Papua-Nová Guinea
Papua-Nová Guinea, dlhý názov Nezávislý štát Papua-Nová Guinea je prímorský štát v Oceánii. Susedí s Indonéziou (pozemná hranica) a so Šalamúnovými ostrovmi (cez morský prieliv pri ostrove Bougainville).
| Papua-Nová Guinea | |||||
| |||||
| Štátna hymna: O Arise, All You Sons | |||||
.svg) | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Independent State of Papua New Guinea | ||||
| • krátky | Papua New Guinea | ||||
| Hlavné mesto | Port Moresby 9°30′ j.š. 147°07′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Port Moresby | ||||
| Úradné jazyky | nová melanézčina, angličtina
| ||||
| Štátne zriadenie panovník generálny guvernér predseda vlády |
konštitučná monarchia Karol III. Bob Dadae James Marape | ||||
| Vznik | 16. september 1975 | ||||
| Susedia | Indonézia | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
462 840 km² (54.) 9 980 km² (2 %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2016) • sčítanie (2000) • hustota (2016) |
8 084 999 (101.) 5 190 783 15/km² (201.) | ||||
| Mena | kina (1 kina = 100 toea) (PGK) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+10) (UTC+10) | ||||
| Medzinárodný kód | PNG / PG | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | PNG | ||||
| Internetová doména | .pg | ||||
| Smerové telefónne číslo | +675 | ||||
Dejiny
upraviťAko prví Európania sa do oblasti okolo ostrova Nová Guinea dostali v roku 1512 španielski a portugalskí moreplavci. Východnú časť ostrova si v roku 1884 rozdelili Spojené kráľovstvo (juhovýchodnú časť) a Nemecké cisárstvo (severovýchodnú časť). Britská časť, nazývaná teritórium Papua, sa roku 1901 stala súčasťou Austrálskeho zväzu. Nemecká kolónia Nemecká Nová Guinea bola v roku 1920 zverená ako mandátne územie Spoločnosti národov pod názvom teritórium Nová Guinea do austrálskej správy. V roku 1949 Austrália spojila obe teritória (Papua a Nová Guinea) do jedného celku, zvaného teritórium Papua-Nová Guinea. V roku 1972 tu prebehli prvé všeobecné voľby a v decembri 1973 jej Austrália poskytla vnútornú samosprávu. 16. septembra 1975 bola vyhlásená nezávislosť krajiny. V rokoch 1989 – 1995 prebiehal boj medzi vládou a secesionistickým hnutím na ostrove Bougainville.
Geografia
upraviťOsemdesiat percent rozlohy krajiny leží na ostrove Nová Guinea. Ostatných 20 % zaberá asi 600 ďalších ostrovov. Tieto ostrovy sú vulkanického i pevninského pôvodu. Vulkanický pôvod má Bismarckovo súostrovie: (Nová Británia, Nové Írsko, Nový Hanover, ostrovy Admirality), Bougainville a menšie ostrovy v Bismarckovom mori a Pacifiku. Pevninského pôvodu sú napr. ostrovy D'Entrecasteaux, Louisiady, Trobriand a Woodlark.
Územie je hornaté, na juhozápade a sčasti na severe hlavného ostrova sa rozkladajú nížiny. Jeho strednou časťou sa tiahne Centrálne pohorie (Bismarckovo pohorie s najvyššou horou Mount Wilhelm 4 509 m n. m.) a na juhovýchode pohorie Owen Stanley Range (4 035 m n. m.). Toto pásmo je tvorené niekoľkými časťami: Pobrežnými horami, Snežnými horami, Müllerovými horami, Bismarckovými horami a pohorím Owen Stanley.
Horské chrbáty sú oddelené hlbokými ostro zarezanými údoliami riek s početnými perejami. Najväčšie rieky sú na severe Sepik a na juhu Fly. Najväčším jazerom je sladkovodné Lake Murray.
Podnebie
upraviťPapua-Nová Guinea leží v oblasti vyznačujúcej sa teplým rovníkovým podnebím, časť krajiny sa však vyznačuje tropickým monzúnovým podnebím. Priemerné teploty sú v januári 27,5 °C, v júli 26 °C. Zrážky dosahujú priemerne okolo 3 000 mm, na horách aj 6 000 mm. V hlavnom meste Port Moresby je priemerná teplota vzduchu celoročne okolo 27 °C, ročný úhrn zrážok je 1 040 mm.
Flóra a fauna
upraviťTunajšia flóra je veľmi rozmanitá. V tropických dažďových lesoch rastie veľa druhov paliem, eukalyptov, stromových papradí a rastlín z čeľade myrtovitých. Porast pobrežných oblastí tvoria mangrovník a močiare. Vo vyšších nadmorských výškach rastie veľa ihličnanov, napr. cédre a araukárie.
Na Novej Guiney žije mnoho zaujímavých živočíchov. Domov tu má ježura, krokodíly, korytnačky, hady, veľké množstvo vtákov (rajky, kazuáre) a desať druhov stromových kengúr.
Hospodárstvo
upraviťPapua-Nová Guinea je rozvojový poľnohospodársky štát s významnou ťažbou nerastných surovín.
Nerastné bohatstvo
upraviťKrajina má rozsiahle ložiská nerastného bohatstva. Ťaží sa ropa, zemný plyn, zlato, striebro, platina, najdôležitejšie sú však ložiská medi a zlata.
Priemysel
upraviťNajdôležitejšou súčasťou priemyslu je hutníctvo a spracovanie farebných kovov. Veľkého významu dosahuje aj potravinársky priemysel, v jeho rámci sa vyrába cukor, palmový olej a spracováva sa kopra.
Poľnohospodárstvo
upraviťNavzdory rozsiahlemu nerastnému bohatstvu sa viac ako 80 % obyvateľstva živí poľnohospodárstvom. Pestujú sa banány, kakao, káva, kokosové orechy, kopra, ovocie, zelenina, batáty (sladké zemiaky), maniok, taro, jamy, palmové jadrá (na olej), cukrová trstina a ananásy. Chovajú sa prasatá, dobytok a hydina.
Ostatné odvetvia
upraviťPre značnú časť obyvateľov krajiny predstavuje značnú časť obživy okrem poľnohospodárstva tiež lov. Dôležitý je tiež rybolov, lovia sa tuniaky, a ťažba dreva.
Obyvateľstvo
upraviťObyvateľstvo Papuy-Novej Guiney tvoria Papuánci, Melanézania, Polynézania a Mikronézania. Negramotnosť obyvateľstva presahuje 35 %. Stredná dĺžka života mužov je 62,9 rokov, žien 67,2 rokov.
Najväčšie mestá
upraviť- Port Moresby – 250 000 obyvateľov (hlavné mesto)
- Lae – 76 000 obyvateľov
- Arawa – 40 000 obyvateľov
- Mount Hagen – 35 000 obyvateľov
- Popondetta – 30 000 obyvateľov
Zaujímavosti
upraviť- Na hlavnom ostrove aj na priľahlých ostrovoch (napríklad Birara alebo Bougainville) sa týčia vyhasnuté aj činné vulkány.
- Takmer 1 000 kmeňov pôvodných obyvateľov hovorí viac ako 740 jazykmi.
- U niektorých kmeňov sa hlboko do 20. storočia praktikoval rituálny kanibalizmus.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Papua-Nová Guinea
Zdroj
upraviť- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Papua-Nová Guinea na českej Wikipédii.