Liturgia svätého Jána Zlatoústeho

Liturgia svätého Jána Zlatoústeho sa skladá z troch základných častí:

• Prípravná časť alebo tiež proskomídia – túto časť sa modlí iba kňaz s diakonom, koná sa neverejne. Počas nej sa slúžiaci obliekajú do bohoslužobných rúch a pripravujú chlieb a víno, ktoré budú neskôr premenené na Kristovo telo a krv.
• Liturgia katechumenov – jej centrálnou časťou sú čítania z Apoštola a Evanjelia. Pred čítaniami sú ekténie (prosby), antifóny zo žalmov, tzv. malý vchod (slávnostný sprievod s evanjeliárom) a spev tropárov. Po čítaniach nasleduje obvykle homília a ďalšie ekténie (prosby).
• Liturgia verných – jej centrálnou časťou je anafora a vyvrcholením rozdávanie Kristovho tela a krvi veriacim. Pred anaforou sa koná tzv. veľký vchod (slávnostný sprievod s pripravených chlebom a vínom) a recituje/spieva sa vyznanie viery. Po anafore nasledujú prosby a príprava na rozdávanie eucharistie. Po rozdávaní eucharistie sa spievajú ďakovné spevy a nasledujú obrady prepustenia veriacich.

Základným obsahom liturgie v byzantskom obrade je oslava, vďakyvzdanie a sprítomnenie Božieho diela spásy. Liturgia je radostnou oslavou vzkriesenia (veľkonočného tajomstva), a preto sa neslávi v pôstne dni. Texty liturgie sv. Jána Zlatoústeho majú aj výrazný dogmatický aspekt, časté sú najmä trojičné oslavné aklamácie (zvolania). Okrem vyznania viery je dogmaticky významný aj hymnus Jednorodený Synu.

Anaforu, ktorá je súčasťou tejto svätej liturgie, upravil a priniesol do Konštantínopolu sv. Ján Zlatoústy z Antiochie, preto tradične celá liturgia nesie jeho meno. Stalo sa tak pravdepodobne medzi rokmi 398 a 404, kedy bol sv. Ján konštantínopolským arcibiskupom. Súčasnú podobu liturgia sv. Jána Zlatoústeho získala v polovici 14. storočia pri poslednej väčšej reforme byzantského obradu za patriarchu Filothea Kokkina.

Do staroslovienčiny bola preložená v 9. storočí sv. Cyrilom a Metodom a ich spolupracovníkmi, podnes sa na území Slovenska slávi aj v cirkevnoslovanskom preklade. Ten sa textovo ustálil v polovici 17. storočia po reformách Petra Mohilu a moskovského patriarchu Nikona. V 30-tych rokoch 20. storočia vznikol v prostredí Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku prvý slovenský preklad liturgie sv. Jána Zlatoústeho, v súčasnosti používaný preklad je z roku 1997, do záväzného používania vstúpil 22. februára 1998.

• Liturgia svätého Bazila Veľkého
• Liturgia vopredposvätených darov
• Anafora

• Liturgia sv. Jána Zlatoústeho - úplný text z liturgikona (v slovenčine)
• Liturgia sv. Jána Zlatoústeho - stále časti pre ľud (v slovenčine a cirkevnej slovančine)
• Porovnanie štruktúry liturgie byzantského a latinského obradu
• Výklad svätej božskej liturgie s fotografiami
• Miroslav Iľko: Liturgika
• Andrej ŠKOVIERA: Nad slovenským prekladom božskej liturgie byzantsko-slovanského obradu. In: Slavica Slovaca, roč. 34, 1999, č. 2, s. 137 – 148. (dostupné on-line)