Západné Rodopy

	Západné Rodopy; (Западни Родопи)
	podcelok pohoria
	Západné Rodopy pri meste Kričim
Štáty	Bulharsko, Grécko
Časť	Rodopy
Súradnice	41°49′01″S 24°22′41″V / 41,817°S 24,378°V
Najvyšší bod	Goľam Perelik
- výška	2 191 m n. m.
	Poloha v rámci Bulharska
	Wikimedia Commons: West Rhodopes
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 41°49′01″S 24°22′41″V / 41,817°S 24,378°V

Západné Rodopy (bulh. Западни Родопи) sú jedným z dvoch podcelkov pohoria Rodopy v južnom Bulharsku a v severnom Grécku. V najvyššom bode dosahuje nadmorskej výšky 2 191 m n. m.^[1]^[2]^[3]^[4]

Všeobecná charakteristika

Západné Rodopy sú väčším z dvoch podcelkov Rodop a dosahujú celkovej rozlohy 8732 km², z ktorých 8061 km² leží na území Bulharska a zvyšná časť v Grécku.^[1] Sú taktiež vyššie než Východné Rodopy a ich celkový charakter je viac horský a charakterizovaný mohutnými vysokými vrchmi, hlbokými dolinami a množstvom vnútrohorských kotlín.^[3] Najvyšším vrchom je Goľam Perelik s nadmorskou výškou 2 191 m n. m., ktorý je zároveň najvyšším vrchom celého pohoria Rodopy.^[4]

Západné Rodopy pri dedine Ustina

Hranica

Hranica medzi Západnými a Východnými Rodopami začína na severe východne od mesta Părvomaj a vedie dolinou rieky Kajaklijka do sedla Kitkata v nadmorskej výške 735 m n. m. Zo sedla pokračuje pri dedine Žălt kamăk najskôr po ľavom prítoku rieky Borovica a neskôr priamo po tejto rieke k priehrade Kărdžali a rovnomennému mestu. Východne od mesta Kărdžali pri priehrade Studen kladenec, hranica pokračuje po toku rieky Vărbica do dediny Preseka. Západne od tejto dediny pokračuje po toku rieky Gaber dere okolo dediny Gorski izvor a dosahuje plošiny Markovi poľani z ktorej pokračuje na západ, kde dosahuje hraničného sedla Jučkaja, ktoré leží v nadmorskej výške 550 m n. m. a z neho pokračuje už gréckym územím po toku krátkej rieky Ufak dere a okolo dediny Kotani sa dostáva do doliny rieky Kuru Potamus. Pokračuje po tejto rieke dokým nedosiahne roviny pri dedine Poliantos medzi mestami Komotini a Xanti, kde sa končí.^[3]

Delenie

Západné Rodopy predstavujú zložitý systém dielov a hrebeňov, ktoré sú od seba oddelené hlbokými dolinami.^[1] Delia sa na západnú a východnú časť, pričom hranica medzi týmito dvoma časťami prebieha po riekach Văča a Bujnovska reka. Východná časť Západných Rodop sa niekedy zvykne nazývať Stredné Rodopy, no ide v tomto prípade len o ľudový názov a oficiálne takáto časť neexistuje. Rozdelenie podľa jednotlivých dielov je nasledovné:^[3]

Západné Rodopy – západná časť

Alabak (aj Boževec, alebo Boženec)
Bataška planina
- Besaparski ridove
Velijško-Videniški ďal (aj Velijškijat rid)
Dăbraš (aj Dospatska planina)
Devinska planina^[4]

Západné Rodopy – východná časť

Černatica
- Vărchovrăch
- Sredňa (aj Pangarlijca)
- Beločerkovskijat rid
- Persenskijat ďal
- Karabalkan
Pereliksko-Prespanskijat ďal
- Perelikskata čast
  - Mursalica
  - Bukova planina
- Prespanskata čast
Ardinskijat ďal
Kajnadinski rid
Žălti ďal
Ustrenskijat rid^[4]

Vodstvo

Najdôležitejšími riekami Západných Rodop sú rieky Arda, Văča a Asenica. V Západných Rodopoch sa nachádza aj veľké množstvo vodných nádrží pričom medzi najväčšie patria Dospat, Văča, Batak, Cankov kamăk, Goľam Beglik a Široka poľana.^[4]

Klíma

Podnebie je vo väčšej časti Západných Rodop prechodne kontinentálne pričom priemerná ročná teplota sa vo veľkej časti teritória pohybuje medzi 5 °C a 8 °C. Existujú tu dve obdobia so zvýšeným objemom zrážok a to obdobie od mája do júna a obdobie od novembra do decembra. Snežná pokrývka sa vo vyšších častiach udrží v priemere 150 dní ročne.^[4]

Galéria

Bataška planina pri meste Peštera
Besaparski ridove
severné svahy Západných Rodop pri dedine Belaštica
Západné Rodopy pri dedine Ustina
v západorodopskej časti Dăbraš
v Západných Rodopoch pri meste Kričim
spravovaná rezervácia Izgorialoto giune

Referencie

↑ ^a ^b ^c KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 10. REM – SON. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-32-6. S. 3754.
↑ KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad, 2013. ISBN 978-619-152-142-5. S. 459 – 460.
↑ ^a ^b ^c ^d CVETANOV, Momčil. Bălgarskite planini. Stara Zagora : DOMINO, 2014. ISBN 978-954-651-249-9. S. 55 – 62.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f NIKOLOV, Vasil; JORDANOVA, Marina; BOTEVA, Ivanka. Planinite v Bălgarija. Sofija : Bălgarska akademija na naukite – Nacionalen institut po geofozika, geodezija i geografija, 2018. ISBN 978-954-322-946-8. S. 345 – 384.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Západné Rodopy

[ref112-1] KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 10. REM – SON. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-32-6. S. 3754.

[ref51-2] KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad, 2013. ISBN 978-619-152-142-5. S. 459 – 460.

[ref53-3] CVETANOV, Momčil. Bălgarskite planini. Stara Zagora : DOMINO, 2014. ISBN 978-954-651-249-9. S. 55 – 62.

[ref54-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f NIKOLOV, Vasil; JORDANOVA, Marina; BOTEVA, Ivanka. Planinite v Bălgarija. Sofija : Bălgarska akademija na naukite – Nacionalen institut po geofozika, geodezija i geografija, 2018. ISBN 978-954-322-946-8. S. 345 – 384.

[1]