Peter Glaser bol nemecký osadník, ktorý spolu so svojou rodinou a spoluosadníkmi založil obec Sklené v okrese Turčianske Teplice.

Peter Glaser
richtár

Podrobnosti založenia obce

upraviť

Predpokladá sa, že išlo o tzv. vnútornú nemeckú kolonizáciu v rámci regiónu Hauerland, kedy zakladali obec Nemci z iných oblastí Slovenska. Pôvod samotného Glasera sa pravdepodobne uvádza do Kremnice. [1] Zmluvu so zemanmi z Mútnej podpísal 25. júna 1360, územie obce bolo pomenované Chamarna Lehota podľa potoka, ktorý ním pretekal. Obec bola následne osídlená nemeckým obyvateľstvom a Peter Glaser bol vyvolený za richtára. Okrem Glasera podpísali zmluvu mútňanskí zemania Klement, syn Štefanov, Ján, syn Petrov, Mikeš a Jakub, synovia Pšochovi, Pavel, syn Kojnov, Peter, syn Tomášov, Peter, syn Pivkov, Dalemír a Ján, synovia Ladislavovi, Štefan, syn Benediktov, Pavel, syn Ondrejov, Marko a Mikuláš, synovia Močkovi, Černík a Imro, synovia Ondrejovi, Batiz, syn Zálohov, Štefan, syn Michalov, Benedikt, syn Martinov, a Mikuláš, syn Dovorov.

Zmluva ukladala Glaserovi vyklčovať les a založiť osadu, pričom prvých 16 rokov bol oslobodený od platby, následne mal povinnosť platiť Mútnej 24 zl. ročne. Mal právo postaviť kostol, držať kováča a obuvníka a rozhodovať vo veciach obecných. [2][3] Za úlohu mu bolo dané aj vyrábať sklo, pričom sa predpokladá, že lokalita Biely potok v Sklenom bola jedna z prvých na Slovensku, kde sa Sklo vyrábalo. [4][chýba vhodnejší zdroj]

Potomstvo

upraviť

Glaserovci sa v roku 1400 vzdali dedičného richtárstva predajom Jánovi Langovi z Kremnice za 220 zl. [2], čím sa postupne Sklené dostalo pod panstvo Kremnice. Rodina si však držala naďalej svoje postavenie, o čom svedčí aj fakt, že v roku 1406 na Filozofickej fakulte Pražskej univerzity študoval Joanes Glaser zo Skleného, ktorým predtým získal bakalariát vo Viedni.[5]

Referencie

upraviť
  1. HORVÁTHOVÁ, Margaréta. Nemci na Slovensku: etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel a odievania. Komárno : Lilum Aurum, 2002.
  2. a b SKLENÉ. In. ŠIKURA, Ján Štefan. Miestopisné dejiny Turca. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1944. S. 56-57.
  3. KRIŽKO, Pavel. Veľká Mútna a jej páni. Slovenské Pohľady, 1898, roč. 18., s. 162, 209, 257, 336, 388. Dostupné online [cit. 2022-02-21].
  4. História obce Dostupné online
  5. VARSIK, Branislav. Slováci na Pražskej univerzita do konca stredoveku. Sborník Filosofickej fakulty University Komenského v Bratislave, 1926, roč. 45., čís. 7, s. 3-37.