Teddy Kollek

Narodil s v obci Nagyvázsony, asi 120 kilometrov od Budapešti v dnešnom Maďarsku). Jeho rodné meno bolo Kollek Tivadar a rodičia ho mu ho dali po sionistickom vodcovi Theodorovi Herzlovi. Vyrastal vo Viedni a do značnej miery prevzal sionistické presvedčenie svojho otca Alfréda.

V roku 1935, tri roky pred nacistickým anšlusom Rakúska, Kollekova rodina imigrovala do Palestíny, ktorá bola vtedy pod britskou mandátnou správou (pozri alija). V roku 1937 bol jedným zo zakladateľov kibucu Ejn Gev na brehu Tiberiadského jazera.^[1] V tom istom roku sa oženil s Tamarou Schwarzovou. Mali spolu dve deti; syna Amosa (* 1947), ktorý sa stal filmovým režisérom, a dcéru Osnat.

V 40. rokoch bol v mene Židovskej agentúry (Sochnut) v rámci tzv. „Loveckej sezóny“ kontaktnou osobou britskej rozviedky MI5, ktorej poskytoval informácie proti radikálnym pravicovým židovským podzemným organizáciám Irgun a Lechi (druhá spomenutá bola známa tiež pod názvom Sternov gang). Krycie meno, ktoré mu dali Briti, bolo Škorpión (Scorpion). Zložka MI5 bola po Kollekovej smrti odtajnená a vzbudila záujem izraelských médií.^[2]
Počas druhej svetovej vojny sa pokúšal zastupovať židovské záujmy v Európe.

V rokoch 1947 až 1948 zastupoval Haganu vo Washingtone, kde asistoval pri vybavovaní vtedy ešte neskúsenej izraelskej armády.^[3] Stal sa blízkym priateľom Davida Ben Guriona, v ktorého druhej vláde slúžil ako generálny riaditeľ úradu premiéra.^[4]

V roku 1965 kandidoval na post primátora Jeruzalema a nahradil Mordochaja Iš-Šaloma. V jednom z rozhovorov spomína na to, čo ho motivovalo usilovať sa o funkciu primátora:^[5]

„Dostal som sa k tomu náhodou (…) nudil som sa. Keď došlo k zjednoteniu mesta, zbadal som historickú príležitosť. Starať sa o neho a preukázať mu lepšiu starostlivosť, než akej by bol ktokoľvek iný schopný počas celého svojho života. Domnievam sa, že Jeruzalem je jedným zo základných prvkov v židovských dejinách. Telo môže žiť bez ruky alebo bez nohy, ale nemôže žiť bez srdca. A Jeruzalem je srdcom i dušou.“

Úrad jeruzalemského primátora zastával v celkom šesť funkčných období a bol päťkrát opäť zvolený, a to v rokoch 1969, 1973, 1978, 1983 a 1989. Úrad tak zastával plných 28 rokov.^[6] V roku 1993 vo veku 82 rokov neochotne kandidoval do siedmeho funkčného obdobia, ale prehral v súboji s kandidátom Likudu a budúcim izraelským premiérom Ehudom Olmertom. Počas jeho funkčného obdobia sa Jeruzalem premenil na moderné mesto, zvlášť po jeho zjednotení v roku 1967.^[1] Podľa denníka The Jerusalem Post získal označenie „najväčší budovateľ Jeruzalema od dôb Herodesa Veľkého.“^[7]

Východný Jeruzalem bol pod jordánskou správou od vojny za nezávislosť v roku 1948. Počas šesťdennej vojny v roku 1967 sa Izraelu podarilo dobyť nielen východný Jeruzalem, ale aj Západný breh Jordánu, Pásmo Gazy, Sinajský polostrov a Golanské výšiny. Jeho prístup ako starostu voči arabskému obyvateľstvu novozjednoteného Jeruzalema bol riadený predovšetkým pragmatizmom. Iba niekoľko hodín po prevzatí moci nad východným Jeruzalemom napríklad zariadil poskytovanie mlieka arabským deťom, čo niektorí Izraelci vnímali ako proarabskú politiku.^[5]

Presadzoval náboženskú toleranciu a počas svojho funkčného obdobia robil veľa pre oslovenie arabskej komunity. Moslimovia mali i naďalej prístup k modlitbám v mešite al-Aksá a na Chrámovej hore (arabsky al-Haram aš-Šaríf). Naopak kritizoval Židov za zakladanie nových štvrtí v sporných častiach mesta.^[8] V súvislosti s tým dokonca raz v 80. rokoch protestoval pred úradom premiéra Jicchaka Šamira.

Kollekov postoj voči anexii východného Jeruzalema sa zmiernil po odchode z funkcie, osobne pripúšťal, že palestínska samospráva nad východným Jeruzalemom by mala byť zvážená.^[9] Štatút východného Jeruzalema však i naďalej zostáva kontroverznou otázkou a sporným bodom izraelsko-palestínskeho konfliktu.

Počas svojho dlhého funkčného obdobia sa zapojil do mnohých kultúrnych projektov, obzvlášť do rozvoja a rozšírenia Izraelského múzea. V rokoch 1965 až 1996 bol jeho riaditeľom a v roku 2000 bol oficiálne menovaný jeho zakladateľom. Keď múzeum v roku 1990 slávilo 25. výročie svojho vzniku, bol Kollek označený Avi ha-muze’on (doslova „otec múzea“).^[10]

Kollek takisto prispel k založeniu Jeruzalemského divadla a tiež bol zakladateľom a riaditeľom Jeruzalemskej nadácie. Prostredníctvom jeho vedenia, ktoré trvalo desaťročia, Kollek získal od súkromných sponzorov milióny amerických dolárov na rozvojové spoločenské projekty a kultúrne programy. Raz prehlásil, že Izrael potrebuje silnú armádu, ale že tiež potrebuje prejav kultúry a civilizácie.^[5]

Aktívnym ostal i v dôchodku a až do svojich deväťdesiatín stále udržoval päťdenný pracovný týždeň, i  keď bol stále slabší.^[11] Spoločne s manželkou žili až do polovice 90. rokov v byte v Rechavii, potom sa presťahovali do Hod Jerušalajim – domovu dôchodcov v štvrti Kirjat ha-Jovel.^[12] Teddy Kollek zomrel 2. januára 2007.^[13] Pochovaný je na Herzlovej hore v Jeruzaleme.

V roku 1988 mu za jeho mimoriadny prínos k spoločnosti a Štátu Izrael bola udelená Izraelská cena.^[14] Na jeho počesť bol po ňom pomenovaný Teddyho štadión v jeruzalemskej štvrti Malcha.

• Jewish Virtual Library
• Encyclopædia Britannica – Teddy Kollek
• The Independent – Teddy Kollek (nekrológ)
• The Jerusalem Post – Teddy Kollek
• NNDB – Teddy Kollek
• Eretz.cz – Zomrel Teddy Kollek, legendárny starosta Jeruzalema