Prezident Slovenskej republiky

Bližšie informácie v hlavnom článku: Voľba prezidenta Slovenskej republiky

Prezidentom republiky môže byť zvolený každý občan Slovenska, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol vek 40 rokov.^[2] Tá istá osoba môže byť zvolená za prezidenta najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.^[3]

V súčasnosti (od roku 1999) kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky alebo občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky, a to na základe petície podpísanej najmenej 15 000 občanmi. Voľbu prezidenta vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky, koná sa tajným hlasovaním a právo voliť prezidenta majú občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky.

V prvom kole môže byť zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov (teda nadpolovičnú väčšinu všetkých voličov zapísaných do volebných zoznamov). Pokiaľ nikto nadpolovičnú väčšinu všetkých voličov nezíska, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Do druhého kola volieb postupujú dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola (ak by jeden z nich prestal byť voliteľný, alebo by sa vzdal, tak postupuje ďalší s najvyšším počtom hlasov). V druhom kole volieb je zvolený kandidát, ktorý získa viac hlasov.^[4]

Právomoci prezidenta Slovenskej republiky možno rozdeliť na:

1. právomoci prezidenta vo vzťahu k zahraničiu;
2. právomoci prezidenta vo vzťahu k NR SR;
3. právomoci prezidenta vo vzťahu k vláde SR;
4. kreačné právomoci prezidenta;
5. právomoci prezidenta v oblasti obrany a bezpečnosti štátu;
6. ostatné právomoci a prerogatívy hlavy štátu.

Prezident predovšetkým zastupuje SR navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Túto svoju právomoc môže preniesť na vládu resp. s jej súhlasom na jednotlivých členov vlády (a doteraz tak urobili všetci slovenskí prezidenti). Prezident tiež prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií. Ide o realizáciu práva suverénneho štátu na diplomatické styky. Prezident SR udeľuje agrément pre vedúcich misií cudzích štátov prichádzajúcich na Slovensko. Pri vysielaní diplomatov prezident vydá týmto osobám poverovacie listiny pre hlavy cudzích štátov. Tomuto aktu prirodzene predchádza rozhodnutie o menovaní občana do funkcie diplomatického zástupcu.

Prezident zvoláva ustanovujúcu schôdzu NR SR. Ide o formálnu právomoc vyplývajúcu z jeho reprezentatívneho postavenia. Prezident má právo veta voči zákonom NR SR. V súlade s ústavnou koncepciou ide o právo relatívneho - suspenzívneho veta, ktoré možno prelomiť alebo akceptovať opätovným prerokovaním a schválením nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. Zákon schválený parlamentom môže byť schválený v pôvodnej podobe bez akejkoľvek akceptácie pripomienok prezidenta, v podobe so zapracovanými pripomienkami alebo nemusí byť schválený vôbec. S právom veta úzko súvisí právo prezidenta podpisovať zákony NR SR. Odmietnutie alebo faktická prekážka podpísania zákona nemôže zabrániť ich vyhláseniu v Zbierke zákonov. Prezident podáva NR SR správy o stave SR a o závažných politických otázkach, toto právo využíva podľa vlastného uváženia a bez viazanosti na určitú pravidelnosť. Prezident má tiež právomoc rozpúšťať parlament, môže, teda nie je povinný tak urobiť v prípadoch: ak NR SR v lehote 6 mesiacov od vymenovania vlády SR neschválila jej programové vyhlásenie, ak sa NR SR do 3 mesiacov neuzniesla o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda spojila hlasovania o vyslovenie dôvery vláde, ak NR SR nebola dlhšie ako 3 mesiace uznášaniaschopná hoci jej zasadanie nebolo prerušené a bola opakovane zvolávaná na schôdzu, ak zasadanie NR SR bolo prerušené na dlhšie obdobie, ako dovoľuje Ústava SR, t. j. na dlhšie ako sú 4 mesiace. Túto právomoc prezident nemôže uplatniť v posledných 6 mesiacoch svojho volebného obdobia, počas vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu. Prezident obligatórne rozpustí NR SR v prípade, že v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta nebol prezident odvolaný.

Prezident SR vymenúva a odvoláva predsedu vlády, čo je spravidla vedúci predstaviteľ víťaznej resp. najsilnejšej politickej strany z hľadiska počtu získaných mandátov v národnej rade. Vymenúva a odvoláva ostatných členov vlády, vymenovať ich môže iba na návrh predsedu vlády. Pri odvolaní predsedu alebo ostatných členov vlády musí dôjsť k ústavou predvídaným situáciám - parlament musí vysloviť nedôveru vláde alebo jej členovi, vláda, predseda vlády alebo jej člen musí podať demisiu alebo predseda vlády navrhne odvolanie člena vlády. Prezident má právo vyžadovať od vlády informácie nevyhnutné na plnenie svojich úloh. Ústavný súd SR konštatuje, že: "Ústava v pôvodnom znení z roku 1992 vymedzila postavenie a právomoci prezidenta spôsobom, ktorý nezodpovedá tradičnému modelu usporiadania vzťahov medzi hlavou štátu, vládou a parlamentom v parlamentnej forme vlády." (uznesenie PL. ÚS 4/2012)

Kreačné právomoci prezident uskutočňuje spravidla na návrh parlamentu, vlády alebo iného orgánu. Prezident vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov, ktorých ustanoví zákon, vymenúva a odvoláva rektorov vysokých škôl, vymenúva vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje generálov. Prezident vymenúva a odvoláva sudcov ako aj predsedu a podpredsedov Ústavného súdu a prijíma sľub týchto sudcov. Prezident vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu, generálneho prokurátora, prijíma sľub sudcov a generálneho prokurátora, menuje a odvoláva troch členov Súdnej rady. Generálneho prokurátora menuje a odvoláva na návrh NR SR. Sudcov menuje a odvoláva na návrh Súdnej rady.

Prezident SR je hlavným veliteľom Ozbrojených síl SR, ako takému mu patrí oprávnenie vydávať rozkazy pre podriadených, rozhodovať o žiadostiach občanov SR vykonávať vojenskú službu v cudzom vojsku, vydávať povolenia cudzincom na dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti v ozbrojených silách SR a rozhodovať o ďalších otázkach súvisiacich s výkonom služobného pomeru v ozbrojených silách. Prezident SR vypovedá vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady SR, ak je SR napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu. Prezident má oprávnenie uzatvárať mier. Prezident môže na návrh vlády SR nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav.

Prezident má právo udeľovať milosť a amnestiu, udeľuje vyznamenania. Prezidentovi SR patria najvyššie triedy všetkých vyznamenaní s výnimkou Radu Bieleho Dvojkríža (ten sa udeľuje iba občanom iných štátov). Prezident SR vyhlasuje referendum ak sa na tom uznesie 3/5 väčšinou NR SR alebo ak o to petíciou požiada najmenej 350 000 občanov SR. Prezident SR má právo predkladať návrhy na začatie konania pred Ústavným súdom SR. Prezident tiež podáva správu o stave krajiny.^[5]

Podľa zákon NR SR č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky má prezident Slovenskej republiky nárok na plat vo výške štvornásobku platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky mesačne.^[6] V roku 2024 bol mesačný plat poslanca 4 290 eur, plat prezidenta tak činí 17 160 eur. Prezident má podľa zákona právo aj na paušálne náhrady v hodnote 1 327,76 eura mesačne. Spolu tak s paušálnymi náhradami dosahuje mesačná mzda prezidenta 18 487,76 eur.^[7] Počas vykonávania mandátu má prezident právo na bezplatné používanie telefónu, služobného auta a primerane vybaveného bytu. Zároveň prezident nemôže vykonávať inú platenú funkciu, nesmie mať iné povolanie, podnikať a nemôže byť členom orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť.^[8]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam prezidentov Slovenska

• Michal Kováč (1993 – 1998)
• Rudolf Schuster (1999 – 2004)
• Ivan Gašparovič (2004 – 2014)
• Andrej Kiska (2014 – 2019)
• Zuzana Čaputová (2019 – 2024)
• Peter Pellegrini (od 2024)

• Zoznam prezidentov Česko-Slovenska
• Zoznam prezidentov Slovenska

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prezident Slovenskej republiky

• Oficiálna stránka prezidenta SR