súčasťou komplexu.

=== 1996 – 1998 ===
[[Súbor:Soyuz acoplada MIR.jpg|thumb|[[Kozmická loď]] [[Sojuz TM-24]] pripojená k stanici Mir, 21. september 1996]]
[[Súbor:Mir after Fire.jpg|thumb|left|Poškodenia spôsobené požiarom]]
[[Súbor:Linenger in Respirator.jpg|thumb|Astronaut [[Jerry Michael Linenger|Jerry Linenger]] s nasadenou dýchacou maskou po požiari na stanici Mir v roku 1997]]

[[22. marec|22. marca]] 1996 priviezol raketoplán ''Atlantis'' na palubu Miru prvú americkú astronautku, [[Shannon Lucidová|Shannon Lucidovú]], ktorá tam ostala dlhšiu dobu.

[[23. apríl]]a 1996 sa do vesmíru vydala posledná časť komplexu, modul Priroda. Po jeho štarte sa vyskytol problém s dodávkou elektrickej energie. Po úspešnom spojení bol komplex konečne kompletný.

[[26. február]]a [[1997]] vypukol na palube Miru [[požiar]]. Príčinou bolo vzplanutie zariadenia slúžiaceho na regeneráciu vzduchu. Kozmonauti [[Valerij Korzun]] a [[Alexandr Kaleri]] požiar okamžite zaregistrovali a nasadili si plynové masky. Podľa amerického člena posádky Linengera plamene siahali do výšky 1 a pol metra a navyše blokovali prístup do lode Sojuz, ktorou mali v prípade nebezpečenstva uniknúť zo stanice. Po štvrťhodine sa podarilo požiar uhasiť, ale stanica bola plná čierneho dymu. Následne sa vyskytlo množstvo porúch: zlyhala aparatúra na filtráciu vzduchu aj systém orientácie solárnych panelov. Začiatkom apríla začala unikať [[chladiaca kvapalina]] zo systému modulu Kvant-2. Kozmonauti museli zmeniť orientáciu stanice, aby bol poškodený modul zatienený pred slnečným žiarením ďalšími modulmi a tak sa zabránilo jeho prehriatiu.

[[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] bola rozhorčená z pretrvávajúcich problémov a tiež z toho, že ju o požiari na stanici informovali až po niekoľkých hodinách napriek tomu, že v tom čase sa na jej palube nachádzal americký astronaut. Nasledujúci rok uvažovala o tom, či je bezpečné posielať na Mir amerických astronautov. Vedúci strediska letov v Korľove prehlásil, že USA problémy príliš dramatizujú a situácia na palube nie je nijako mimoriadna ani nebezpečná. Až potom, čo 21. marca vysvitlo, že kozmonautovi Lazutkinovi vnikol pri oprave chladiaceho systému do oka [[glykol]], Rusko prvýkrát pripustilo, že vážne uvažuje o evakuácii posádky.<ref>{{Cite book
| author = [[Tomáš Přibyl]] 
| year = 2001
| title = Příběh stanice Mir
| publisher = Vlastný náklad
| isbn = 80-238-6789-X
| pages = 81}}</ref>

==== Zrážka s Progressom ====
[[File:Mir collision damage STS086-720-091.JPG|left|thumb|Vonkajší pohľad na ťažko poškodený modul Spektr po kolízii s Progressom. Snímku urobila posádka raketoplánu [[Atlantis (raketoplán)|''Atlantis'']] pri misii [[STS-86]]]]
[[Súbor:Damaged Spektr solar array.jpg|thumb|Blízky pohľad na zničené solárne panely modulu Spektr po kolízii s Progressom]]

Za najhorší a najnebezpečnejší problém, aký kedy Mir postihol, sa považuje zrážka s nákladnou loďou [[Progress M-34]]. Ku kolízii došlo [[25. jún]]a [[1997]] v čase 11:20 SELČ. Deň predtým bol Progress odpojený od stanice. 25. júna sa posádka pokúsila pri ručnom navádzaní o opätovné spojenie, aby sa preverila funkčnosť nového navigačného systému ''TORU''. Loď však namiesto toho narazila do vedeckého modulu Spektr, najprv do jeho solárnych panelov, v ktorých ostala asi {{cm|40|m}} diera, potom do samotného modulu, ktorý ťažko poškodila. Podľa niektorých zdrojov to bolo vinou kozmonautov [[Vasilij Ciblijev|Vasilija Ciblijeva]] a [[Alexandr Lazutkin|Alexandra Lazutkina]], ktorí zrejme v dôsledku prepracovania a únavy Progress zle naviedli. Iní za príčinu považujú zlyhanie navádzacieho systému Progressu. Náraz spôsobil [[dekompresia|dekompresiu]] modulu Spektr – z modulu začal unikať vzduch. Len zázrakom nedošlo k obetiam na životoch. Mir tak prišiel o jeden zo svojich modulov, ktorý musela posádka núdzovo uzavrieť a preťať káble zaisťujúce 40 % elektrickej energie. Z desiatich solárnych panelov prišiel Mir hneď o štyri umiestnené na module Spektr, ktoré navyše patrili medzi najnovšie a najvýkonnejšie. Spolu s modulom stratili tiež množstvo amerických a ruských experimentov a tiež kajutu a všetky osobné veci vtedajšieho amerického člena posádky, [[Michael Foale|Michaela Foaleho]].

Následky tejto kolízie ústili do množstva ďalších porúch v chode stanice. [[27. jún]]a sa stanica na viac než hodinu vymkla spod kontroly. [[3. júl]]a nastali problémy so stabilizačným systémom. Kvôli pokusu o opravu Spektra ho museli kozmonauti odpojiť, ale tým sa Mir otočil do nevhodného uhla a na jeho solárne panely dopadalo ešte menej energie ako predtým. Kozmonauti napokon natočili Mir do správnej polohy pomocou manévrovacích rakiet. Nastala tiež porucha kyslíkového systému ''Elektron''. Plánovaný výstup ohrozili aj kardiovaskulárne problémy veliteľa Ciblijeva. Napokon bolo rozhodnuté, že do kozmu vystúpi až ďalšia posádka.

Ruskí špecialisti vypracovali plán na aspoň čiastočnú obnovu modulu Spektr, ktorý podľa všetkého neprišiel o všetok vzduch, ale tlak v ňom bol nebezpečne nízky. Na zásobovacej lodi [[Progress M-35]] (štart [[5. júl]]a pripojený ku stanici o dva dni neskôr) dodali na Mir niekoľko špeciálnych súčiastok, ktoré umožnili prepojiť káble zo slnečných batérií Spektra s elektroinštaláciou Miru. Nová posádka, [[Anatolij Soloviov]] a [[Pavel Vinogradov]], pri výstupe do otvoreného priestoru nainštalovala spojovacie súčiastky medzi Mirom a Spektrom.

=== 1998 – 2001 ===
[[Súbor:Mir during STS-89.jpg|thumb|Kozmická stanica Mir na [[nízka obežná dráha Zeme|obežnej dráhe]] [[Zem]]e, 29. január 1998]]

[[2. jún]]a 1998 odštartoval raketoplán [[Discovery (raketoplán)|''Discovery'']] na misiu [[STS-91]]. Išlo o deviatu a poslednú misiu, ktorej cieľom bola vesmírna stanica Mir. Raketoplánom sa na Zem vrátil astronaut [[Andrew Thomas]]. [[15. jún]]a 2000 opustila Mir posledná stála posádka, [[Sergej Viktorovič Zaľotin|Sergej V. Zaľotin]] a [[Alexandr Jurievič Kaleri|Alexandr J. Kaleri]]. Tri dni predtým absolvovali posledný výstup do kozmu, ktorý trval 4 hodiny 52 minút. Pri výstupe demontovali vedecké prístroje, ktoré boli umiestnené na vonkajšej časti stanice. Nepotrebné vybavenie a odpadky naložili do lode Progress M1-2, potrebný náklad a vzorky umiestnili na palubu svojej návratovej lode [[Sojuz TM-30|Sojuz-TM 30]]. O 19:10 UT bol uzavretý prielez medzi Sojuzom a Mirom, o 21:24:49 UT sa posledný Sojuz oddelil od stanice. [[15. október|15. októbra]] ho nasledoval aj Progress M 1-2. V čase od [[2. október|2. októbra]] do [[25. október|25. októbra]] bola stanica riadená zo Zeme. Ku koncu roka strácalo riadiace stredisko so stanicou spojenie. [[30. december|30. decembra]] 2000 vydala Vláda Ruskej federácie nariadenie organizácii [[Roskosmos]], aby zaistila bezpečné stiahnutie komplexu z obežnej dráhy.

==== Zánik stanice ====
[[Súbor:Mir reentry map.svg|thumb|left|Miesto dopadu trosiek stanice Mir v južnom [[Tichý oceán|Tichom oceáne]]]]

[[24. január]]a [[2001]] v 04:28:42 UT z Bajkonuru odštartovala nákladná loď [[Progress M1-5]] s nákladom {{kg|2677}} paliva, z toho {{kg|1797}} bolo určené pre navedenie Miru do [[atmosféra Zeme|atmosféry Zeme]]. Ak by sa jej pripojenie k Miru nepodarilo, bola pripravená tzv. záchranná expedícia na lodi Sojuz. Jej posádku tvorili  [[Gennadij Ivanovič Padalka|Gennadij I. Padalka]] a [[Nikolaj M. Budarin]]. Tá mala v prípade potreby zaistiť ručné spojenie s Mirom, no vyslanie misie napokon nebolo potrebné. O deň neskôr – [[25. január]]a 2001 o 05:20 UT sa od Miru oddelila predchádzajúca nákladná loď [[Progress M-43]] a uvoľnila tak zadný styčný uzol +X (na module Kvant) pre Progress M1-5.  [[27. január]]a o 05:33 UT sa Progress M1-5 v automatickom režime úspešne spojil s Mirom (ten bol v tom čase na dráhe vo výške okolo {{km|292|m}}). Predchádzajúci Progress M-43 bol dňa [[29. január]]a o 02:12 UT brzdiacim manévrom navedený do hustých vrstiev atmosféry, kde okolo 02:58 UT zanikol.

Progress M1-5 nakoniec [[23. marec|23. marca]] (keď priemerná výška dráhy klesla pod {{km|220|m}}) naviedol neobývaný Mir do hustých vrstiev atmosféry tak, aby jeho zvyšky dopadli do [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] medzi [[Austrália (svetadiel)|Austráliou]] a [[Južná Amerika|Južnou Amerikou]]. Prvý korekčný manéver začal o 00:32:47 UT (t=1251 s, Dv={{m|9.3|m}}/s) motormi systému DPO ('''D'''vigateli '''P'''ričalivanija i '''O'''rientacii) s ťahom okolo 900 N nákladnou loďou Progress M1 – 5. Výsledná dráha mala výšku približne {{km|187|m}} až {{km|218|m}}. O 02:01:11 UT začal druhý korekčný manéver (t=1394 s, Dv={{m|10.4|m}}/s) motormi systému DPO. Výsledná dráha mala výšku približne 159 až {{km|218|m}}. V oboch prípadoch pracovali motory DPO približne 32,5 minúty. Posledný brzdiaci manéver sa začal o 05:07:34 UT (t=1950 s, Dv={{m|28|m}}/s) hlavným korekčným motorom SKD ('''S'''bližajušče-'''K'''orrektirujuščij '''D'''vigatel') s ťahom 3,1&nbsp;kN, ktorý pracoval až do vyhorenia všetkých zásob pohonných látok. Zážih nastal nad [[Stredozemné more|Stredozemným morom]]. V čase 05:40 UT bol posledný brzdiaci manéver úspešne ukončený a Mir bol na plánovanej zostupovej dráhe.

Okolo 05:41 UT Mir vstúpil do atmosféry vo výške {{km|120|m}} východne od [[Filipíny|Filipín]]. Najskôr sa odlomili a boli zničené antény a solárne panely. Potom došlo k vlastnému rozpadu stanice na jednotlivé moduly a ich zničeniu pôsobením aerodynamického ohrevu a [[aerodynamická sila|aerodynamických síl]] vo výškach medzi {{km|90|m}} až {{km|40|m}}. Táto fáza zániku bola pozorovaná množstvom svedkov z ostrovov Fidži.

Okolo 06:00 UT dopadli zvyšky Miru do Tichého oceánu. Väčšina úlomkov sa roztavila a zhorela v atmosfére, ale množstvo z nich s celkovou hmotnosťou 20 až 25 ton dopadlo na hladinu [[oceán]]u. Najväčšie zachované časti mohli dosahovať hmotnosť okolo {{kg|700}}. Rozmery dopadovej [[elipsa|elipsy]] sa odhadujú na 6 000×{{km|200|m}} so stredom v bode so súradnicami 44.25° j.š., 150.4° z.d.

== Úvahy o komerčnom využití ==
[[Súbor:STS-91 views Mir.jpg|right|thumb|230px|Pohľad na Mir z paluby raketoplánu ''Discovery'' pri misii [[STS-91]], 8. jún 1998]]

Ako sa Mir blížil ku koncu svojej životnosti, množili sa návrhy nenechať stanicu zaniknúť v atmosfére, ale poskytnúť ju na [[Obchodná činnosť|komerčné]] účely. [[17. február]]a 2000 bola založená spoločnosť [[MirCorp]], ktorú zo 40 % vlastnila skupina investorov americkej skupiny [[Gold and Appel]]. Jedným z prvých plánov spoločnosti MirCorp bolo natočiť [[film]] [[režisér]]a [[Jurij Kara|Jurija Karu]] s kozmonautickou tematikou, pričom niektoré scény mali byť natáčané práve na stanici Mir. Z tohto dôvodu sa mal stať jedným z troch členov posádky misie Sojuz TM-30 neprofesionálny kozmonaut, [[herec]] [[Vladimir Steklov]]. Pôvodne sa dokonca uvažovalo o tom, že loď Sojuz TM-30 vynesie na orbitu dvoch hercov a len jedného profesionálneho kozmonauta. Steklov absolvoval aj časť kozmonautického výcviku, ale [[16. marec|16. marca]] [[2000]] bolo rozhodnuté, že z finančných dôvodov nepoletí. Rozpočet len tej časti filmu, ktorú predstavovalo nakrúcanie v kozme, dosahoval približne 20 miliónov dolárov.

Medzi ďalšie nerealizované plány spoločnosti MirCorp bolo urobiť z Miru reklamné centrum, vybudovať v ňom [[Webový portál|internetový portál]] či posielať naň platiacich [[vesmírny turista|vesmírnych turistov]]. Niektoré zastarané moduly stanice mali byť nahradené novými. Na [[tlačová konferencia|tlačovej konferencii]] usporiadanej krátko po pristátí lode Sojuz TM-30 bol predstavený prvý platiaci kozmický turista [[Dennis Tito]]. Hoci Dennis Tito sa na Mir napokon nikdy nedostal, aj tak sa stal prvým kozmickým turistom sveta, keď v roku 2001 vzlietol do vesmíru v kozmickej lodi [[Sojuz TM-32]].

O využitie Miru prejavila záujem aj televízna stanica [[NBC]], ktorá chcela natáčať program s názvom ''Destination:Mir''. Dvanásť dobrovoľníkov malo absolvovať výcvik v [[Hviezdne mestečko|Hviezdnom mestečku]] a po ich postupnom vyraďovaní by zostal jediný víťaz, ktorý by skutočne letel na Mir. Ku koncu roku 2000 však silneli obavy z neustálych porúch zariadenia stanice. K nim sa pridal ešte aj tlak zahraničných partnerov, aby Rusko sústredilo všetky svoje sily na budovanie Medzinárodnej vesmírnej stanice a nesnažilo sa udržať v prevádzke dosluhujúci Mir. Riešenie technických problémov stálo v roku 2000 posádky 80 % pracovného času. Ruská vláda napokon na jeseň 2000 uvoľnila sumu 25 miliónov dolárov na ukončenie prevádzky Miru.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Mir}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.kosmonautix.cz/tag/svet-nad-planetou/ Svět nad planetou – seriál o stanici Mir] {{ces icon}}

== Zdroje ==
* [http://www.lib.cas.cz/www/space.40/1986/I017A.HTM Vesmírna stanica Mir v encyklopédii SPACE-40] {{ces icon}}
* [http://mek.kosmo.cz/pil_lety/rusko/mir/mir.htm Mir v Malej encyklopédii kozmonautiky (MEK)] {{ces icon}}
* [http://www.vesmir.sk/index.php?id=mir Mir na stránkach vesmir.sk]
* {{Cite book
| author = [[Mark Traa]]
| year = 2006
| title = Člověk a vesmír
| publisher = 
| isbn = 80-7234-525-7
}}
* {{Cite book
| author = [[Tomáš Přibyl]]
| year = 2001
| title = Příběh stanice Mir
| publisher = Vlastný náklad 
| isbn = 80-238-6789-X
}}

{{Portál|Rusko|Ruský}}
{{Mir}}
{{Ruské programy pilotovaných kozmických letov}}
{{Dobrý článok}}

[[Kategória:Mir| ]]
[[Kategória:Kozmické stanice]]
[[Kategória:Veda v kozme]]
Šablóny použité na tejto stránke:
Šablóna:Ces icon (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Cite book (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Cite web (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Citácia/Jazyk (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Citácia elektronického dokumentu (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Citácia knihy (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Cm (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Cudzojazyčne (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Cudzojazyčne/iso12názov (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Dobrý článok (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Hlavný článok (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:ISBN (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Infobox Kozmická stanica (upraviť)
Šablóna:Iné významy (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Kg (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Km (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Languageicon (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:M (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:M2 (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Min (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Mir (upraviť)
Šablóna:Mm (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Navbox (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Portál (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Portál/Riadok (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt/box (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt/odkaz (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt/param (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Referencie (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Rus (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Ruské programy pilotovaných kozmických letov (upraviť)
Šablóna:V jazyku (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:V jazyku/iso3na12 (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:V jazyku/iso3odkaz (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Vjz (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:· (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Arguments (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Check isxn (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Math (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Navbar (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Navbox (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:String (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Wikiúdaje (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Späť na Mir.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Mir“