Lykos (starogr. Λύκος – Lykos, latinsky Lycus) je v gréckej mytológii syn boiótskeho kráľa Hyriea a nymfy Klonie,[1] tébsky kráľ.

V Tébach sa po smrti Labdaka ujal vlády Nykteus,[2] ktorý mal krásnu dcéru Antiopu, s ktorou sa proti otcovej vôle oženil sikyónsky kráľ Epópeus.[2] Nykteus s ním preto neúspešne bojoval a na smrteľnej posteli žiadal svojho brata Lyka, aby ho pomstil. Lykos preto usporiadal vojenskú výpravu na Peloponéz, mesto Sikyón zničil a kráľa Epopea zabil.[2]

Na spiatočnej ceste do Téb porodila Antiopa dvoch synov, Amfióna a Zétha a deti Lykos následne rozkázal pohodiť v lese. Na druhý deň ich však našiel pastier a vzal si ich do výchovy.[2] Nešťastná Antiopa žila potom dlhé roky bez radosti, utrápená žiaľom za svojimi deťmi. Navyše trpela zlým zaobchádzaním od Lykovej žiarlivej manželky Dirky.[3] Tá nakladala na ňu množstvo práce, bila ju a trýznila a nakoniec ju uvrhla do väzenia.[3] Najvyšší boh Zeus sa však nad Antiopou zľutoval a otvoril jej dvere väzenia a ona utiekla. Pri úteku sa možno z náhody, či božej vôle dostala ku kolibe, kde býval pastier s jej synmi.[3]

Avšak v tom okamihu sa zjavila aj Dirka, ktorá ju vypátrala a oklamala jej synov, že ich matka je utečenou otrokyňou a nabádala ich k hroznému zločinu: aby ju priviazali k divokému býkovi a nechali ju ním usmrtiť. Ale na poslednú chvíľu pastier prezradil chlapcom, že je to ich vlastná matka, ktorá sa mu už zjavila vo sne. Amfión a Zéthos si uvedomili čo mohli spôsobiť a svoju zlosť obrátili proti Dirke a urobili s ňou to, čo im sama poradila.[3] Divoký býk ju potom usmrtil a z jej krvi vytryskol zo zeme prameň, ktorý dostal po nej meno Dirke.[3]

Antiopa a jej synovia sa vrátili do Téb. Po dohode s bohom Hermom upustili od potrestania kráľa Lyka a darovali mu život, ale z mesta ho vyhnali. (Alebo ho zbavili vlády a zabili ho, ako to líči iná verzia príbehu.) Potom sa ujali vlády a dali sa do zveľaďovania mesta a hradieb mestského opevnenia.[2]

Referencie

upraviť
  1. Apollodoros, Kronika, 3,10,1.
  2. a b c d e Apollodoros, Kronika, 3,5,5.
  3. a b c d e Hyginus, Fabulae 7.
  • ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. [s.l.] : Perfekt, 2007. ISBN 80-8046-203-8. (slovenský jazyk)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lykos na českej Wikipédii.