Tycho Brahe

	Tycho Brahe
	dánsky astronóm
Narodenie	14. december 1546; Knutstorp burg, Dánsko (v súčasnosti južné Švédsko)
Úmrtie	24. október 1601 (54 rokov); Praha, Rakúska monarchia (dnes Česko)
Podpis
Odkazy
Commons	Tycho Brahe
	Astronomický portál; Biografický portál

Tycho Brahe (-latinizované meno; pôvodné meno: Tyge Ottesen Brahe; nesprávne: Tycho de Brahe^[1]; * 14. december 1546, Knutstorp burg, Dánsko (dnešné Švédsko) – † 24. október 1601, Praha) bol významný dánsky astronóm. Je považovaný za najlepšieho a najpresnejšieho pozorovateľa hviezdnej oblohy, ktorý bol prekonaný až šesťdesiat rokov po vynájdení ďalekohľadu.

Životopis

Bol potomkom starého šľachtického rodu. Študoval filozofiu a rétoriku v Kodani (1559 – 1562), potom právo v Lipsku. V roku 1565 zdedil značný majetok a začal sa venovať svojim koníčkom – alchýmii, ale predovšetkým astronómii. Neskôr pokračoval ešte v štúdiu chémie v Augsburgu. V roku 1571 sa po smrti otca vrátil do Dánska a získal vlastné observatórium. 11. novembra 1572 pozoroval (a popísal v spise O novej hviezde) výbuch supernovy v súhvezdí Kasiopea. Potom cestoval nejaký čas po Európe. Veľkorysá ponuka dánskeho kráľa Frederika II., ktorý mu dal postaviť laboratóriá a observatórium Uranienborg a Stjerneborg na ostrove Hven (dnešný názov Ven) ho primäla k návratu. Na kráľom darovanom ostrovnom observatóriu pracoval viac ako dvadsať rokov. V roku 1597 sa nepohodol s novým kráľom Kristiánom IV., nejaký čas cestoval po Európe a v roku 1599 ho Rudolf II. na radu Tadeáša Hájka z Hájku pozval do Prahy. Postavil nové observatórium v Benátkach nad Jizerou, kde mu posledných niekoľko mesiacov života robil asistenta Johannes Kepler.

Podľa povesti zomrel Brahe na prasknutie močového mechúra na bankete v Prahe, kde zo spoločenských dôvodov nemohol vstať od hostiny skôr než cisár, ale dnes sa zdá, že mal nejakú obličkovú chorobu, alebo podľahol otrave ortuťou zo svojich alchymistických experimentov.

Pochovaný je v pražskom Starom Meste v kostole Panny Márie pred Týnom pri Staromestskom námestí.

Tycho Brahe vytvoril originálnu kozmologickú teóriu: podľa nej je síce Zem stredom vesmíru, ale okolo nej obieha iba Slnko a Mesiac. Ostatné planéty obiehajú okolo Slnka. Vytvoril tak akýsi kompromis medzi geocentrickou teóriou Ptolemaia a teóriou heliocentrickou Mikuláša Kopernika.

Presným meraním paralaxy dokázal, že kométy sa nachádzajú zvonku mesačnej dráhy. Na základe Brahových pozorovaní (predovšetkým polôh Marsu) mohol o niekoľko rokov neskôr Ján Kepler formulovať svoje slávne zákony obehu planét.

Na Brahovu počesť bol pomenovaný mesačný kráter Tycho a planétka 1677 Tycho Brahe.

Dielo

De nova et nullius ævi memoria prius visa Stella. 1572
De mundi aetheri recentioribus phaenomenis. 1588
Astronomiae Instauratae Mechanica. Wandsbek 1598 (Reprint: KLP, Prag 1996, ISBN 80-85917-23-8)
Opera omnia, sive astronomiae instauratae. Frankfurt 1648 (Reprint: Olms, Hildesheim 2001, ISBN 3-487-11388-0)

Referencie

↑ HADRAVA, Petr; HADRAVOVÁ, Alena. Jak se Tycho Brahe jmenoval?. Vesmír, 8. 12 1995, roč. 84, čís. 12, s. 709. Dostupné online. ISSN 0042-4544. (česky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tycho Brahe

Externé odkazy

Rozhovor s Pavlem Najserem o astronomovi Tychovi Brahemu
Tycho Brahe v cyklu České televize Dvaasedmdesát jmen české historie

[1] HADRAVA, Petr; HADRAVOVÁ, Alena. Jak se Tycho Brahe jmenoval?. Vesmír, 8. 12 1995, roč. 84, čís. 12, s. 709. Dostupné online. ISSN 0042-4544. (česky)

[1]