Richard Blech

O filme a filmároch začal Richard Blech písať už ako študent novinárstva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1956. V rokoch 1954 až 1972 bol redaktorom a neskôr vedúcim oddelenia Kultúry v denníku Smena. Bolo to v období, keď v tejto redakcii pracoval kolektív dnes už legendárnych reportérov, akými boli Gavril Gryzlov, Slávko Kalný, Vladimír Ferko, Ján Čornaj, Ján Smolec, Milan Vároš a iní. Richard Blech so svojou kultúrnou publicistikou, kritikami z oblasti dramatických umení, predovšetkým filmu, ako aj vynikajúcimi rozhovormi najmä s filmármi, domácimi i zahraničnými, patril medzi novinárske osobnosti nielen tohto obľúbeného denníka, ale celej vtedajšej slovenskej žurnalistiky. Boli to najmä 60. roky s atmosférou istého uvoľnenia, keď sa práca reportérov a kultúrnych publicistov zaznamenala obdivuhodné výsledky. Blech popri svojej novinárskej aktivite napísal knihu profilov filmových a divadelných tvorcov S maskou a bez masky (1962) a bol hlavným redaktorom kníh Panoráma svetovej kinematografie (1964 a 1965) a Svet filmových režisérov (1968).

V 70. rokoch sa začala tuhá normalizácia a tak, ako museli Smenu opustiť všetci menovaní reportéri, odchádza z redakcie aj Blech. Od roku 1972 bol pracovníkom Encyklopedického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) a viedol autorský kolektív prvej slovenskej filmovej encyklopédie Malá encyklopédia filmu - zahraničná tvorba (1974). Pracoval na šesťzväzkovej Encyklopédii Slovenska (1985 - 1987) a bol aj autorom filmových hesiel v encyklopedickom časopise Pyramída (1971 - 1987). Významným činom bolo vydanie vyše tisícstranovej Encyklopédie filmu (1993), ktorú Richard Blech zostavoval a bol autorom časti hesiel. Rozhľad v odbore, vedomosti a skúsenosti využil v maximálnej miere ako zodpovedný redaktor Encyklopédie dramatických umení Slovenska (1989).

Do roku 2005 prednášal dejiny filmu na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Jeho takmer celoživotným záujmom je život a dielo hviezdy nemého filmu Barbory Apollonie Chalupiec, známej ako Pola Negri. Jej otec bol Slovák z Nesluše. Blech o herečke napísal scenár televízneho filmu Pola Negri - legenda a skutočnosť (1972) a dizertačnú prácu (PhDr. na Masarykovej univerzite v Brne, 1972).

Po roku 1989, už v novej situácii, bol spoluautorom prvej encyklopédie osobností Kto je kto na Slovensku (1991), komplexnej monografie Martin Hollý - život za kamerou (2001) aj autorom knihy Kameraman Stanislav Szomolányi (2005).

Publikácia sa pokúša reprezentatívne predstaviť tvorivý prínos jedného z najznámejších kameramanov v dejinách slovenskej kinematografie. Richard Blech v nej programovo stavia do centra svojho filmovo - historického písania vývoj kameramanskej pozície, aj jej opomínanú dôležitosť v rámci akejkoľvek filmovej tvorby. Pri písaní o filme sa na remeslo, prípadne štýl kameramana často zabúda, preto Blechova kniha ponúka na jednej strane najskôr "neexistujúce malé dejiny filmovej kamery", prehľad jednotlivých kameramanských výkonov a zároveň v druhej časti podrobnejšie opisuje jeden z nich, ktorým Stanislav Szomolányi obohatil vizualitu slovenského filmu. Podstatným dodatkom textu sú aj obrazy ilustrujúce jeho kameramanské umenie. Knihu uzatvárajú spomienky slovenských tvorcov, filmografie a výberová bibliografia.

Encyklopédia filmu je aktografický sprievodca po filmovej histórii. Sumarizuje fakty o tvorcoch, dielach, javoch, udalostiach, technických prostriedkoch a iných zaujímavých reáliách filmovej tvorby zoradených abecedne. Encyklopédia nadväzuje na Malú encyklopédiu filmu z roku 1974.

Film je umením 20. storočia. Vznikol ako technická atrakcia pre zábavu. Vo svojich hlavných vývojových etapách očaroval divákov obrazom, zvukom a v období po druhej svetovej vojne - keď sa stal plnoprávnym umením - očarúva umelecky vyjadreným myšlienkovým potenciálom, analýzou súčasného života, pocitov, myšlienkových prúdov a sociálnych zápasov. Aj keď svetová kinematografia netvorí homogénny vyzretý celok, predsa sa v povojnových rokoch z umeleckého prostriedku, ktorý zobrazoval dej, stáva prostriedok myslenia. Jeho vývojová cesta nie je uzavretá, zdá sa, že ak sa aj vo filme podarí náležite prehĺbiť oblasť citov a myslenia, bude to jeho ďalšia etapa. Predzvesťou toho je obdobie, ktoré zachytáva knižka v jeho mnohotvárnosti v jednotlivých kinematografiách, napríklad taliansky neorealizmus, obrodný proces v sovietskej kinematografii, niektoré aspekty francúzskej "novej vlny", pokrokové prúdy amerického filmovníctva v New Yorku, "kino - pravdu" atď.

Filmu ako umeniu s najširším spoločenským dosahom patrí v tlmočení a šírení humanistických myšlienok popredné miesto. Táto skutočnosť bola hlavným vodidlom pri písaní stručného náčrtu jeho súdobej vývojovej etapy.

1. ↑ Zomrel filmový publicista, historik, pedagóg a encyklopedista Richard Blech - kinema.sk

• Richard Blech - databazeknih.cz
• filmsk Archivované 2021-12-07 na Wayback Machine