Rusko-japonská vojna

Rusko-japonská vojna bol vojnový konflikt na Ďalekom východe medzi Ruským impériom a Japonskom. Táto vojna trvala v rokoch 19041905 a skončila sa tzv. Portsmouthským mierom podpísaným 5. septembra 1905. Jej príčinou bol konflikt imperiálnych záujmov oboch krajín v Tichom oceáne. Rokovania medzi cárskou vládou a Japonskom po Prvej čínsko-japonskej vojne neviedli k úspechu.

Rusko-japonská vojna
Dátum 8. február 1904 – 5. september 1905
Miesto Mandžusko, Žlté more
Výsledok Víťazstvo Japonska:
Protivníci
Rusko Ruské impérium Japonsko Japonsko
Velitelia
Rusko Mikuláš II.
Rusko Alexej Kuropatkin

Stepan Makarov
Zinovij Rožestvenskij

Japonsko Macuhito
Japonsko Ojama Iwao
Japonsko Heinačiro Togo
Sila
500 000 vojakov 400 000 vojakov
Straty
25 331 mŕtvych
146 032 zranených
47 387 mŕtvych
173 425 zranených

Vojnu začali Japonci pod vedením admirála Uriu so 6 krížnikmi a 8 torpédoborcami 8. februára 1904, keď pri neutrálnom Kórejskom prístave Čemulpcho najprv vyzvali ruský krížnik Varjag a delový čln Korobec aby sa vzdali. Po tom, čo kapitáni oboch lodí odmietli ultimátum, pokúsili sa nasledujúceho dňa o únik z prístavu, čo sa im však nepodarilo a obe lode boli prinútené k návratu do prístavu. Ťažko poškodený Varjag bol nakoniec posádkou potopený.

V rovnakej dobe flotila japonských torpédoborcov nečakane napadla ruské lode kotviace v prístave Port Arthur, ďalšieho dňa sa začali pozemné boje. Japonci sa snažili zablokovať prístav z mora i po súši. V októbri 1904 Rusi vyslali na pomoc odrezanému prístavu flotilu pod vedením Zinovija Rožestvenského, ktorú však Japonci zastavili a takmer celú zničili v bitke pri Cušime. V zlej situácii sa 5. januára 1905 obkľúčený Port Arthur vzdal. Rusko a Japonsko podpísali mier 5. septembra 1905 v americkom prístave Portsmouth. Napriek očakávaniam sa pomerne neskúseným Japoncom podarilo vo viacerých bitkách poraziť ruské sily, čo viedlo k výraznej zmene pomerov vo Východnej Ázii a následnému vzostupu Japonska na zahraničnopolitickej scéne. Zahanbujúce porážky viedli k vlne nespokojnosti v ruskej spoločnosti a významne prispeli k revolúcii v roku 1905, ktorá prinútila cára vytvoriť parlament.

Iné projekty

upraviť