Smog

Pôvod slova „smog“ sa pripisuje Dr. Henry Antoine Des Voeuxovi, ktorý ho prvýkrát použil vo svojej práci „Fog and Smoke“ (hmla a dym) na zasadnutí kongresu verejného zdravia. Dňa 29. júla 1905 vo vydaní londýnskych novín Daily Graphic boli citované slová doktora Des Voeuxa: „Povedal, že nie je potrebná žiadna veda , aby človek videl, že sa niečo produkuje vo veľkých mestách, čo nie je možné nájsť vo voľnej krajine, a teda dymovú hmlu (smoky fog), „smog“.“^[1] Neskôr sa „smog“ objavil aj v článku Los Angels Times, kde bol pripísaný „vtipnému anglickému autorovi“

Fotochemický smog bol prvýkrát popísaný v 50. rokoch 20. storočia. Je to chemická reakcia slnečného žiarenia, oxidov dusíka, prchavých organických zlúčením v atmosfére, ktorá zanecháva v ovzduší pevné častice a prízemný ozón. Táto nepriaznivá zmes látok znečisťujúcich ovzdušie môže zahŕňať nasledovné:

• aldehydy
• oxidy dusíka ako oxid dusičitý
• peroxyacyly dusičnanov
• troposférický ozón
• prchavé organické zlúčeniny

Všetky tieto chemikálie sú obyčajne veľmi reaktívne a oxidačné. Fotochemický smog je preto považovaný za problém modernej industrializácie. Je prítomný vo všetkých moderných mestách, bežnejší je hlavne v mestách so slnečným, suchým a teplým podnebím a veľkým počtom automobilov. Vzhľadom na to, že cestuje s vetrom , môže to mať vplyv na aj na riedko osídlené oblasti.^[2]

Smog je vážnym problémom v mnohých mestách a kontinuálne poškodzuje ľudské zdravie.^[3] Prízemný ozón, oxid siričitý, oxid dusičitý a oxid uhoľnatý sú obzvlášť škodlivé pre seniorov, deti a ľudí s ochorením srdca a pľúc, napríklad s efyzémou pľúc, bronchitídou a astmou.^[4] Smog môže spôsobovať zápal dýchacích ciest, znížiť vitálnu kapacitu pľúc, dýchavičnosť, bolesti pri hlbokom nádychu, sipot a kašeľ. Ďalej môže spôsobiť podráždenie očí a nosa, vysušuje sliznice a narúša obranyschopnosť organizmu proti infekcii, zvyšuje náchylnosť k ochoreniu. Počet nemocničných príjmov a úmrtí na respiračné ochorenia sa zvyšuje v čase obdobia vysokej hladiny ozónu.^[5]

Americká agentúra na ochranu životného prostredia vyvinula Index kvality ovzdušia, aby mohla verejnosť lepšie informovať o úrovni znečistenia ovzdušia. 8-hodinový priemer koncentrácie ozónu v rozmedzí 85 až 104 ppbv (z angl. parts per billion by volume) je popísaný ako „nezdravý pre citlivé skupiny“, 105 až 124 ppb ako „nezdravý“ a 125 až 404 ppb ako „veľmi škodlivý“.^[6] Rozsah ďalších znečisťujúcich látok v rozmedzí „veľmi škodlivý“ je nasledovný: 355 μg m−3 až 424 μg m−3 pre PM10; 15.5ppm až 30.4 ppm pre CO a 0.65 ppm až 1.24 ppm pre NO₂.

Ontárijská zdravotná asociácia oznámila, že smog je každý rok zodpovedný odhadom za 9 500 predčasných úmrtí v provincii.^[7] Štúdia Americkej spoločnosti pre rakovinu trvajúca 20 rokov zistila, že kumulatívna expozícia smogu takisto zvyšuje pravdepodobnosť predčasného úmrtia z respiračných ochorení, čo by znamenalo, že 8-hodinovy štandard nemusí byť dostatočný.^[8]

Podľa online článku Roberta Preidta na MSN Healthy Living štúdia (vzorka 806 žien, ktoré mali deti s vrodenou poruchou medzi rokmi 1997 až 2006 a 849 žien, ktoré mali zdravo narodené deti) vedená autorkou Amy Padula, postgraduálnou vedkyňou v obore pediatrie na Standford University School of Medicine, smog v San Joaquin Valley, v oblasti Kalifornie bol spojený s dvoma typmi defektov nervovej trubice: Spina bifida (ochorenie, ktoré zahŕňa okrem iného malformácie chrbtice) a anencefália (nedostatočný vývin, resp. absencia časti alebo celého mozgu), ktorá ak nie je fatálna, tak vedie zvyčajne k hlbokému poškodeniu.^[9]

Smog môže vznikať takmer v každom prostredí, kde priemysel alebo autá uvoľňujú veľké množstvo znečisteného ovzdušia, ako je dym alebo výfukové plyny. Avšak, horšia situácia je v časoch teplého, slnečného počasia, keď vrchná časť ovzdušia je dostatočne prehriatá, aby spomalila cirkuláciu vo vertikálnom smere. To sa často stáva v kotlinách obklopených kopcami a horami. Často ostáva po dlhšiu dobu nad husto obývanými mestami, kde sa môže skoncentrovať na nebezpečnú úroveň.

Eduard I sa v roku 1306 obával znečistenia ovzdušia tak veľmi, že (nakrátko) zakázal spaľovanie uhlia v Londýne.^[10] V roku 1661 John Evelyn vo svojej práci ‘Fumifugium‘ navrhoval spaľovanie voňavého dreva, veriac, že sa obmedzí kašeľ.

Vážne epizódy smogu pokračovali v 19. a 20. storočí, hlavne v zime. Veľký londýnsky smog roku 1952 zahalil ulice Londýna a usmrtil približne 40 00 ľudí počas 4 dní (ďalších 8000^[11] umrelo na jeho účinky v nasledujúcich týždňoch, až mesiacoch). Spočiatku obviňovali z úmrtia epidémiu chrípky.

V roku 1956 Zákon o čistom ovzduší začal právne pretláčať zóny bez dymu v Londýne. Existovali zóny, kde nebolo dovolené spaľovať hnedé uhlie v domácnostiach alebo podnikoch. V týchto miestach mohli spaľovať len koks, ktorý neprodukoval dym. Vďaka týmto zónam sa znížil obsah sadzí a intenzívny a trvalý smog v Londýne sa stal minulosťou.

Po týchto udalostiach v Londýne začalo veľké upratovanie. Každú kamennú fasádu historickej budovy, ktorá v priebehu dvoch storočí postupne úplne sčernela, očistili a obnovili do pôvodnej podoby. Vzhľad viktoriánskych stavieb sa dramaticky zmenil po vyčistení, vrátane Natural History Museum. Príkladom z poslednej doby bol Westminsterský palác, ktorý bol vyčistený roku 1980. Avšak smog spôsobený znečistením z dopravy sa v modernom Londýne vyskytuje aj naďalej.

Vzhľadom k svojej polohe v horskej „mise“, chladný vzduch klesá dole, do územia mesta Mexika, čím zachytáva znečistenie z priemyslu a dopravy, ktorý mení toto mesto na neslávne známe smogom zamorené veľkomesto Latinskej Ameriky. V rámci jednej generácie sa Mexiko zmenilo, z predtým mesta známeho ako mesto s najčistejším ovzduším, na jednu z najhoršie znečistených metropol s mierou znečistenia NO₂ dvoj- až troj-násobnou oproti medzinárodným štandardom.^[12]

Podobne, ako v Mexiku, znečistenie ovzdušia v údolí Santiaga umiestneného medzi Andami a Cordillera de la Costa mení na jedno z najhoršie znečistených veľkomiest Južnej Ameriky. Ďalšou priťažujúcou okolnosťou je vysoká zemepisná šírka (31° južne) a väčšinu roka suché počasie.

V decembri 2005 museli v Teheráne uzavrieť školy spolu s úradmi a 1 600 ľudí bolo prevezených do nemocnice kvôli silnému smogu spôsobeného nefiltrovanými výfukovými plynmi.^[13]

1. ↑ Gaia Piazzesi 2006
2. ↑ MILLER, JR., George Tyler. Living in the Environment: Principles, Connections, and Solutions (12th Edition). Belmont : The Thomson Corporation], 2002. ISBN 0-534-37697-5. S. 423.
3. ↑ USA Today
4. ↑ Airnow.gov, "Who is most at risk from ozone?"
5. ↑ CWAC.net Archivované 2012-11-30 na Wayback Machine, Ozone in Wisconsin
6. ↑ Airnow.gov
7. ↑ Wheels.ca Archivované 2010-08-18 na Wayback Machine, $3.83 to power hybrid plug-in for 6 days
8. ↑ NPR.org, Smoggy Skies May Cause Respiratory Death
9. ↑ http://healthyliving.msn.com/pregnancy-parenting/kids-health/traffic-smog-tied-to-serious-birth-defects-1^{[nefunkčný odkaz]}
10. ↑ Environmentalgraffiti.com, Environmentalism in 1306
11. ↑ A Retrospective Assessment of Mortality from the London Smog Episode of 1959: The Role of Influenza and Pollution. Environ Health Perspect, January 2004, s. 6–8. Dostupné online. ISSN 0091-6765. DOI: 10.1289/ehp.6539. PMID 14698923.
12. ↑ SBC.ac.at, Air pollution in Mexico City, University of Salzburg
13. ↑ Hundreds treated over Tehran smog [online]. BBC News, 2005-12-10, [cit. 2006-08-03]. Dostupné online.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Smog

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Smog na českej Wikipédii a Smog na anglickej Wikipédii.