Macao

Pred príchodom Portugalčanov sa miesto nazývalo Haojing (ustricové zrkadlo). Legenda o pôvode súčasného názvu hovorí to, že sa odvodil od chrámu A-Ma, ktorý postavili v roku 1488. Keď sa Portugalčania pýtali miestnych, ako sa to miesto nazýva, odpovedali jednoducho Maa Gok, čo je názov chrámu v kantončine. V súčasnosti používaný čínsky názov Àomén znamená "Brána do zálivu".

Prvé záznamy o oblasti sú už z obdobia dynastie Čchin (221 – 206 pred Kr.). Prvými zaznamenanými osadníkmi boli utečenci zo severu, ktorí sa tu utiekali pred Mongolmi, ako aj rybári, ktorí sem sťahovali z priľahlých provincií.

Na začiatku 16. storočia priplávali do oblasti Portugalčania. V roku 1535 získali právo kotviť a obchodovať v oblasti, trvalé osídlenie sa začína rokom 1557. V roku 1567 pápež v Macau ustanovil rímskokatolícku diecézu. V 17. storočí sa prosperujúci prístav stal cieľom početných nájazdov Holanďanov, ktorým odolal.

Po ópiových vojnách (1839 – 1842) sa kolónia rozšírila o susedné ostrovy Taipa a Coloane. V roku 1887 podpísali Portugalčania s dynastiou Čchingov v Pekingu čínsko-portugalskú zmluvu, ktorá dala správu územia do rúk Portugalčanov "na večné časy". Touto nerovnoprávnou zmluvou sa z Macaa fakticky stala kolónia Portugalska.

Po založení Čínskej ľudovej republiky roku 1949 sa komunistická vláda dlhodobo usilovala získať územie pod svoju nadvládu. V roku 1967, počas Kultúrnej revolúcie v susednej Číne, prebehli v portugalskej kolónii nepokoje podporované Čínou, ktoré portugalská vláda potlačila len pristúpením na kompromis. V meste od tej doby de facto vládol miestny predstaviteľ komunistickej strany a portugalskí úradníci mali len nominálnu funkciu.^[2] V roku 1987 podpísali vyhlásenie, podľa ktorého prešlo 20. decembra 1999 Macao pod nadvládu Číny. Podľa hongkonského precedensu sa tu zaviedol princíp "jedna krajina, dva systémy", podľa ktorého si územie zachováva vysoký stupeň autonómie.

Macao sa rozprestiera v južnej časti Číny pri ústí Perlovej rieky do Juhočínskeho mora, asi 60 kilometrov na západ od Hongkongu a 145 kilometrov na juh od Kantonu. Tvorí ho polostrov Macao a ostrovčeky Taipa a Coloane. Susedí s čínskou provinciou Kuang-tung, priamo sa dotýka Ču-chajskej osobitnej ekonomickej oblasti. Najvyšším bodom je vrch Alto de Coloane s nadmorskou výškou 170,6 m n. m.

Od roku 2009 je pod správou Macaa 1 km² územia priľahlého ostrova Cheng-čchin (Hengqin), na ktorom bol postavený nový kampus Macajskej univerzity.^[3]

Macao má subtropické podnebie s relatívne vysokou vlhkosťou vzduchu, ktorá sa pohybuje medzi 75 a 90 %. Počasie veľmi ovplyvňujú monzúny, a preto sú rozdiely medzi ročnými obdobiami veľké. Priemerné ročné zrážky dosahujú 2 030 mm. Od júla do septembra sa v oblasti vyskytujú tajfúny.

Hospodárstvo Macaa sa z väčšej časti zakladá na turistickom ruchu, ktorý stimuluje najmä hazard. Krajinu každoročne navštívi viac, ako 20 miliónov turistov, čo ju robí 21. najnavštevovanejšou krajinou na svete.^[4] Viac, ako polovica turistov pochádza z kontinentálnej Číny, tretina z Hong Kongu.

Prvé kasíno otvorili v Macau v roku 1962. V súčasnosti predstavuje hazard základ macajského hospodárstva a tvorí 50 % jeho HDP. Kvôli vysokému počtu kasín – je ich až 28 – sa krajine nazýva aj "Monte Carlo východu". Výnosy z hazardu sú v súčasnosti vyššie, ako v Las Vegas, čo znamená, že Macao je najväčšie centrum hazardu na svete.^[5] Kasíno The Venetian Macau je podľa počtu hracích stolov najväčšie kasíno na svete a najväčšou budovou v Ázii.^[6]

Ďalšími dôležitými oblasťami ekonomiky Macaa sú textilný priemysel, bankovníctvo a finančné služby. Macao je offshore finančné centrum, daňový raj a slobodný prístav.^[7]

Macao je územím s najvyššou hustotou zaľudnenia na svete. 95 % obyvateľstva tvoria etnickí Číňania, dve percentá tvoria Portugalčania alebo miešanci Portugalčanov Číňanov, zvyšok sú prisťahovalci z juhovýchodnej Ázie. Podľa CIA World Factbook má Macao najvyššiu priemernú dĺžku života na svete (84,36 roka)^[8] a jednu z najnižších mier detskej úmrtnosti.^[9]

Oficiálnymi jazykmi sú kantonská čínština a portugalčina. Vďaka prílivu obyvateľov z blízkeho Hong Kongu a turizmu je častý i výskyt angličtiny. Malý počet obyvateľov hovorí i "makajčinou" (patua), ktorá je mixom malajčiny, sinhalčiny, kantončiny a portugalčiny a podľa UNESCO patrí medzi "kriticky ohrozené" jazyky.^[10]

V Macau sa na rozdiel od zvyšku Číny jazdí na ľavej strane. Hlavnými dopravnými prostriedkami sú autobusy a taxíky. V meste nie je železnica, hlavný železničný ťah do Kantonu začína tesne za hranicami. Plánuje sa vybudovať systém rýchlodrážnej električky.^[11] Od roku 2018 spája Macao s Hongkongom a Ču-chajom 55 kilometrov dlhý Most Hongkong – Ču-chaj – Macao, ktorý je naldhšou infraštruktúrnou konštrukciou na svete.^[12]

Macao je spojené s Hong Kongom rýchlostnými katamaránmi a kompami. Denne je vypravených viac ako 150 lodí a cesta do Hong Kongu trvá približne jednu hodinu. Po mori je mesto spojené aj s čínskymi pobrežnými mestami Še-kou a Šen-čen.

Makajské medzinárodné letisko bolo dané do prevádzky roku 1995 na ostrove Taipa. Keďže pevninská Čína nemá priame letecké spojenie s Taiwanom, letisko slúži ako prestupný bod medzi oboma krajinami.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Macao