Kalevala

Kalevala je fínsky národný epos, ktorý zostavil Elias Lönnrot na základe ľudovej tvorby.

Kalevala je základným dielom fínskej literatúry, no zároveň sa svojimi nevšednými básnickými kvalitami radí k najcennejšim skvostom svetovej literatúry. Lönnrot svojou neúnavnou prácou zachránil pred zabudnutím plody starej fínskej poézie, uchovávanej v ústnom podaní. Ľúbostné, magické, svadobné, pohrebné piesne a príslovia upravil do kompozične usporiadaného celku. Od roku 1828 podnikol Lönnrot niekoľko ciest, hlavne do oblasti Karélie. Pri týchto cestách zbieral ľudovú poéziu.

Epos vznikal po častiach. V roku 1833 vyšla takzvaná Pra-Kalevala (Alku – Kalevala), ktorá vychádzala z povestí o bohatieroch Lemminkäinenovi a Väinämöinenovi a z vienokarelských svadobných piesní.

Stará Kalevala (Vanha – Kalevala), s obsahom 32 rún a 12 078 veršov, vyšla v roku 1835. Celý názov Starej Kalevaly bol Kalevala, alebo staré karélske spevy z dávnych dôb fínskeho národa. Pre Lönnrota boli vzorom Homérove eposy, aj keď si bol vedomý toho, že Vanha Kalevala nemá ich kvalitu.

Roku 1849 vyšla nakoniec Nová Kalevala (Uusi Kalevala), ktorá má 50 rún a 22 795 veršov. Táto podoba Kalevaly bola definitívna a dodnes je šírená.

28. február sa oslavuje vo Fínsku ako deň Kalevaly. V tento deň v roku 1835 vyšlo prvé vydanie (starej) Kalevaly.