Synagóga v Trenčíne

Synagóga v Trenčíne patrí k najkrajším a najzaujímavejším dielam svojho druhu na Slovensku. Historizujúca stavba s byzantskými a maursko-orientálnymi prvkami je situovaná v severnom rohu Námestia Ľudovíta Štúra, na mieste starej drevenej synagógy z roku 1781. Postavili ju v roku 1913 podľa projektu berlínskeho architekta, piešťanského rodáka Dr. Ing. arch. Richarda Scheibnera. Projekt realizovala trenčianska stavebná firma Fuchs a Niegreisz. Stavebné plány z apríla a mája roku 1912 sú dnes uložené v Štátnom okresnom archíve v Trenčíne.

Synagóga v Trenčíne
neologická synagóga
Pohľad na synagógu
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Trenčín
Mesto	Trenčín
Historický región	Trenčín
Náboženstvo	judaizmus, neológia
- Židovská náboženská obec pôvodná	Židovská náboženská obec Trenčín
Súradnice	48°53′40″S 18°02′23″V / 48,8944564°S 18,0395922°V / 48.8944564; 18.0395922
Ďalšie údaje
- počet kupol	1
- počet poschodí	2
Architekt	Richard Scheibner
Štýly	moderná architektúra, so secesnými a byzantskými prvkami
Materiál	železobetón
Výstavba	1912 – 1913
- rekonštrukcia	1974 – 1984
Správa	Židovská náboženská obec Trenčín
Vlastník	Židovská náboženská obec Trenčín
Národná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
- názov	SYNAGÓGA
ÚZPF[2]
- číslo	1380/1
- dátum zápisu	26. 9. 1963
Poloha na Slovensku
Interaktívna mapa synagógy
Wikimedia Commons: Synagogue in Trenčín
Webová stránka: https://www.kehilatrencin.sk/
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Architektonický portál

Autori navrhli centrálu so štvorcovým pôdorysom preklenutú dominantnou mohutnou kupolou na tambure a pendantívoch. Do tohto priestoru sú z troch strán, vstupnej a oboch bočných, vstavané stupňovité empory – ezrat našim. Nad každou emporou, rovnako ako nad záverom, sa klenú pásy valenej klenby, čím vzniká motív byzantinizujúcej schémy gréckeho kríža. Na tento centrálny priestor sa v pozdĺžnej osi napája trojloďová predsieň s hlavným vstupom, vtiahnutá pod emporu, a za záverom obdĺžniková prístavba miestnosti pre kancelára, ktorá dnes slúži ako modlitebňa.

Centrálna stavba na štvorcovom pôdoryse má síce štandardnú architektonickú výbavu zvyčajnú pri vtedajších synagógach – tvaroslovie orientálnej proveniencie –, ale použitú zdržanlivo. Jej architektúra tým získala na ucelenosti. Na niektorých miestach historizujúca dekorácia úplne ustupuje – napríklad na šesťdielnom okne v strede hlavného priečelného štítu. Aj ústredný priestor je založený na jednoduchosti hlavných oblúkov, prostom rytme okien v päte hlavnej klenby a presvetlenosti interiéru veľkými oknami. Na budove, ktorá bola dlho skladiskom, sa nedochovalo viacero vnútorných prvkov. Obnovená je sivomodrá výmaľba kupoly s orientálnym ornamentom.

Fasády sú komponované s dôrazom na čelný severný a bočný západný pohľad, keďže z ostatných strán je synagóga súčasťou staršej zástavby. Na oboch viditeľných fasádach sa opakuje motív dvojvežia so štítovým priečelím. Na hlavnom priečelí je v spodnej časti medzivežového priestoru situovaný pod polkruhovým oblúkom hlavný vstup, ktorý na bočnej fasáde nahrádza arkádová chodba. Tri veže so schodiskami vedúcimi na empory ukončujú malé kupolky, ktoré spolu s ústrednou kupolou dokladajú inšpiráciu byzantskými kupolovými chrámami.

Trenčiansku synagógu môžeme smelo považovať za vyvrcholenie tradicionalizmu, ale v modernistickom duchu. Postsecesné myšlienky ovplyvnili niektoré výtvarné prvky a formy otvorov, ktoré už nemajú s históriou nič spoločné. Mreže, zábradlia, výplne okien a dverí alebo dekoratívne riešenie zberačov vody, podobne svietidlá sú blízke viedenskej secesii a moderne, ktorá aj do najmenšieho detailu vnášala nové dovtedy nepoužívané formy.

Túto umeleckohistoricky hodnotnú secesnú stavbu postavili s využitím modernej technológie železobetónových konštrukcií s uplatnením dobového historizmu. Nachádzame tu aj modernisticky štylizované maurské a orientálne dekoratívne motívy.

Synagóga bola slávnostne otvorená a posvätená v utorok 23. septembra 1913. V období I. ČSR mala trenčianska židovská náboženská obec takmer 2 000 členov, takže výstavba novej synagógy bola už opodstatnená. Synagógu využívalo židovské obyvateľstvo do druhej svetovej vojny. V roku 1941 ju znesvätili a poškodili príslušníci trenčianskej nacistickej organizácie Freiwillige Schutzstaffel a Hlinkovej gardy, pričom bolo zničené aj jej vnútorné zariadenie.

Prvá generálna oprava sa uskutočnila v rokoch 1945 – 1948. Keď synagógu prevzal do vlastníctva štát, od roku 1951 sa využívala ako skladisko odevov a na náboženské účely slúžila len modlitebňa v bývalej miestnosti kancelára. V tomto období došlo k závažnému statickému narušeniu objektu.

Táto nesporne zaujímavá secesná stavba vzbudzovala záujem odbornej i laickej verejnosti, preto sa v rokoch 1974 – 1984 pristúpilo k ďalšej rozsiahlej obnove. Cieľom tejto obnovy bola komplexná revitalizácia, ktorá by zabezpečila predovšetkým vhodné využitie a udržanie funkčnosti objektu bývalej synagógy. V navrhnutom projekte zriadenia rozsiahleho Mestského kultúrno-spoločenského centra sa plánovalo aj divadlo, ktorého súčasťou mali byť aj renesančné meštianske domy na východnej strane objektu, na Mierovom námestí č. p. 3 a 5. Tento náročný projekt sa napokon nerealizoval, pretože navrhované využitie bolo predimenzované. Synagóga bola napokon obnovená ako výstavná sieň, akustické vlastnosti interiéru poskytujú vhodné prostredie aj koncertným podujatiam a na tieto účely sa využíva dodnes. V roku 1990 bola v zadnej časti objektu opäť obnovená aj malá modlitebňa, kde sa príležitostne stretáva dnes už iba málopočetná skupina židovských veriacich.