Stano Dančiak

Narodil sa 26. októbra 1942 v Bratislave v rodine kriminalistu^[4][5] Štefana Dančiaka a jeho manželky Márie, rod. Tátraiovej. Počas štúdia na ľudovej škole účinkoval v Detskej dramatickej rozhlasovej skupine a venoval sa futbalu, hokeju aj behu.^[4][5] V rokoch 1958 – 1961 vyštudoval odbor zubný laborant na Strednej zdravotníckej škole v Bratislave a v rokoch 1961 – 1965 absolvoval štúdium v odbore herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.^[3][4][5] V divadle debutoval v roku 1964 v predstavení Lazar a boháč^[3] v Národnom divadle (ND) v Bratislave. Po absolutóriu pôsobil jednu divadelnú sezónu v ND v Bratislave^[4][5] a v rokoch 1966 – 1967 absolvoval základnú vojenskú službu^[4][5] ako člen Vojenského umeleckého súboru hrdinu ZSSR kapitána Jána Nálepku v Bratislave.^[6] Po návrate z vojenskej služby sa jeho pôsobiskom opäť stalo ND v Bratislave, ktoré v tom roku už nieslo názov Slovenské národné divadlo (SND). V atmosfére doznievajúceho politického uvoľnenia spusteného pražskou jarou, Dančiak a viacerí jeho kolegovia opustili SND a spolu založili Divadlo Na korze, ktoré spustilo činnosť sezónou 1968/1969, z politických dôvodov ale bolo zatvorené už v roku 1971. Dančiak spolu s väčšinou hercov z Korza prešiel do Divadla Nová scéna,^[7] kde pôsobil do roku 1989. Počas Nežnej revolúcie sa politicky angažoval ako zakladajúci člen VPN.^[3]

Od roku 1990 bol Dančiak členom Činohry SND, kde vystupoval napriek tomu, že v dôsledku choroby stratil zrak.

Zomrel 4. augusta 2018 v Bratislave.^[4][5] Pochovaný je na Ondrejskom cintoríne v Bratislave.^[8]

Medzi jeho najvýznamnejšie filmové výkony patrí účinkovanie v psychologickej filmovej dráme Kým neskončí táto noc (1965), v historickom filme Skrytý prameň (1970), v komédii Sebechlebskí hudci (1975), v životopisnej filmovej dráme o Jánovi Jeseniovi Svědek umírajíciho času (1990), zostrihanej z televízneho seriálu Lekár umierajúceho času (1983), či vo filmovej dráme Dážď padá na naše duše (2002). V televízii sa predstavil vo viacerých televíznych seriáloch, inscenáciách a filmoch (napr. s Mariánom Zednikovičom v minigroteskách Lord Norton a sluha James z roku 2002), no výrazné bolo aj jeho dabingové herectvo – najmä v seriáloch Derrick (1974), Alf (1986) a Jurošík (1991).^[5]

• 1960: Na pochode sa vždy nespieva^{[chýba zdroj]}
• 1965:
  • Námestie svätej Alžbety (Karol)
  • Kým sa skončí táto noc (Kvetinka)
• 1966: Vrah zo záhrobia
• 1970: Zločin slečny Bacilpýšky (indián Muro)
• 1973:
  • Prípad krásnej nerestnice (Ján Wittgruber)
  • Skrytý prameň
• 1975:
  • Sebechlebskí hudci (Jakub)
  • Pomsta (lekár)
• 1978: Poéma o svedomí (Počiatok)
• 1981: Spoveď vreckového zlodeja
• 1983: Sojky v hlave (otec)
• 1984:
  • Návrat Jána Petru (Štefan Dinda)
  • O sláve a tráve (Edo)
  • Prodavač humoru (muž)
• 1988: Mikola a Mikolko (hostinský)
• 1989:
  • Chodník cez Dunaj (Viktorov otec)
  • Montiho čardáš (Bunko)
• 1990:
  • Svědek umírajícího času (Kryštof Harant)
  • Dávajte si pozor! (Bohuš Martinák)
  • Súkromné životy (Lichner)
• 1992: Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (kpt. Klinec)
• 1993 – 1996: Bud Bindi - seriál televíznych grotesiek, Verím v Európsku úniu , Hotel, Bud Bindy show, Ide o všetko, Stop AIDS, Welcome to NATO, Slovakia!^[9][10][11]
• 1995: …ani smrt nebere! (hostinský)
• 1996:
  • Lea (majiteľ obchodu)
  • Suzanne (taxikár)
• 1998: Rivers of Babylon (Mozoň)
• 2005: Šílení (hostinský)

• 2008 – Veľkí herci spievajú malým deťom 2 - Kniha s CD - Enigma, ISBN 978-80-969830-1-8, Texty: Peter Konečný - Alena Michalidesová - Oľga Záblacká - Svetozár Sprušanský, Hudba: Sisa Michalidesová, (na CD spievajú: Stano Dančiak, Marián Labuda, Marián Geišberg, Martin Huba, Monika Hilmerová, Robert Roth, Petra Polnišová, Ladislav Kerata, Oľga Belešová, Alexander Bárta, Ivo Gogál a Gabriela Dzuríková)

• 2003: Prezident SR Rudolf Schuster mu udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy^[12]
• 2011: Na galavečeri ankety OTO 2010 bol laureátom kategórie Sieň slávy
• 2015: Na 35. ročníku Kremnických gagov získal Zlatého gunára za celoživotné dielo^[13]

• DANČIAK, Stano; ŠTRASSER, Ján. Stano "Alf" Dančiak : rozhovory s Jánom Štrasserom. 1. vyd. Bratislava : Marenčin PT, 2011. 126 s. ISBN 978-80-8114-095-2.

• Životopis na www.osobnosti.sk
• Stano Dančiak v Česko-Slovenskej filmovej databáze (po česky)
• Stano Dančiak st. vo Filmovej databáze

• „Dančiak Stano“, Who is Who v Slovenskej republike (11. vyd.), Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2014, ISBN 978-3-7290-0124-4 
• „ODIŠLA LEGENDA: Zomrel slovenský herec Stanislav Dančiak“, Teraz.sk (Bratislava: Tlačová agentúra Slovenskej republiky), 2018, 2018-08-05, https://www.teraz.sk/slovensko/odisla-legenda-zomrel-slovensky-herec/340881-clanok.html, dost. 2019-02-10 
• ars (2018), „FOTO a VIDEO - Smutná správa: Zomrel bratislavský rodák - herec Stano Dančiak“, Bratislavské noviny (Bratislava: NIVEL PLUS), 2018-08-05, https://www.bratislavskenoviny.sk/zdravie-a-zivotny-styl/50548-foto-a-video-smutna-sprava-zomrel-bratislavsky-rodak-herec-stano-danciak, dost. 2019-02-10 
• Gális, Tomáš (2010), „Divadlo na Korze *1968 †1971“, SME (Bratislava: Petit Press), 2010-12-09, https://kultura.sme.sk/c/5667950/divadlo-na-korze-1968-1971.html, dost. 2019-02-10