Komárňanská župa (Uhorsko)
Komárňanská župa resp. Komárňanská stolica resp. Komárňanský komitát (iný názov: Komárno; lat. comitatus Comaromiensis, maď. Komárom (vár)megye, nem. Komorner Gespanschaft/Komitat Komorn) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku, počas druhej svetovej vojny župa v Maďarsku a po druhej svetovej vojne v inom rozsahu v Maďarsku.
| Komárňanská župa | ||
| Župa v Uhorsku | ||
|
||
|
||
| Štát |  Uhorsko
| |
|---|---|---|
| Súčasné štáty | Slovensko, Maďarsko | |
| Sídlo župy | Komárno | |
| Rozloha | 2 843 km² | |
| Obyvateľstvo | 201 850 (1910) [1] | |
| - | 151 699 (1880) [2] | |
| Hustota | 71 obyv./km² | |
| Národnostné zloženie (1910)[3] |
Slováci 4 % Maďari 88,4 % Nemci 6 % | |
| Národnostné zloženie (1880)[2] |
Maďari 81,31 % Nemci 7,71 % Slováci 6,77 % Rumuni 0 % Rusíni 0 % Srbi a Chorváti 0,02 % Ostatní 0,5 % | |
| Náboženské zloženie (1910)[4] |
Rímskokatolícke 67,6 % Reformovaná k. c. 25,3 % Židovské 3,5 % Evanjelické a. v. 2,6 % | |
 | ||
| Wikimedia Commons: Komárom County | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
.svg)
Uhorský komitát/župa/stolica
upraviťKomárňanská župa susedila s Belehradskou, Bratislavskou, Nitrianskou, Ostrihomskou, Rábskou, Tekovskou a Vesprémskou župou.
Župou pretekali rieky Dunaj, Váh a Nitra. Rozloha župy v roku 1910 bola 2 843 km².
Centrum
upraviťAdministratívnym centrom komitátu bol Komárňanský hrad, neskôr sa centrom stolice stalo Komárno.[5]
Rody vládnucich županov
upraviťDo polovice 18. storočia úrad hlavného župana zastávali členovia rôznych šľachtických rodov, od polovice 18. storočia tento post dedične zastávali členovia rodu Nádašdy.[5]
Dejiny
upraviťKomárňanský komitát je jeden z najstarších v Uhorsku, vznikol pravdepodobne na konci 10. alebo na prelome 10. a 11. storočia. Komitát sa vytvoril okolo Komárňanského hradu po oboch stranách Dunaja. Do konca 13. storočia sa zmenil na zemiansku (šľachtickú) stolicu.[5]
Počas tureckých výbojov (1526 porážka pri Mohači, 1541 pád Budína) bolo územie Komárňanskej stolice trvalo ohrozované Osmanmi. Tí roku 1543 dobyli hrad Tata, roku 1549 drancovali okolie Komárna, ktoré sa roku 1551 neúspešne pokúsili dobyť. Komárno však nikdy nedobili, hrad Tata bol od roku 1566 až do pätnásťročnej vojny v uhorských rukách. Komárno sa stalo centrom protitureckej obrany. Na rozdiel od susednej Ostrihomskej stolice sa Komárňanská stolica nestala trvalejšou súčasťou tureckých dŕžav, dokonca ani časť na juh od Dunaja. Trvalejší vplyv Turci získali len v obciach na východ od Váhu, z ktorých niektoré boli súčasťou Ostrihomského sandžaku. Hrad Tata Turci dobyli v rokoch 1594, 1597 a 1602 no cisársko-uhorské vojská ho vždy oslobodili. Turci prestali ohrozovať stolicu až po ich vypudení z Nových Zámkov (1685) a Budína (1686).[5]
V rokoch 1786 – 1790 bola Komárňanská stolica spojená s Ostrihomskou do Komárňansko-ostrihomskej stolice.[5]
Komárňanská stolica bola rozdelená do štyroch slúžnovských okresov[5]:
- Dvorský (Processus Udvardiensis)
- Ostrovný (Processus insulanus)
- Tatský (Processus Tatensis)
- Gesztesiovský (Processus Gesztessiensis)
Prvé dva boli na sever od Dunaja, ďalšie dva na juh. Komárno ako jediné v stolici malo štatút slobodného kráľovského mesta. V roku 1785 bolo tretím najväčším mestom na Slovensku (po Bratislave a Banskej Štiavnici), žilo v ňom 11 970 obyvateľov.
Národnosti
upraviťV Komárňanskej župe prevažovalo v novoveku maďarské obyvateľstvo, Slováci súvislejšie obývali len okolie Žitavy po Hurbanovo a Dulovce (vrátane) a tvorili niekoľko jazykových ostrovov v severnej a južnej časti župy. Nemci obývali súvislé územie v pohorí Vértes v južnej, zadunajskej časti župy.[5] Nárast počtu obyvateľov mesta Komárno medzi rokmi 1880 a 1900 súvisel aj s tým, že k mestu Komárno bolo roku 1896 pripojené aj jeho pravobrežné predmestie Új-Szőny.
Podľa sčítania obyvateľov v Uhorsku v rokoch 1880[6], 1900[7] a 1910[8] bolo národnostné zloženie Komárňanskej stolice nasledovné:
1880
upraviť| Okres | Počet obyvateľov | Slováci | Maďari | Nemci | Iní |
|---|---|---|---|---|---|
| Tata | 34 375 | 13,91 % | 53,36 % | 28,18 % | 4,55 % |
| Gesztes | 37 251 | 0,46 % | 94,10 % | 1,46 % | 3,98 % |
| Csallóköz/Žitný ostrov | 29 036 | 0,28 % | 95,36 % | 0,54 % | 3,82 % |
| Udvard/Dvory nad Žitavou | 37 929 | 13,13 % | 81,03 % | 1,48 % | 4,36 % |
| Komárno s.k.m. | 13 108 | 1,92 % | 88,00 % | 5,66 % | 4,42 % |
1900
upraviť| Okres | Počet obyvateľov | Slováci | Maďari | Nemci | Iní |
|---|---|---|---|---|---|
| Komárňanská stolica | 160 028 | 5,40 % | 86,71 % | 7,00 % | 0,89 % |
| Komárno s.k.m. | 19 996 | 6,85 % | 85,48 % | 6,17 % | 1,50 % |
1910
upraviť| Okres | Počet obyvateľov | Slováci | Maďari | Nemci | Iní |
|---|---|---|---|---|---|
| Tata | 56 959 | 7,34 % | 70,17 % | 19,08 % | 3,41 % |
| Gesztes | 40 807 | 0,26 % | 98,51 % | 0,64 % | 0,59 % |
| Csallóköz/Žitný ostrov | 36 311 | 0,11 % | 99,67 % | 0,11 % | 0,11 % |
| Udvard/Dvory nad Žitavou | 45 436 | 6,63 % | 92,85 % | 0,22 % | 0,30 % |
| Komárno s.k.m. | 22 337 | 3,44 % | 89,20 % | 5,59 % | 1,77 % |
Okresy
upraviťV roku 1910 sa Komárňanská župa delila na tieto okresy:
- Žitný ostrov (maďarsky: Csallóköz) centrum Zemianska Olča
- Dvory nad Žitavou, centrum Hurbanovo
- Gesztes, centrum Nagyigmánd (v súčasnosti v Maďarsku)
- Tata (v súčasnosti v Maďarsku)
- Municipiálne mesto:
Maďarská časť bývalej župy
upraviťV roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa časť stolice na sever od Dunaja stala súčasťou Česko-Slovenska, časť na juh od Dunaja Maďarska. Maďarská časť župy bola spojená s maďarskou časťou Ostrihomskej župy do Komárňansko-ostrihomskej župy (Komárom-Esztergom, 1923).
Počas 2. svetovej vojny bola česko-slovenská časť bývalej Komárňanskej župy obsadená Maďarskom a Komárňanská župa bola obnovená, jej súčasťou sa stala aj väčšina Žitného ostrova. Po vojne boli pôvodné hranice medzi ČSR a Maďarskom obnovené.
V Maďarsku sa po vojne pôvodná Komárňansko-ostrihomská župa nazvala Komárňanská župa, medzivojnový názov bol obnovený až v roku 1990. V súčasnosti je teda územie župy v Maďarsku súčasťou Komárňansko-ostrihomskej župy.
Slovenská časť bývalej župy
upraviťReferencie
upraviť- ↑ 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
- ↑ a b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
- ↑ 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
- ↑ 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
- ↑ a b c d e f g ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 65–72.
- ↑ http://mtdaportal.extra.hu/adatbazisok.html
- ↑ http://kt.lib.pte.hu/cgi-bin/kt.cgi?konyvtar/kt06042201/0_0_3_pg_22.html
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2013-08-23]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Komárňanská župa (Uhorsko)