Skleníkový plyn

Skleníkové plyny sú plyny, ktoré sa vyskytujú v atmosfére Zeme a absorbujú dlhovlnné infračervené žiarenie, vďaka čomu je ohrievaná dolná vrstva atmosféry a zemský povrch.

Skleníkový plyn	Koncentrácia (roky)		Zmena oproti roku 1780	Prirodzené a antropogénne zdroje	Ekvivalent CO₂
Skleníkový plyn	1780	1995	Zmena oproti roku 1780	Prirodzené a antropogénne zdroje	Ekvivalent CO₂
vodná para	0,2 – 4 objemové percentá priemerne 1,3		nezistené (relatívna vlhkosť je však závislá na teplote atmosféry)	moria, oceány, sladkovodné zdroje – hydrosféra všeobecne	Viac ako 10000, ^{[Pozn. 1]}
CO₂	280 ppm	360 ppm	+ 29 %	spaľovanie fosílnych palív a biomasy (80 %); odlesňovanie; aeróbny rozklad organických látok; lesné požiare; vulkanická činnosť; erózia ... uvoľňovanie z morí a oceánov (93 % zásob CO₂ je rozpustených v morskej vode, v atmosfére len 7%)	1
CH₄	0,70 ppm	1,70 ppm	+ 143 %	mokrade, močiare a tundra (20 %); anaeróbny rozklad organických látok, termity, spaľovanie biomasy a skládky odpadov (5 %); spracovanie zemného plynu a ropy, uhoľné zdroje, úniky plynu (10 %); chov dobytka, pestovanie ryže (25 %); roztápanie permafrostu	20
N₂O	280 ppb	310 ppb	+ 11 %	lesy; lúky; oceány; pôda; spracovanie pôdy; hnojivá; spaľovanie fosílnych palív a biomasy, zmena v užívaní pôdy	200
CFC (freóny)	0	300 – 900 ppt	–	chladiace zariadenia (30 %); aerosóly (30 %); plastické peny (32 %), rozpúšťadlá, počítačový priemysel, sterilanty, farmaceutický priemysel (8 %)	7 500
Ozón (O₃)	–	82 ppb	Globálne množstvo pokleslo v stratosfére a vzrástlo v blízkosti zemského povrchu	vytvára sa prirodzenou reakciou slnečného žiarenia s molekulami kyslíka a umelo ako súčasť fotochemického smogu	2 000
Neúplný fluórovaný uhľovodík (HFC-23)	–	–	–	Má málo priemyselných aplikácií. Vypúšťa sa počas výroby iných chemikálií, napr. z chladiacich systémov v rozvojových krajinách^[1]	12 000^[2]

Pozri aj

Chemický portál
Portál vied o Zemi

Globálne otepľovanie

Poznámky

↑ Vodná para sa neustále tvorí a kondenzuje v relatívne krátkom čase, jej doba zotrvania v atmosfére je veľmi krátka na rozdiel napríklad od CO₂, ktorý v atmosfére zotrváva veľmi dlho. Od 65 % do 80 % CO₂ uvoľneného do ovzdušia sa rozpúšťa v oceánoch počas obdobia 20–200 rokov. Kým vodná para je skutočne najdôležitejším skleníkovým plynom, problémom, ktorý z neho robí spätnú väzbu (skôr ako forcing), je relatívne krátka doba pobytu vody v atmosfére (okolo 10 dní).^[1] Preto nemá význam určovať CO₂ ekvivalent vodnej pary. Vodná para má podstatný vplyv na energetickú bilanciu planéty Zem nielen pre svoj vysoký vplyv na "globálne otepľovanie" ako "skleníkový plyn", ale aj na zmeny celkového albeda Zeme v dôsledku tvorby oblakov. Pritom v závislosti na globálnej a lokálnej optickej hustote oblačnosti a dennej dobe môže byť vplyv oblačnosti na tepelnú bilanciu kladný i záporný. Absorpčné pásy jednotlivých skleníkových plynov sa prekrývajú, preto je ich podiel na celkovom skleníkovom efekte premenlivý kvôli tomu, že hlavný skleníkový plyn vodná para (H₂O) má v najvlhkejších a horúcich oblastiach trópov až 100x vyššiu koncentráciu ako v najchladnejších polárnych oblastiach. Na vodnú paru pripadá 36 % až 70 % celkového skleníkového efektu atmosféry (dolná hodnota zodpovedá jej podielu, keby sme vodnú paru z atmosféry odstránili a horná hodnota stavu, keď odstránime všetky ostatné skleníkové plyny a zostane len H₂O), na CO₂ je to analogicky 9 % a 26 %, na metán 4 % a 9 % a na ozón 3 % a 7 % (je to v súlade aj s novšími odhadmi účinku jednotlivých skleníkových plynov). Kým CO₂ a CH₄ sú v atmosfére rozložené vcelku rovnomerne, vodná para je sústredená prevažne v teplých oblastiach Zeme a v dolnej časti troposféry (do výšky 2 km, pričom do výšky 1,5 km je až 50 % z celkovej vodnej pary), ozón je rozložený v atmosfére mierne nerovnomerne.^[2]

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Skleníkový plyn na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

↑ K. M. Stanley ORCID: orcid.org/0000-0003-3388-09321,2,. Increase in global emissions of HFC-23 despite near-total expected reductions [online]. nature.com, 21 January 2020, [cit. 2020-01-22]. Dostupné online.
↑ Recent increases in global HFC-23 emissions [online]. ozone.unep.org, 2009, [cit. 2020-01-22]. Dostupné online. (po anglicky)

[1] Vodná para sa neustále tvorí a kondenzuje v relatívne krátkom čase, jej doba zotrvania v atmosfére je veľmi krátka na rozdiel napríklad od CO₂, ktorý v atmosfére zotrváva veľmi dlho. Od 65 % do 80 % CO₂ uvoľneného do ovzdušia sa rozpúšťa v oceánoch počas obdobia 20–200 rokov. Kým vodná para je skutočne najdôležitejším skleníkovým plynom, problémom, ktorý z neho robí spätnú väzbu (skôr ako forcing), je relatívne krátka doba pobytu vody v atmosfére (okolo 10 dní).^[1] Preto nemá význam určovať CO₂ ekvivalent vodnej pary. Vodná para má podstatný vplyv na energetickú bilanciu planéty Zem nielen pre svoj vysoký vplyv na "globálne otepľovanie" ako "skleníkový plyn", ale aj na zmeny celkového albeda Zeme v dôsledku tvorby oblakov. Pritom v závislosti na globálnej a lokálnej optickej hustote oblačnosti a dennej dobe môže byť vplyv oblačnosti na tepelnú bilanciu kladný i záporný. Absorpčné pásy jednotlivých skleníkových plynov sa prekrývajú, preto je ich podiel na celkovom skleníkovom efekte premenlivý kvôli tomu, že hlavný skleníkový plyn vodná para (H₂O) má v najvlhkejších a horúcich oblastiach trópov až 100x vyššiu koncentráciu ako v najchladnejších polárnych oblastiach. Na vodnú paru pripadá 36 % až 70 % celkového skleníkového efektu atmosféry (dolná hodnota zodpovedá jej podielu, keby sme vodnú paru z atmosféry odstránili a horná hodnota stavu, keď odstránime všetky ostatné skleníkové plyny a zostane len H₂O), na CO₂ je to analogicky 9 % a 26 %, na metán 4 % a 9 % a na ozón 3 % a 7 % (je to v súlade aj s novšími odhadmi účinku jednotlivých skleníkových plynov). Kým CO₂ a CH₄ sú v atmosfére rozložené vcelku rovnomerne, vodná para je sústredená prevažne v teplých oblastiach Zeme a v dolnej časti troposféry (do výšky 2 km, pričom do výšky 1,5 km je až 50 % z celkovej vodnej pary), ozón je rozložený v atmosfére mierne nerovnomerne.^[2]

[2] K. M. Stanley ORCID: orcid.org/0000-0003-3388-09321,2,. Increase in global emissions of HFC-23 despite near-total expected reductions [online]. nature.com, 21 January 2020, [cit. 2020-01-22]. Dostupné online.

[3] Recent increases in global HFC-23 emissions [online]. ozone.unep.org, 2009, [cit. 2020-01-22]. Dostupné online. (po anglicky)

[Pozn. 1]