Udine
Udine (friulánsky Udin, latinsky Utinum) je mesto v severnom Taliansku v regióne Furlansko-Júlske Benátky. Je správnym strediskom rovnomennej provincie a hlavným mestom historického regiónu Furlansko. Žije tu približne 100 000 obyvateľov.
Udine | |
Città di Udine | |
mesto | |
Štát | Taliansko |
---|---|
Región | Furlansko-Júlske Benátky |
Provincia | Udine |
Nadmorská výška | 113 m n. m. |
Súradnice | 46°04′S 13°14′V / 46,067°S 13,233°V |
Rozloha | 56 km² (5 600 ha) |
Obyvateľstvo | 100 514 (30.11.2012) |
Hustota | 1 794,89 obyv./km² |
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
- letný čas | SELČ (UTC+2) |
PSČ | 33100 |
Tel. predvoľba | 0432 |
Wikimedia Commons: Udine | |
Webová stránka: www.comune.udine.it | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dejiny
upraviťOsídlenie tu existuje už od staroveku, kedy tu žili Kelti. Od 3. storočia pred Kr. patrilo územie dnešného Friuli Rímu. Na mieste dnešného Udine pravdepodobne existovalo rímske osídlenie. Skutočné mesto tu však bolo vybudované až koncom rímskej doby, alebo po páde Ríma. V roku 452 dobyl Atila Aquileiu, najvýznamnejšie mesto kraja a mnoho jej obyvateľov sa usadilo aj na mieste dnešného Udine. Po páde longobardskej ríše sa tu usadili aj obyvatelia neďalekého mesta Cividale, ktoré bolo hlavným mestom ríše. Prvá zmienka o Udine pochádza z roku 983, kedy územie patrilo Nemecku. Spomína sa opevnený hrad menom Utinum, čo je pôvodné, latinské meno Udine. Od roku 1238 je Udine sídlom patriarchu z Aquileie, čím sa potvrdilo vedúce postavenie mesta v kraji Friuli. Mesto prosperovalo, prekvital tu obchod. Od roku 1420 patrilo Udine Benátkam a bolo druhým najvýznamnejším mestom Benátskej republiky. Po napoleonských vojnách Udine pripadlo Habsburskej ríši. Obyvatelia Udine a celého Friuli neboli spokojní s rakúskou nadvládou. V roku 1866 sa Friuli a Udine pripojilo k Taliansku.
Pamiatky
upraviťUdine má rozsiahle staré mesto, ktoré pochádza z benátskej doby. Architektúra je v typickom benátskom štýle. Hlavné námestie sa nazýva Piazza Libertá (Námestie Slobody). Nachádza sa tu monumentálna budova radnice z 15. storočia (La Loggia del Lionello), ktorá je postavená v štýle benátskej gotiky. Na druhej strane námestia sa nachádza budova Loggia di San Giovanni, ktorá bola postavená v 16. storočí a jej veža je inšpirovaná vežou z Baziliky svätého Marka v Benátkach. Na veži je orloj, na jej vrchole sú dve postavy udierajúce do zvona.
Vedľa tejto budovy sa nachádza okrúhly pamätník venovaný Starovekému Rímu. Na pamätníku sú výjavy rímskej uniformy. Pamätník bol inšpirovaný starorímskymi víťaznými oblúkmi a stĺpmi, predovšetkým Trajánovým stĺpom v Ríme. Na námestí sú aj dva stĺpy korintského typu a dve sochy Titanov.
Od hlavného námestia vedú schody na kopec, kde stojí hrad (castello). Na mieste dnešného hradu sa našli vykopávky z doby keltskej a rímskej. Podľa legendy mal Attila tábor na tomto mieste. Hrad tu bol založený v 10. storočí, no jeho dnešná podoba pochádza zo 16. storočia. V meste Udine sa nachádza veľa kostolov, veľkých námestí a starých palácov.
Obyvateľstvo
upraviťObyvatesľvo tvoria z 90% Taliani-Friuláni, ktorí rozprávajú friulánskym jazykom, čo je samostatný románsky jazyk. Menšiny tvoria rôzni prisťahovalci, Slovinci, Rumuni, Albánci, Srbi, Indovia a Afričania.
Partnerské mestá
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Udine
Externé odkazy
upraviťLiteratúra
upraviť- Aldo Rizzi – Udine tra storia e leggenda nell’arte e nell’iconografia (1983)
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Udine na nemeckej Wikipédii.