Národný park Slovenský raj

Prvé chránené územie v Slovenskom raji bolo vyhlásené už v roku 1890. Prvou chránenou rastlinou bol v roku 1936 plesnivec alpínsky. Názov Slovenský raj sa prvýkrát objavil v roku 1921 v časopise Krásy Slovenska a nahradil mnohé, dovtedy používané názvy. 21. augusta 1964 bola na území Slovenského raja vyhlásená prvá chránená krajinná oblasť na Slovensku, na národný park bolo preklasifikované 18. januára 1988. V roku 2000 bola do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO (ako súčasť chránených území s názvom Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu) zapísaná Dobšinská ľadová jaskyňa. Od roku 2004 sú niektoré časti parku súčasťou sústavy chránených území európskeho významu Natura 2000.

Národný park leží v Banskobystrickom kraji (okres Brezno), Prešovskom kraji (okres Poprad) a Košickom kraji (okresy Rožňava a Spišská Nová Ves).

Slovenský raj tvorí severnú časť Spišsko-gemerského krasu. Na západe je ohraničený Nízkymi Tatrami, na juhu centrálnou časťou Slovenského rudohoria - Stolickými a Volovskými vrchmi a Hornádskou kotlinou na severe a severovýchode.

Najvýraznejšiu stopu a jedinečný charakter územiu dala rieka Hornád s prítokmi, ktoré tu vytvorili početné rokliny, kaňony, údolia, vodopády a jaskyne. Najznámejšie rokliny sú 4,5 km dlhý Veľký Sokol, Suchá Belá, Piecky a Kyseľ, v ktorých sú početné vodopády. Prielom Hornádu je najdlhším a najvýraznejším kaňonom (11,7 km), najvyšší vodopád je Závojový vodopád s výškou 70 m. Najväčšou vodnou plochou je Palcmanská Maša s rozlohou 0,85 km², priehrada na Hnilci, dokončená v roku 1956.

Najvyšším vrchom územia je Predná hoľa (1 545 m n. m.), výborným vyhliadkovým bodom je tiež Havrania skala (1 154 m n. m.). Výnimočný výhľad ponúka skalnatá rímsa, nazývaná Tomášovský výhľad, vyhľadávaný okrem turistov aj horolezcami. Najnižším bodom územia je hladina Hornádu (470 m n. m.).

V Slovenskom raji je najvyššia koncentrácia motýľov na Slovensku s výskytom 6,06 motýľov na km². Na Kopaneckých lúkach je mimoriadna biodiverzita cievnatých rastlín, ktorých sa tu vyskytuje priemerne až 75 druhov na m².

V parku žije okolo 4000 druhov bezstavovcov, vrátane viac ako 2100 druhov motýľov, 400 druhov chrobákov a 150 druhov mäkkýšov. Stavovce sú zastúpené 200 druhmi, z ktorých je 130 chránených. V parku žije 40 druhov cicavcov vrátane medveďa, líšky, vlka, mačky divej, jeleňa, diviaka a kuny. Národný park je domovom 65 ohrozených druhov, vrátane sokola rároha, vydry riečnej a sysľa obyčajného.

Les pokrýva 90 % rozlohy parku, pričom najväčšie zastúpenie má buk, smrek, jedľa a borovica. Na území parku je potvrdený výskyt 930 druhov rastlín, z ktorých je 35 chránených. Vyskytuje sa tu tiež 6 endemických rastlín, ktoré rastú len v Slovenskom raji a 19 endemických rastlín, ktoré rastú len v Západných Karpatoch.

Najznámejšie turistické centrá a letoviská sú Čingov a Podlesok na severe, Dedinky na juhu a jediné turistické centrum situované priamo v parku, Kláštorisko, s ruinami kartuziánského kláštora. Najnavštevovanejšími lokalitami v parku sú Dobšinská ľadová jaskyňa a tiesňava Suchá Belá.

Park ponúka okolo 300 km turistických chodníkov a niekoľko cyklistických trás.

• Slovenský raj
• Zoznam národných parkov na Slovensku

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Národný park Slovenský raj

• Správa Národného parku Slovenský raj
• Základné informácie o parku, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
• Národný park Slovenský raj na Slovakia.travel
• Národný park Slovenský raj na slovakiatourism.sk Archivované 2007-09-28 na Wayback Machine
• Národný park Slovenský raj na slovenskyraj.sk
• Národný park Slovenský raj na slovensky-raj.sk Archivované 2012-02-07 na Wayback Machine
• Fotogaléria Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine
• Mapa NP Slovenský raj
• Národný park Slovenský raj - turistické miesta a trasy

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Slovak Paradise National Park na anglickej Wikipédii.