Mošovce

Mošovce patria k stredne veľkým turčianskym obciam. Ich bohatú históriu dokladá nielen množstvo zachovaných pamätihodností, ale aj najstaršia dochovaná písomná zmienka. Tou je donačná listina kráľa Ondreja II. z roku 1233.

Pôvodne boli Mošovce zložené z dvoch sídlisk: Prvé, Machyuch, sa rozkladalo na mieste dnešného Starého radu a druhé, Terra Moys, ktoré dalo mestečku aj svoje dnešné meno, stálo tam, kde dnešný Vidrmoch. A práve z tohto druhého názvu znamenajúceho Zem Mojšova odvodzujeme, že obec v dávnych časoch patrila istému Mojšovi, čo by mohlo byť skrátenou podobou zloženého slovanského mena Mojtech, podobného typu ako Vojtech alebo Mojmír. Historicky potom názov podliehal mnohým variáciám, od Mossovych, Mosocz, Mossowecz, villa regia Mayos alio nomine Mossovych, oppidium Mayus sue Mosocz, Mosocz olim Mayus až po dnešné Mošovce.

Osobitnou prastarou súčasťou Mošoviec je aj bývalá osada Chornukov, ktorej meno sa zachovalo v dnešnej podobe Čerňakov. Ďalšou časťou obce je osada Mazan.

Mošovce sa najprv rozvíjali ako kráľovská osada so slobodnou advokáciou, od polovice 14. storočia ako výsadné mestečko podriadené kráľovskému hradu Blatnica. Roku 1527 sa dostali do rúk rodu Révayovcov, ktorý takmer 400 rokov potláčal mošovské mestské práva.

V minulosti boli Mošovce významným remeselníckym strediskom Turca. Remeselná výroba dosiahla skutočne veľký rozmach a v mestečku pôsobilo okolo 15 cechov, najdlhšie sa udržal cech čižmárov a najslávnejší cech kožušníkov. Dnešné Mošovce možno charakterizovať ako významnú rekreačnú oblasť s množstvom pozoruhodností.

Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2001 mala obec 1 380 obyvateľov, čo potvrdzuje mierny pokles populácie za posledných 7 rokov vo výške 4,7%. 98.62% z nich boli Slováci, 0.72% Česi a 0.14% Maďari. Náboženské zloženie bolo z 54.78% evanjelické, 30.36% rímskokatolícke a 12.97% obyvateľov nemalo žiadnu náboženskú príslušnosť.

• Révayovský kaštieľ, neskorobaroková dvojpodlažná trojtraktová stavba s manzardovou strechou z druhej polovice 18. storočia.^[4] Stavbe dominuje monumentálny trojosový rizalit s trojuholníkovým štítom s tympanónom. Na ose rizalitu, nad balkónom je umiestnený bohato dekorovaný erb Révayovcov. Parter je členený pilastrami s pásovaním. Poschodie je členené združenými pilastrami s iónskymi hlavicami. Okná majú dekoratívne ostenia, suprafenestry sú segmentové. V interiéri sa nachádzajú miestnosti zaklenuté pruskými klenbami.^[5]

• Mošovský park, rozsiahly anglický krajinársky park z druhej polovice 18. storočia. Úpravami prešiel v roku 1980.^[6] Nachádza sa v areáli kaštieľa. Jeho súčasťou je záhradný pavilón, skleník z roku 1800. Ide o jednopodlažnú klasicistickú stavbu s kruhovým stredným rizalitom a dvoma symetrickými krídlami.^[7]

•  
  Révayovský kaštieľ
•  
•  
•  
  Oranžéria v parku
•  

• Mauzóleum Révayovcov, neorománska kaplnka na pôdoryse gréckeho kríža z roku 1911.^[8] Jeho autorom je architekt H. Schmal. Objekt je dvojetážový, spodné podlažie je krypta, horné podlažie slúži ako kaplnka. Portál je lemovaný pilastrami, nad portálom sa nachádza rozetové okno. Pod rímsou je umiestnený výrazný oblúčkový vlys.

•  
  Révayovské mauzóleum
•  
•  
•  
  Detail portálu
•  
  Detail strechy

• Rodný dom Jána Kollára, jednopodlažná zrubová stavba, rekonštrukcia pôvodného rodného domu básnika Jána Kollára s malým múzeom. Z pôvodného domu sa dochovala sýpka nachádzajúca sa v zadnej časti pozemku.^[9] Vstup do domu lemuje brána s kollárovým citátom „Slávme slávne slávu Slávov slávnych”.

•  
  Kresba pôvodného kollárovho domu
•  
  Sýpka pred rekonštrukciou domu
•  
  Vstupná brána

• Evanjelický kostol, jednoloďová neoklasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1864-1871. Stojí na mieste staršej tolerančnej stavby z roku 1783. Upravovaný bol v roku 1927. Stavba má polkruhovo ukončené okná, hlavná fasáda je členená pilastrami. Veža vystupujúca z pôdorysu predstavaným rizalitom je ukončená zvonovitou helmicou.^[9]

• Kostol Najsvätejšej Trojice, trojloďová neogotická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1912-1913, postavená na mieste starého gotického kostola. Ten bol svojho času najväčšou gotickou stavbov v Turci, v roku 1912 bol zbúraný kvôli podmočenému podložiu, ktoré narušilo jeho statiku. Pôvodne sa počítalo so zachovaním gotickej 45 metrov vysokej veže, no aj tá musela byť neskôr zbúraná. Fasáda je riešená v duchu neogotiky, okná sú ukončené lomeným oblúkoum, fasáda je členená opornými piliermi. Veža je šesťuholníková, ukončená ihlancovou helmicou. Z pôvodného gotického kostola sa zachoval fragment múrov veže s neskorogotickým portálom.^[10]

•  
  Evanjelický kostol
•  
  Pôvodný gotický kostol
•  
  Kostol Najsvätejšej Trojice
•  
•  
  Presbytérium
•  
  Klenby v interiéri

Mošovce dali slovenskému národu veľa významných osobností, z ktorých najznámejšie sú hudobný skladateľ a pedagóg Frico Kafenda, spisovateľka Anna Lacková-Zora, literárny kritik, historik a básnik Štefan Krčméry, barokový dramatik Jur Tesák Mošovský, cirkevný hodnostár a slovenský náboženský spisovateľ, ktorý sa svojím dielom radí do obdobia humanizmu, či zakladateľ dobrovoľného požiarneho zboru na Slovensku Miloslav Schmidt.

Najvýznamnejším z rodákov je veľký básnik Slovanov, filozof a evanjelický kazateľ Ján Kollár, ktorý svojou básnickou skladbou Slávy dcera nesmrteľne vstúpil najmenej do dvoch národných literatúr. Slávy dcera účinkovala na vtedajšie i neskoršie pokolenia národovcov a vlastencov ako východisko i motív zároveň. V pôvodine a v prekladoch prenikla aj do širšieho slovanského a neslovanského sveta a naveky preslávila svojho tvorcu.

Tradičný Mošovský michalský jarmok, ktorý sa koná vždy začiatkom októbra, je jednou z najväčších podobných udalostí na Slovensku. Popri novoročnom ohňostroji a klasickom stavaní májov za zmienku stojí aj hasičský ples poriadaný pri príležitosti osláv fašiangov, spojených s pochodom masiek. V minulosti, až do začiatku 90. rokov minulého storočia, sa v obci každoročne konal aj polmaratón s názvom Beh SNP. Okrem toho sa v Mošovciach už od roku 1977 koncom augusta poriada Volejbalový turnaj o pohár ŠRZ Drienok - najväčší amatérsky vojelbalový turnaj na Slovensku s účasťou okolo 90 družstiev. V rovnakom období sa tiež uskutočňuje slávnostné kladenie vencov k pamätníku SNP.

Mošovce majú skutočne jedinečné okolie. Komplex historických alejí a zelene vytvára esteticky pôsobivú mozaikovito rozčlenenú krajinu, citlivo nadväzujúcu na lesné komplexy Veľkej Fatry s vrcholmi Tlstou, Ostrou a Drienkom, jedným z neoficiálnych symbolov obce. Toto pohorie patrí k turisticky najpríťažlivejším horstvám na Slovensku. V okolí Mošoviec sa nachádza aj Gaderská a Blatnická dolina s vápencovými a dolomitovými útvarmi.

Mošovcami preteká riečka Mošovka, ktorá sa v obci delí na dve ramená: hlavné rameno a tzv. Horný Potok, ktorý v minulosti slúžil na pohon mlynského kolesa.

Na severnom okraji obce, pri časti Čerňakov, sa nachádza sústava mošovských rybníkov napájaných Čiernou Vodou kedysi patriacich pod révayovské panstvo, dnes slúžiacich najmä na chov pstruhov.

V obci sa nachádza Spojená škola, s organizačnými zložkami - Združená stredná škola poľnohospodárska a rybárska, ktorá patrí k iba niekoľkým svojho druhu v strednej Európe.

Až do začiatku 90. rokov v obci pôsobila fabrika na spracovanie kožušín a nadväzný kožušinársky priemysel. Neskôr sa obyvateľstvo preorientovalo na poskytovanie služieb súvisiacich s cestovným ruchom (využívajú sa termálne pramene a okolitá príroda), potravinársky priemysel (pekárenské zariadnenia), oblasť stavebníctva (výroba betónových prefabrikátov, montovaných domov aj tradičné stavebníctvo) a rybárstva (mošovské rybníky). Význam si neustále udržiava aj poľnohospodárstvo, na dôležitosti naberá lesníctvo.

Je však potrebné zdôrazniť, že funkcia obce je jednako prevažne rezidenčná a väčšina ekonomicky aktívneho obyvateľstva dochádza za prácou do neďalekých Turčianskych Teplíc alebo Martina.

• Jur Tesák Mošovský (* 1547 – † 1617), spisovateľ, dramatik, básnik, utrakvistický farár a cirkevný hodnostár
• Gregor Láni († 1651), cirkevný hodnostár a evanjelický kňaz
• Daniel Láni (* 1605 – † 1665), pedagóg, evanjelický kňaz a náboženský spisovateľ
• Matej Polereczky, dôstojník, ktorý sa zúčastnil na Rákoczyho povstaní
• Ján Kollár (* 1793 – † 1852), politik, básnik, spisovateľ, predstaviteľ národného obrodenia, jazykovedec, archeológ, evanjelický kňaz
• Ondrej Šoltýs (* 1804 – † 1867), evanjelický kňaz, publicista
• Ján Emanuel Dobrucký (* 1854 – † 1921), evanjelický kňaz, spisovateľ, národný buditeľ Lužických Srbov
• Miloslav Schmidt (* 1881 – † 1934), organizátor pri zakladaní systému dobrovoľnej požiarnej ochrany, herec
• Frico Kafenda (* 1883 – † 1963), hudobný skladateľ a pedagóg
• Viliam Lenčo (* 1885 – † 1960), vlastivedný pracovník, pedagóg
• Matej Miškóci (* 1886 – † 1952), pedagóg, národnokultúrny pracovník a protifašistický bojovník
• Karol Lilge (* 1888 – † 1953), pedagóg, vlastivedný a osvetový pracovník
• Samuel Štarke (* 1888 – † 1959), evanjelický kňaz, národnokultúrny pracovník, cirkevný hodnostár
• Štefan Krčméry (* 1892 – † 1955), básnik, literárny historik a kritik, publicista, prekladateľ, správca Matice slovenskej
• Dušan Čajka (* 1897 – † 1949), lekár
• Ján Šikura (* 1898 – † 1945), historik a stredoškolský pedagóg
• Anna Lacková-Zora (* 1899 – † 1988), poetka, prozaička a dramatička, autorka literatúry pre deti a mládež
• Dušan Jamriška (* 1903 – † 1979), dôstojník, protifašistický bojovník
• Rudolf Fraštacký (* 1912 – † 1988), politik
• Ján Sturmayr (* 1912 – † 2006), architekt

• Izák Abrahamides (* 1557 – † 1621), náboženský spisovateľ, evanjelický superintendent
• Matej Lochman (* 1561 – † 1620), evanjelický kňaz, |kronikár a pedagóg
• Eliáš Láni (* 1570 – † 1618), básnik, náboženský spisovateľ a cirkevný hodnostár
• Daniel Krman (* 1663 – † 1740), barokový spisovateľ, prekladateľ, vydavateľ, evanjelický kňaz a superintendent
• Matej Lochman (* 1561 – † 1620), evanjelický kňaz, kronikár a pedagóg
• Jozef Tatár (* 1954), básnik, spisovateľ pre deti a mládež

•   Dwikozy, Poľsko
•   Kozy, Poľsko
•   Lalić, Srbsko

• Mošovská pahorkatina
• Mošovský potok
• Révaiovci
• Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Mošovce

•  
  Rodný dom Anny Lackovej-Zory
•  
  Ľudová architektúra
•  
  Pohľad na obec
•  
  Mapa Mošoviec

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mošovce

• Oficiálna stránka obce
• Informácie o Mošovciach Archivované 2006-04-27 na Wayback Machine
• Apsida.sk- profil katolíckeho kostola

• BEŇOVSKÝ, J. a kol.: Mošovce v premenách času. Martin: Osveta, 1984. 304 s.
• LIPPAN, M. a kol.: Mošovce. Banská Bystrica: Stredoslovenské vydavateľstvo, 1971. 405 s.
• REŤKOVSKÝ, P.: Turistický sprievodca po mošovských pamätihodnostiach. Mošovce: Obecný úrad Mošovce, 2004. 36 s., ISBN 80-969156-0-6
• TATÁR, J.: Mošovce v historickej, kultúrnej a prírodnej mozaike. Mošovce: Obecný úrad Mošovce, 2003. 124 s., ISBN 80-968976-0-8
• TATÁR, J.: Živý poklad (Povesti z Mošoviec). Mošovce: Obecný úrad Mošovce, 1994. 64 s. ISBN 80-967232-0-0