Karol Kahoun
Doc. PhDr. Karol Kahoun, CSc. (* 13. september 1930, Boleráz – † 18. máj 2019, Bratislava) bol slovenský historik umenia, pamiatkár a univerzitný pedagóg. Venoval sa vedeckovýskumnej práci (so zameraním na gotickú sakrálnu architektúru na Slovensku[1]), galerijnej, muzeálnej, pamiatkárskej a publicistickej činnosti.[2]
| Karol Kahoun | |
| historik umenia, pamiatkár, univerzitný pedagóg | |
| Dielo | |
|---|---|
| Vedecké pôsobenie | Univerzita Komenského v Bratislave Trnavská univerzita v Trnave |
| Alma mater | Univerzita Komenského v Bratislave |
| Ocenenia | |
| Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (2005) | |
| Osobné informácie | |
| Narodenie | 13. september 1930 Boleráz, ČSR (dnes Slovensko) |
| Úmrtie | 18. máj 2019 (88 rokov) Bratislava, Slovensko |
| Manželka | Denisa, rod. Marčišová |
Život
upraviťStredoškolské štúdium absolvoval na Štátnom gymnáziu v Trnave.[1] V roku 1954[3] zavŕšil štúdium národopisu – dejín umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (FiF UK).[4][2] Ešte počas štúdia, v rokoch 1952 – 1954, sa pod vedením svojich pedagógov Václava Mencla, Vladimíra Wagnera a Alžbety Güntherovej-Mayerovej zúčastnil výskumov zameraných na prvý súpis pamiatok na Slovensku. Po spromovaní začal pôsobiť ako odborný asistent na FiF UK v Bratislave.[2] V roku 1969 získal titul doktora filozofie v odbore teória a dejiny výtvarných umení a v roku 1979 sa habilitoval v odbore staršie dejiny slovenského a európskeho výtvarného umenia.[4] Po nežnej revolúcii v roku 1989 sa stal vedúcim obnovenej Katedry dejín výtvarného umenia FiF UK[1] (funkciu zastával do roku 1993[3]) a od roku 1995 do roku 2010 pôsobil na Katedre dejín umenia a kultúry Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.[2] Prednášal aj na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.[1]
Vo svojej vedeckovýskumnej činnosti sa zameral na staršie obdobie architektúry a sochárstva na Slovensku, najmä na gotickú sakrálnu architektúru na Slovensku, a to napriek vládnucej, protinábožensky zameranej komunistickej ideológii, čo znamenalo, že výsledky niektorých svojich bádaní mohol publikovať až neskôr[1] Je autorom monografií a syntéz Neskorogotická architektúra na Slovensku a stavitelia východného okruhu (1973), Ladislav Snopek (1974), Klára Patakiová (1978), Bratislavská primátorská reťaz : dejiny a prítomnosť mesta (1983), Vojtech Löffler (1984), Tibor Bartfay (1988) a Gotická sakrálna architektúra Slovenska (2002).[2] Prispel tiež k formovaniu zásad pamiatkovej starostlivosti na Slovensku.[1]
Od polovice 60. rokov 20. storočia bol členom (neskôr aj podpredsedom československej sekcie[1]) Medzinárodnej organizácie výtvarných kritikov (franc. Association internationale des critiques d’art, AICA) pri Organizácii Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO). V rokoch 1995 – 2005 bol predsedom Umeleckohistorickej spoločnosti Slovenska pri Slovenskej akadémii vied.[2] V roku 2005 mu prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič udelil Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.[5]
Zomrel ráno 18. mája 2019 v Bratislave.[2]
Referencie
upraviť- ↑ a b c d e f g TASR (2019), „Zomrel významný historik umenia a pedagóg Karol Kahoun“, Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer SK), 2019-05-18 21:00 SELČ, https://www.aktuality.sk/clanok/693175/zomrel-vyznamny-historik-umenia-a-pedagog-karol-kahoun/, dost. 2019-05-19
- ↑ a b c d e f g „Kahoun, Karol“, Encyclopaedia Beliana : slovenská všeobecná encyklopédia, 7. diel, In – Kalg (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2013 (vyd. 2017-03), ISBN 978-80-970350-1-3
- ↑ a b Katedra dejín výtvarného umenia, Bratislava: Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, c2019, https://fphil.uniba.sk/katedry-a-odborne-pracoviska/katedra-dejin-vytvarneho-umenia/, dost. 2019-05-19
- ↑ a b Osoby, ktoré získali titul na UK, Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, c2015, https://absolventi.uniba.sk/searchTop.do, dost. 2019-05-19
- ↑ Hák, V. (2005), Rady Ľudovíta Štúra významným osobnostiam, Bratislava: Slovenská akadémia vied (vyd. 2005-08-23), https://www.sav.sk/?lang=sk&charset=&doc=services-news&news_no=566, dost. 2019-05-19