Kaštieľ v Betliari
Kaštieľ v Betliari je najnavštevovanejším kaštieľom juhovýchodného Slovenska. Nachádza sa v obci Betliar, 7 km severne od okresného mesta Rožňava.
| Kaštieľ v Betliari (Andrášiovský kaštieľ) | |
| Kaštiel | |
 Betliarsky kaštieľ
| |
| Štát | Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obec | Betliar |
| Región | Gemer |
| Súradnice | 48°42′22″S 20°30′37″V / 48,706111°S 20,510278°V |
| Štýl | neskorý barok |
| Vlastník | SNM - Múzeum Betliar |
| Pre verejnosť | Múzeum |
| Najľahší výstup | z obce Betliar Šafárikovou ulicou |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| Pred r. 2002[1] | |
| - názov | Kaštieľ Betliar s parkom |
| ÚZPF[2] | |
| - číslo | 475/1-35 |
| - dátum zápisu | 6. 5. 1963 |
  | |
 | |
| Wikimedia Commons: Manor in Betliar | |
| Webová stránka: http://www.betliar.eu/index.php?page=kastiel&lng=sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dejiny
upraviťKaštieľ pochádza zo začiatku 18. storočia a postavili ho na základoch staršieho renesančného hradu Bebekovcov. Dal ho postaviť Štefan Andráši ako poschodový, ešte opevnený hrad so štyrmi nárožnými vežami. I ďalšie prestavby v rokoch 1792 – 1795, keď prichádza k rozšíreniu, a v rokoch 1880 – 1886, keď stavba získala dnešnú podobu, sa viažu znovu k rodine Andrášiovcov, ktorá bola už vtedy jeho trvalým vlastníkom, a ktorá mala v majetku nielen hrad Krásnu Hôrku, ale aj majetky a bane v okolí Rožňavy. Po staršej klasicistickej prestavbe a rozšírení južnej časti a priečelia nasledovala rozsiahlejšia pseudoslohová úprava s nadstavbou druhého poschodia, ktorá dala kaštieľu ráz francúzskej poľovníckej stavby.
Kaštieľ zaplnili Andrášiovci množstvom vzácneho nábytku, umeleckých diel a zbierok. Pôvodnú knižnicu založil Leopold Andráši v druhej polovici 18. storočia. Jej interiér pochádza z rokov 1792 – 1795. Fond pozostáva prevažne z vedeckej literatúry 18. a 19. storočia. Prevahu zbierok tvoria maliarske diela, najmä obrazy realistov 19. storočia. Druhú časť zbierok (na prízemí) tvoria dovezené exotické predmety a poľovnícke trofeje, ktoré nemajú rovnocennú hodnotu s umeleckými zbierkami. Park spestrujú nielen jazierka, ale aj menšie záhradné stavby (pavilóny, groty, vodomety). Má vzácne exotické stromy a zvyšky prastarého tisového lesa.
Exteriér
upraviťKoncom 18. storočia začali Andrášiovci budovať prírodný park. Neskôr ho rozširovali a doplňovali ďalšími dendrologickými vzácnosťami. V súčasnosti má park rozlohu 80 ha. Komplex areálu kaštieľa v Betliari bol v roku 1985 vyhlásený vládou Slovenskej socialistickej republiky za národnú kultúrnu pamiatku ako vzácne kultúrno-historické dedičstvo niekoľkých storočí. V areáli sa nachádza aj Hermesova studňa z polovice 19. storočia.[3]
V najväčšom historickom parku na Slovensku je aj rímsky vodopád, navrhnutý v roku 1823 Josefom Bergmannom. Výškou 9 metrov je najvyšším umelým vodopádom a zároveň prvou romantickou stavbou na Slovensku. V októbri 2016 bol obnovený občianskym združením Andoras.[4]
Galéria
upraviť_l%C3%A9gi_felv%C3%A9telen.jpg){kind=link}
.jpg){kind=link}
Referencie
upraviť- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
- ↑ Karta NKP [online]. . Dostupné online.
- ↑ BALLOVÁ, Denisa. 7 dobrých správ, ktoré ste si tento týždeň možno nevšimli [online]. N Press, 2016-10-29, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kaštieľ v Betliari
Externé odkazy
upraviť- Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.