Kniha Zákona

Liber AL vel Legis, bežne známa aj ako Kniha Zákona, je ústredný svätý text náboženstva či duchovnej filozofie thelémy, napísaný Aleisterom Crowleym v dňoch 8. až 10. apríla 1904 v Káhire.^[1] Crowley tvrdil, že knihu napísal počas duchovnej skúsenosti, kedy mu ju diktovala duchovná bytosť menom Aiwass, ktorú neskôr stotožnil so svojím „svätým anjelom strážcom“. Jednou z najdôležitejších proklamácií Kniha Zákona je ústredný thelémsky axióm: „Rob, čo ty chceš, nech je celý Zákon“, čo sa obvykle vykladá ako výzva k plnému uskutočneniu svetského aj duchovného potenciálu, teda nie ako výzva k svojvôli.^[2]

Crowley sa v dobe nadiktovania zdržiaval v Káhire v rámci svadobnej cesty so svojou manželkou Rose (za slobodna Kelleyovou), ktorú si vzal rok predtým. Práve ona mu v stave tranzu odovzdala príkaz, aby každý deň od 8. do 10. apríla 1904 čakal v „chráme“, ktorý si zriadili v prenajatom byte, kde mu napoludnie presne od dvanástej do prvej hodiny bude diktovaný text. Aiwass každý deň tlmočil slová iného (pôvodne egyptského) božstva, konkrétne Nuit, Hadita a Ra-Hoor-Khuita. Kniha Zákona zároveň vyhlasuje, že nastal Nový eón, ktorému vládne boh Horus a je vekom „Korunovaného a Dobývajúceho Dieťaťa“, kedy sa duchovné uskutočnenie bude dosahovať najmä prostredníctvom slobody a radosti; tento vek nahradzuje starý eón Osirida, umierajúceho boha, v ktorom sa duchovné uskutočnenie dosahovalo najmä odriekaním.^[3]

Thelémiti (stúpenci thelémy) nemajú povinnosť chápať zmienené božstvá ako objektívne existujúce entity, ale môžu ich ponímať ako symbolické princípy, ktoré sa personifikovali počas Crowleyho duchovnej skúsenosti. Slovami Israela Regardieho:

„V skutočnosti nie je dôležité, či mu Knihu Zákona nadiktovala mimoľudská entita menom Aiwass, alebo či je táto kniha dielom tvorivých hlbín Aleistera Crowleyho. Knihu sa proste podarilo napísať. Stala sa hlásateľom zeitgeistu a zachytila bytostnú povahu našich čias tak výstižným spôsobom, akým sa to dodnes žiadnej inej knihe nepodarilo.“^[4]

Knihu Zákona za svoj ústredný spis považujú tiež thelémske rády Ordo Templi Orientis a A∴A∴.^[5]