Svätý Martin so žobrákom

Svätý Martin so žobrákom je názov súsošia vytvoreného rakúskym barokovým sochárom Georgom Raphaelom Donnerom okolo roku 1734.

Svätý Martin so žobrákom
Súsošie
Štát	Slovensko
Kraj	Bratislavský
Mesto	Bratislava
Umiestnenie	Katedrála svätého Martina
Súradnice	48°08′31″S 17°06′18″V / 48,141973°S 17,105007°V / 48.141973; 17.105007
Autor	Georg Rafael Donner
Materiál	olovo
Vznik	okolo 1734
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Umelecká tvorba Georga Raphaela Donnera je na jedno desaťročie (od roku 1729) pevne spätá s Bratislavou, kde vytvoril rad nádherných umeleckých diel. Vo veľkej miere jeho tvorba smerovala pre potreby cirkvi, ktorá, v osobe arcibiskupa Imricha Esterházyho, bola donátorom jeho prác. Výsledkom jeho umeleckého pobytu vo vtedajšom hlavnom meste Uhorska boli diela, patriace k najvýznamnejším sochárskym výtvorom prvej polovice 18. storočia na Slovensku.

Pravdepodobne vrcholným Donnerovým dielom vytvoreným v tomto čase v Bratislave je jazdecké olovené súsošie Svätý Martin so žobrákom. Vzniklo okolo roku 1734 a spolu s dvojicou adorujúcich anjelov (dnes v Maďarskej národnej galérii v Budapešti) pôvodne tvorilo hlavnú sochársku výzdobu barokového hlavného oltára (rovnako dielo G. R. Donnera) Dómu svätého Martina. Pri regotizácii katedrály v rokoch 1865 - 1877 však v súvislosti s odstránením barokového inventáru dómu (vrátane Donnerovho hlavného oltára) súsošie premiestnili.

Umiestnili ho mimo chrámu, za svätyňou, kde sa však vplyvom nepriaznivých poveternostných podmienok po čase na ňom objavili trhliny. Na ochranu pred ďalším znehodnocovaním vztýčili okolo neho ochrannú presklenú schránku. Súčasne sa stupňovali tlaky na jeho opätovné vrátenie do dómu, resp. o premiestnení na iné, vhodnejšie miesto. Napokon zvíťazila (po nekonečných úvahách a jednaniach) myšlienka vrátenia súsošia opäť do chrámu. Keďže medzitým prebehol proces regotizácie a na mieste pôvodného Donnerovho oltára stál nový, neogotický, nebolo možné vrátiť dielo na pôvodné miesto. Po zvažovaní viacerých alternatív sa súsošie (po dôslednej oprave reštaurátormi Wilhelmom Sturmom a Wilhelmom von Martonom) na svoje terajšie miesto v závere pravej bočnej lode katedrály dostalo v decembri roku 1912.

Dielo predstavuje po ideovej stránke ústredný moment svätomartinskej legendy, kedy svätý Martin mečom prerezáva svoj plášť na dve polovice a jednu venuje nahému žobrákovi. Donner tento výjav dokonalou plastickosťou postáv (Martina, žobráka i koňa) doviedol do vrcholného realistického podania.

Bratislavské dielo však svojím stvárnením vybočuje zo zaužívanej ikonografickej schémy 17. a 18. storočia, podľa ktorej zobrazovali svätého Martina v pancieri rímskeho vojaka, ako sa pred bránami Amiensu delí o svoj plášť so žobrákom. Donner svojho Martina prispôsobil miestnym reáliám a zobrazil ho v uniforme uhorského husára. Súčasne mu dal portrétne črty donátora, arcibiskupa Esterházyho. Tým príbeh z 1. storočia pred Kr. zaktualizoval a obe postavy stotožnil. Súsošie sa tak stalo oslavou dobročinnosti a milosrdenstva nielen svätého Martina ale aj Imricha Esterházyho.