Paulína Bátovská Fialková

Ako osemročná sa prvýkrát zúčastnila biatlonového tréningu. Začala trénovať v klube biatlonu Čierny Balog. Ešte pred začatím štúdia na gymnáziu sa pridala k tréningovej skupine kadetiek a junioriek trénerky Anny Murínovej a prestúpila do klubu biatlonu Osrblie.^[15] Do povedomia sa dostala v roku 2010, vtedy prvýkrát sa zúčastnila mládežníckych Majstrovstiev sveta v dorasteneckej kategórii a hneď dosiahla na deviate miesto.^[16]

V sezóne 2010/2011 ešte len ako 18-ročná absolvovala štyri štarty v seniorskom IBU Cupe pretože juniorská kategória v tom čase neexistovala. V Obertilliachu debutovala hneď skvelým 33. a 31. miestom, čím sa zaradila k o tri roky starším biatlonistkám Prekopovej, Chrapánovej a Poliakovej. V tejto sezóne sa zúčastnila Majstrovstiev sveta ešte v dorasteneckej kategórii. Vo všetkých pretekoch sa umiestnila okolo desiateho miesta. Neskôr pretekala aj na juniorských Majstrovstvách Európy v Taliansku, tam sa najlepšie umiestnila na 22. priečke v rýchlostných pretekoch.^[16]

V ročníku 2011/2012 sa Fialková zúčastnila aj juniorských Majstrovstiev Európy v letnom biatlone. Získala tam striebornú medailu v štafete, v individuálnych disciplínach sa najlepšie umiestnila na šiestom mieste v stíhacích pretekoch. Na začiatku sezóny pokračovala v IBU Cupe, nedosahovala však žiadne vynikajúce výsledky, najmä kvôli streľbe.^[16]

V januári Paulína Fialková debutovala v Svetovom pohári, v šprinte v Novom Meste na Morave. Preteky dokončila na 84. mieste.^[16]

Na Majstrovstvách sveta juniorov v domácom Osrblí sa najlepšie umiestnila na 15. mieste, v stíhacích pretekoch. Neskôr sa zúčastnila aj juniorských Majstrovstiev sveta, tam bolo jej najlepšie umiestnenie 14. miesto v šprinte. V tejto sezóne sa Paulína prvýkrát zúčastnila aj seniorských Majstrovstiev sveta, v individuálnych disciplínach sa jej najviac darilo v rýchlostných pretekoch, obsadila 86. pozíciu. Fialková bola aj súčasťou ženskej štafety, do cieľa prišla na ôsmom mieste.^[16]

V Svetovom pohári sa predstavila v Östersunde, Hochfilzene aj Oberhofe, no do prvých šesťdesiat pretekárok, ktoré mohli štartovať v stíhacích pretekoch sa ani raz nedostala. V pretekoch štafiet však predviedla dostatočný výkon na to, aby sa slovenská ženská štafeta umiestnila na ôsmom a deviatom mieste.^[16]

Na jej posledných Majstrovstvách sveta juniorov, ktoré sa konali v Rakúsku dosiahla na výborné štvrté miesto. Zúčastnila sa aj seniorských Majstrovstiev sveta, tam bol jej najlepší individuálny výsledok 53. miesto v stíhacích pretekoch. Pretekala však aj v pretekoch štafiet, tam opäť nesklamala a slovenskú štafetu podržala a do cieľa prišla ako ôsma.^[16]

V lete 2013 sa stala dvojnásobnou juniorskou majsterkou sveta v letnom biatlone. V zmiešanej štafete sa spolu s Teréziou Poliakovou, Matejom Kazárom a Miroslavom Matiaškom umiestnila na treťom mieste. Začiatok sezóny jej nevyšiel, mala problém dostať sa do stíhacích pretekov. Cestovala však do ruského Soči na Zimné olympijské hry, tam sa vo svojich jediných individuálnych pretekoch, v šprinte, umiestnila na 72. mieste. V predposlednom kole Svetového pohára vo fínskom Kontiolahti zaznamenala svoj dovtedy najlepší výsledok, 10. miesto v šprinte. Stala sa tak 11. slovenským biatlonistom od vzniku samostatného Slovenska, ktorý sa umiestnil medzi najlepšími desiatimi v pretekoch Svetového pohára.^[16]

Začiatok sezóny Fialkovej nevyšiel, no v druhom kole Svetového pohára v Hochfilzene sa umiestnila na 28. mieste v šprinte a v stíhacích pretekoch prišla do cieľa ako 34. biatlonistka. V ďalších kolách svetového pohára sa umiestňovala na pozíciách okolo 40. miesta. Na Majstrovstvách sveta, ktoré sa konali vo fínskom Kontiolahti sa umiestnila v šiestej a deviatej desiatke, ani štafeta, ktorej bola členkou neskončila tak dobre ako v minulosti, umiestnila sa na 19. mieste čo bol zatiaľ najhorší výsledok ženskej štafety v histórii.^[16]

V januári 2015 súťažila na Svetovej zimnej Univerziáde, ktorá sa konala na jej domácej trati v Osrblí. Vo vytrvalostných pretekoch sa umiestnila na treťom mieste, v šprinte sa trafila do všetkých terčov a s náskokom 30 sekúnd zvíťazila, stíhacie preteky dokončila na druhom mieste.^[16]

Od začiatku sezóny sa postupne zlepšovala. V nemeckom Ruhpoldingu, keď jej forma gradovala, zaznamenala dovtedy najlepšie výsledky: 6., 7., 14. a 15. priečku. Dostala sa do najlepšej tridsiatky pretekárok vo Svetovom pohári. V Top 30 zostala aj počas choroby, keď musela vynechať niekoľko pretekov. Sezónu ukončila na 36. mieste v Svetovom pohári s 199 bodmi. Zlepšila si aj percentuálnu úspešnosť streľby na 82,5%, čo ju radilo k svetovej špičke. Skrátila aj čas potrebný na streľbu a to z 36,2 sekundy na 30,5 sekundy. Bežeckú stratu na najrýchlejšiu pretekárku na 7,5 km (rýchlostné preteky) zmenšila z 1:37 na 0:57.

V tejto sezóne sa stala Paulínina trénerka Anna Murínová reprezentačnou trénerkou a tak mohla cestovať na podujatia Svetového pohára,^[16] do tímu pribudol aj kondičný tréner Matin Bajčičák.^[15]

V roku 2015 sa stala profesionálnym športovcom Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica.^[15]

Už od začiatku sezóny sa necítila dobre. Pre zdravotné problémy vynechala prvé dve kolá Svetového pohára. Keď začala pretekať, stále nebola vo svojej koži a nedarilo sa jej. Cez sviatky podstúpila vyšetrenia, ktoré ukázali pľúcne chlamýdie a nasledovala dvojtýždňová liečba antibiotikami a zákaz trénovania. V prvých pretekoch v novom roku, v nemeckom Ruhpoldingu sa tiež natrápila – na trati stratila viac ako dve minúty. V Anterselve boli len vytrvalostné preteky, disciplína, v ktorej Fialková veľmi neexceluje a v kombinácii s fyzickou slabosťou nepriniesla dobrý výsledok, ale bežecky zrýchlila. Zúčastnila sa však štafety, ktorú zvládla výborne a zrazu sa všetko zlomilo.^[16]

Na Majstrovstvách sveta na Paulíninej domácej trati v Osrblí už bola zdravá a pred domácim publikom predviedla skvelý výsledok – tretie miesto. V pretekoch Svetového pohára v Hochfilzene dosiahla v šprinte na 31. miesto, v stíhacích pretekoch zaznamenala posun, keď do cieľa prišla ako dvanásta. Koniec sezóny sa jej vydaril – väčšinu výsledkov v mala v druhej desiatke.^[16] Vo fínskom Kontiolahti obsadila dokonca piate miesto v stíhacích pretekoch.^[17]

Paulína začala sezónu výborne, v miešanej štafete v Öestersunde bola v svojom úseku najrýchlejšia na trati, musela však trikrát dobíjať, ale aj tak odovzdávala so stratou len 7 sekúnd na čelo pretekov.^[16] Slovenská štafeta potom prišla do cieľa ako štvrtá.^[17] Hneď v prvých vytrvalostných pretekoch sezóny skončila na výbornom piatom mieste potom čo netrafila len jeden terč. V ďalšom kole svetového pohára však v šprinte netrafila až 4-krát a skončila až v siedmej desiatke a neprebojovala sa do stíhacích pretekov. V Hochfilzene prišli zdravotné problémy a po zlom šprinte musela vzdať stíhacie preteky. Svetový pohár v nemeckom Oberhofe plánovane vynechala, aby doliečila menšie šrámy, podstúpila operáciu zápästia a dotrénovala. Potom nasledovalo ďalšie kolo Svetového pohára v nemeckom Ruhpoldingu, kde boli len vytrvalostné preteky a preteky s hromadným štartom. Keďže vo vytrvalostných pretekoch dosiahla len 37. pozíciu, do pretekov s hromadným štartom nepostúpila. Preteky v Anterselve sa jej opäť vydarili – dosiahla na 13. miesto v šprinte aj v pretekoch s hromadným štartom.^[16]

Na Majstrovstvách Európy spravila až 4 chyby na strelnici v šprinte, ale výborne bežala a tak sa dostala na 31. priečku. V stíhacích pretekoch si polepšila a dostala sa na štvrté miesto^[16].

Záver sezóny v ruskom Ťumeni sa jej vydaril. V šprinte napriek dvom chybám prišla do cieľa na 15. pozícii a v stíhacích pretekoch si polepšila o dve miesta, na trináste miesto. Posledné preteky sezóny, preteky s hromadným štartom, zvládla bravúrne, skončila na treťom mieste a prvýkrát dosiahla na stupne víťazov.^[18]

Koncom leta, 25. augusta 2018, sa Paulína zúčastnila pretekov v šprinte na 7,5 km na majstrovstvách sveta v letnom biatlone v Novom Meste na Morave. Do cieľa prišla ako prvá pred Poľkou Monikou Hojniszovou a Kazaškou Galinou Višnevskou.^[3][4]

Jej účasť na Zimných olympijských hrách 2018 v kórejskom Pchjongčchangu bola potvrdená v januári 2018.^[19][20]

V prvých pretekoch, v šprinte, na Zimných olympijských hrách v juhokórejskom Pchjongčangu Paulína dosiahla na 11. miesto.^[21]

Vo veterných stíhacích pretekoch pokazila streľbu – minula až osemkrát – a do cieľa prišla ako tridsiata ôsma.^[22]

Vo vytrvalostných pretekoch urobila len jednu chybu a do cieľa prišla na piatom mieste.^[23] Spolu so striebornou Anastasiou Kuzminovou sa zaslúžila o najúspešnejšie slovenské preteky na zimných olympijských hrách: dve pozície v najlepšej päťke. Fialková po pretekoch uviedla: „Super výkon, začala som chybou, ale nevzdala som to a snažila som sa robiť to, čo viem. Tá jedna rana mrzí, ale aj tak som spokojná.“^[2]

Preteky s hromadným štartom jej nevyšli najlepšie – umiestnila sa ako dvadsiata prvá najlepšia so štyrmi streleckými chybami.^[24][25]

Potom už prišla neslávne známa zmiešaná štafeta na 2x6 km a 2x7,5 km. Pri streľbe trafila len jednu ranu z ôsmich. Na položke v ľahu trafila len jeden z piatich terčov, pravdepodobne kvôli zle nastavenej zbrani. Emocionálne rozrušená Fialková potom neodkrúžila všetky štyri trestné kolá za čo dostala slovenská štafeta dvojminútovú penalizáciu.^[26] Potom čo čelo pretekov predbehlo Anastasyiu Kuzminovú pre slovenskú štafetu preteky skončili, naša štafeta bola klasifikovaná na dvadsiatom mieste.^[26]

Fialková na neúspech s plačom reagovala: „Vôbec neviem, čo sa stalo. Po nástrele som išla na prvú ‚ležku‘ s vedomím toho, že musím reagovať na vietor, ale vôbec mi to nepadalo. Pokazila som to celému tímu, musím sa všetkým ospravedlniť,“^[27] Ale nevedela prísť na to, kvôli čomu sa jej streľba tak nevydarila, rozmýšľala nad tým či sa jej náhodou nebuchol diopter a všetko sa jej potom posunulo.^[27]

S nevydarenou streľbou sa Fialková rýchlo vyrovnala a nastúpila aj do pretekov ženských štafiet.^[28] Svoju časť ženskej štafety zvládla výborne, na strelnici dobíjala len raz a Kuzminovej podávala na treťom mieste. Štafetu neskôr podržala Terézia Poliaková aj Ivona Fialková, ktorá podala skvelý výkon. Slovenská ženská štafeta skončila na piatom mieste.^[29]

Anastasiya Kuzminová o nej na konci Olympiády povedala: „Som veľmi rada aj za Paulínu Fialkovú, že po nepríjemnej situácii, ktorá nastala v zmiešanej štafete, ukázala, že je silná športovkyňa. Vzchopila sa a ukázala, čo je v nej.“^[30]

Paulína Fialková začala svoju životnú sezónu skvelo, štvrtým miestom vo vytrvalostných pretekoch, šiestym miestom v šprinte a tretím miestom v stíhacích pretekoch v slovinskej Pokljuke. Zúčastnila sa aj zmiešanej štafety, ktorá v cieli skončila trinásta. Úspešne pokračovala aj v rakúskom Hochfilzene, kde obsadila siedmu priečku v šprinte a druhú priečku v stíhacích pretekoch. Rozbiehala aj štafetu žien, ktorá napokon do cieľa prišla štrnásta. Vo Vysočina aréne v Novom Meste na Morave v šprinte obsadila tretiu priečku, v stíhacích pretekoch prvýkrát v sezóne vypadla z prvej desiatky a skončila sedemnásta. V pretekoch s hromadným štartom však opäť skončila na stupňoch víťazov – v cieli bola druhá za krajankou Anastasiyou Kuzminovou a pred francúzskou Anaïs Chevalierovou. Boli to najúspešnejšie biatlonové preteky v histórii samostatného Slovenska.

Prvé preteky nového roka, šprint v Oberhofe, Fialkovej nevyšli podľa predstáv. Bol to jej dovtedajší najhorší výsledok v sezóne, 21. miesto.^[31] Po pretekoch sa vyjadrila takto: „Už po štarte som cítila, že dnes to nebude môj deň ani bežecky. Prvá nula na strelnici ma ešte povzbudila a nakopla, ale, žiaľ, nevyšla mi stojka. Bojovala som o čo najlepší výsledok.“^[32] Svetový pohár potom pokračoval v nemeckom Ruhpoldingu, Fialková v šprinte obsadila 14. priečku, nasledovali preteky štafiet. Tam Paulína predviedla skvelý výkon a vo svojom úseku posunula slovenskú štafetu na druhé miesto, napokon Slovenská štafeta prišla do cieľa šiesta. Preteky s hromadným štartom v Ruhpoldingu pre ňu dopadli výborne – netrafila len raz a skončila na treťom mieste. Podľa vlastných slov sa však obávala, že jej odišla forma nakoniec však bola spokojná. Vďaka svojmu výbornému umiestneniu sa dostala na čelo priebežného rebríčka v pretekoch s hromadným štartom a do pretekov v talianskej Anterselve si prvýkrát v kariére v Svetovom pohári obliekla červený dres pre líderku poradia v tejto disciplíne.^[33][34] Preteky v Taliansku jej však nevyšli úplne podľa predstáv, do cieľa dorazila ako šestnásta. Jej sľubné postavenie v poradí disciplíny ju presvedčilo, aby vycestovala do Kanady na Svetový pohár v Canmore, kde boli na pláne aj preteky s hromadným štartom. Plány organizátorov však prekazilo počasie, extrémne mrazy, ktoré podľa pravidiel nedovoľujú biatlonistkám súťažiť prinútili organizátorov k radikálnej zmene programu, pri ktorej zrušili preteky s hromadným štartom.^[35] Počasie však bolo neúprosné a reprezentantky nakoniec nastúpili len do jediných pretekov - skrátených vytrvalostných pretekov, v ktorých Fialková obsadila 13. miesto.^[36] Nasledujúce podujatie Svetového pohára, ktoré sa konalo v USA, Paulína vynechala, aby sa sústredila na prípravu na majstrovstvá sveta vo švédskom Östersunde.

Po majstrovstvách sveta sa konalo ešte jedno podujatie Svetového pohára, tentokrát v nórskom Holmenkollene. Hneď v prvých pretekoch, v šprinte, Paulína Fialková obsadila skvelú tretiu priečku za Franziskou Preussovou z Nemecka a víťazkou Anastasiyou Kuzminovou, ktorá za túto disciplínu získala aj malý kryštálový glóbus. Paulína sa po pretekoch vyjadrila, že síce sa necítila fyzicky najlepšie, no s celkovým výsledkom je spokojná a bola rada, že v stíhacích pretekoch mohla opäť bojovať o tie najlepšie umiestnenia.^[37][38][39] Stíhacie preteky jej však nevyšli podľa predstáv, na každej streľbe urobila dve chyby a v cieli obsadila 35. miesto so stratou 5 minút a 6 sekúnd na víťazku Anastasiyu Kuzminovú, ktorá prvýkrát v kariére odstrieľala štvorpoložkové preteky bez chyby.^[17] V posledných pretekoch sezóny, v pretekoch s hromadným štartom v nórskom Holmenkollene, sa Paulíne Fialkovej náramne darilo, celé preteky sa držala vpredu a mala na dosah víťazstvo a zisk malého kryštálového glóbusu za disciplínu pretekov s hromadným štartom. Keď však prišla štvrtá streľba a k jednej chybe s predchádzajúcich položiek sa pripočítali ďalšie tri, nádej na víťazstvo a malý kryštálový glóbus zhasla, nakoľko Fialkovej súperka o prvenstvo v celkovom hodnotení disciplíny, Hanna Öbergová, netrafila na poslednej streľbe len raz a neohrozene pokračovala do cieľa. Fialková sa po absolvovaní troch trestných kôl z trestného okruhu zaradila do skupinky okolo siedmeho miesta a urobila všetko preto, aby sa dostala na čo najlepšie miesto. Do cieľa prišla ako šiesta so stratou 54,7 sekundy na víťazku Hannu Öbergovú, ktorá získala aj malý kryštálový glóbus za preteky s hromadným štartom. Paulína sa v konečnom hodnotení disciplíny ocitla na tretej priečke so zhodným počtom bodov (194) ako druhá Talianka Dorothea Wiererová, ktorá však vyhrala veľký kryštálový glóbus, a teda sa radí pred slovenskú reprezentantku.^[40]

Zatiaľ najlepšiu sezónu v kariére Paulína Fialková ukončila v celkovom poradí na šiestom mieste so stratou 217 bodov na víťazku veľkého kryštálového glóbusu, Talianku Dorotheu Wiererovú. Percentuálna úspešnosť streľby Paulíny dosiahla v tejto sezóne na 82%. V poradiach jednotlivých disciplín sa najlepšie umiestnila v poradí vytrvalostných pretekov, tam dosiahla až na druhé miesto so stratou 29 bodov na víťazku malého kryštálového glóbusu, Talianku Lisu Vittozziovú. V disciplíne kde mala veľkú šancu získať svoj prvý malý kryštálový glóbus, v pretekoch s hromadným štartom, obsadila konečné tretie miesto so zhodným počtom bodov ako víťazka veľkého kryštálového glóbusu Talianka Dorothea Wiererová, ktorá však zaujala druhé miesto, pretože v celkovom poradí je postavená vyššie. Fialková v poradí tejto disciplíny stratila na držiteľku malého kryštálového glóbusu, Švédku Hannu Öbergovú, 26 bodov. V ostatných poradiach sa neumiestnia takto vysoko. V šprinte jej patrí konečná siedma priečka so stratou 143 bodov na víťazku Anastasiyu Kuzminovú. V stíhacích pretekoch obsadila celkovo 17. miesto a na vedúcu disciplíny, Talianku Wiererovú, stratila 173 bodov. Slovenská ženská štafeta s Fialkovej účasťou skončila v konečnom hodnotení na 12. mieste a zmiešaná štafeta obsadila 25. pozíciu.^[41]

Pozri aj: Majstrovstvá sveta v biatlone 2019

Majstrovstvá sveta v Östersunde sa pre Paulínu Fialkovú začali zmiešanou štafetou. Tam sa namiesto s Anastasiyou Kuzminovou, ktorá bola v tom čase chorá, predstavila spolu so svojou sestrou Ivonou, ktorá podala obdivuhodný výkon, keď na strelnici trafila všetky terče a Paulíne štafetu odovzdávala na piatom mieste. Paulína musela dokopy na strelnici dobíjať až štyrikrát, no aj tak odovzdávala Tomášovi Hasillovi na siedmom mieste. Hasilla strieľal výborne, odovzdával Michalovi Otčenášovi ako deviaty, ten potom štafetu priniesol do cieľa ako dvanásty.^[42]

Ďalšie preteky, v ktorých sa Fialková predstavila bol šprint, v ktorom na strelnici pre nevyspytateľný vietor pochybila až štyrikrát, nebehalo sa jej najlepšie a tak do cieľa prišla so stratou dve minúty a desať sekúnd ako štyridsiata ôsma.^[43] Na sociálnej sieti neskôr Paulína uviedla, že sa na zmiešanej štafete a šprinte necítila dobre, a preto sa spolu so svojím tímom rozhodla nenastúpiť do stíhacích pretekov, aby si ušetrila sily na preteky štafiet a najmä na preteky s hromadným štartom, kde sa Slovenka pokúsila udržať si pozíciu líderky celkového poradia tejto disciplíny a tým získať svoj prvý malý kryštálový glóbus.

Dva dni po stíhacích pretekoch, do ktorých Fialková nenastúpila, sa konali vytrvalostné (individuálne) preteky.^[44] V nich si Paulína počínala o mnoho lepšie ako v predchádzajúcich pretekoch, na veľkej časti medzičasov viedla, až kým neprišlo na poslednú streľbu.^[45] Sama povedala, že pred prvým výstrelom bola „celá rozklepaná“, preto si najprv mierne podrepla, to ju trocha stabilizovalo a možno aj práve vďaka tomu trafila štyri terče. Pred piatym výstrelom urobila dlhšiu prestávku a opäť spravila drep, no tento jej už nepomohol, a teda posledný terč nevybielila. Kvôli jednému netrafenému terču sa jej pripočítala k celkovému času jedna trestná minúta (v individuálnych pretekoch sa trestné kolá nebežia). Nebyť tejto trestnej minúty, Slovensko by malo majsterku sveta vo vytrvalostných pretekoch. Nakoniec však Paulína Fialková obsadila piatu pozíciu a preteky vyhrala domáca Švédka Hanna Öbergová.^[46]

Po vytrvalostných pretekoch nasledovali preteky štafiet žien, v ktorých Slovenky vrátane Paulíny Fialkovej obsadili konečné šieste miesto bez nutnosti absolvovania trestného okruhu. Staršiu zo sestier Fialkových mrzelo, že musela na streľbe v ľahu až dvakrát dobíjať, no aj napriek tomu tím Slovenska podľa nej podal kvalitný výkon. Ako prvé do cieľa prišli reprezentantky Nórska.^[47]

Majstrovstvá sveta sa pre ženy končili pretekmi s hromadným štartom, v ktorých nechýbala ani Fialková. Preteky dokončila ako dvanásta, netrafila totiž až päť terčov, no zato mala siedmy najlepší bežecký čas. Preteky vyhrala Talianka Dorothea Wiererová.^[48]

Poznámky: Výsledky z majstrovstiev sveta sa započítavajú do celkového hodnotenia svetového pohára, výsledky z olympijských hier sa skôr započítavali, od olympijských hier 2014 v Soči sa nezapočítavajú. Zmiešané preteky dvojíc boli prvýkrát zaradené do programu na majstrovstvách sveta 2019, preto je pri ostatných rokoch uvedená skratka N//A.

Najlepší výsledok Paulína zaznamenala 25. marca 2018 v posledných pretekoch sezóny na finále Svetového pohára v ruskom Ťumeni v pretekoch s hromadným štartom na 12,5 km keď ju predbehla len bieloruská biatlonistka Darja Domračevová. V konečnom poradí sezóny 2017/2018 obsadila konečné 32. miesto s 247 bodmi.^[49]

Svoj najlepší výsledok zatiaľ dorovnala trikrát, 15. decembra 2018 v rakúskom Hochfilzene, 23. decembra 2018 v Novom Meste na Morave a 19. januára 2020 v nemeckom Ruhpoldingu.

Všetky výsledky sú brané z oficiálnej stránky Medzinárodnej biatlonovej únie.^[31]

Poznámka: Zaradený je aj výsledok z Majstrovstiev sveta, nakoľko sa body z nich započítavajú do celkového hodnotenia Svetového pohára.

Poznámka: kolónka preteky ukazuje počet Paulínou Fialkovou absolvovaných pretekov zo všetkých v danej disciplíne, nie počet celkovo doteraz usporiadaných pretekov zo všetkých

V nasledujúcich tabuľkách sú uvedené výsledky z jednotlivých pretekov počas kariéry

Všetky výsledky sú brané z oficiálnej stránky Medzinárodnej biatlonovej únie.^[31]

Všetky výsledky sú brané z oficiálnej stránky Medzinárodnej biatlonovej únie.^[31]

*V rámci tohto podujatia svetového pohára sa šli dva preteky v šprinte.

Všetky výsledky sú brané z oficiálnej stránky Medzinárodnej biatlonovej únie.^[31]

Všetky výsledky sú brané z oficiálnej stránky Medzinárodnej biatlonovej únie.^[31]

*Preteky sa pôvodne mali uskutočniť v Oberhofe, ale z dôvodu nedostatku snehu a veľmi vysokých teplôt boli presunuté do Ruhpoldingu.

Všetky výsledky sú brané z oficiálnej stránky Medzinárodnej biatlonovej únie.^[31]

*Pôvodne sa kolo Svetového pohára malo uskutočniť v ruskom Ťumeni, ale po dopingovom škandále ruských športovcov sa usporiadatelia sami organizácie tohoto kola vzdali.

Všetky výsledky sú brané z oficiálnej stránky Medzinárodnej biatlonovej únie.^[31]

Všetky výsledky sú brané z oficiálnej stránky Medzinárodnej biatlonovej únie.^[31]

*Z dôvodu extrémnych mrazov boli vytrvalostné preteky skrátené z 15 kilometrov na 12,5 kilometrov a ostatné preteky boli zrušené (označené X).

Všetky výsledky sú brané z oficiálnej stránky Medzinárodnej biatlonovej únie.^[31]

• Ivona Fialková
• Anna Murínová
• Martin Bajčičák

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Paulína Bátovská Fialková

• Paulína Fialková na stránke biathlonresults.com (po anglicky)
• Paulína Fialková na Instagrame
• Paulína Fialková na Facebooku
• Paulína Fialková^{[nefunkčný odkaz]} na stránke fialky.sk