Strofika

Strofika (od strofa, z gr. strofé obrat) je náuka o strofickej kompozícii básní, študujúca skladbu strofy (slohy), jej druhy a formy a ich ustálené samostatné útvary.^[1]

V antike sa strofy pomenúvali podľa počtu veršov: distichon, tristich, tetrastich (= kvartet), kvintet, sextet alebo podľa ich tvorcov: alkajská strofa, sapfická strofa) atď. Početné strofy a samostatné strofické útvary rafinovanej kompozície sa odvodzujú zo stredovekej trubadúrskej poézie románskych literatúr: stanca, sestína, ritornel, rondel, rondo, triolet, madrigal, rispet atď.; sonet, francúzska balada atď.^[1]