Justine Heninová

Jej matka bola učiteľka francúzštiny a dejepisu, ktorá zomrela na na rakovinu, keď mala Justine iba 12 rokov.

Má sestru Sarah a brata Davida, ďalšia sestra Florence zomrela. 16. novembra 2002 sa vydala za Pierrea-Yvesa Hardennea. Jej oficiálne meno však zostalo Justine Henin. Na tenisových kurtoch štyri roky pôsobila ako Justine Henin-Hardenne. Po manželskej kríze začala používať pôvodné meno.

Justine Heninovú, priaznivcami prezývanú Juju, od veku 14 rokov trénoval Carlos Rodriguez. Do okruhu WTA vstúpila v máji 1999, keď obdržala divokú kartu na Belgian Open v Antverpách a prekvapujúco tento turnaj so stratou jediného setu vyhrala.

O dva roky neskôr už dosiahla semifinále French Open a finále Wimbledonu, vyhrala tri turnaje a na konci roka jej patrilo v rebríčku 7. miesto. Ďalší rok pridala dva tituly, dosiahla 4 finálové účasti a skončila medzi 5 najlepšími. Najcennejšie bolo víťazstvo na German Open, v semifinále porazila Jennifer Capriatovú a vo finále Serenu Wiliamsovú.

V roku 2003 začala dominovať na okruhu WTA. 7. júna vyhrala prvý grandslamový turnaj French Open, keď v semifinále porazila Serenu Williamsovú a vo finále krajanku Kim Clijstersovú. O niekoľko mesiacov na U.S. Open v semifinále zvíťazila nad domácou Jennifer Capriatiovou v dramatickom zápase, ktorý sa skončil až po polnoci, jej súperke chýbali jedenásťkrát len 2 loptičky k víťazstvu. Vo finále znovu triumfovala nad veľkou rivalkou Kim, ktorú 19. októbra 2003 nahradila na poste svetovej jednotky.

V rokoch 2004 a 2005 bola jej výkonnosť poznačená zdravotnými problémami, napriek tomu dosiahla niekoľko významných úspechov. V úvode roka 2004 jej imunitu narušil cytomegalovírus, podľa vlastných slov často spávala až 18 hodín denne. Na French Open 2004 vypadla v druhom kole s Tathianou Garbinovou. Odhlásila sa z nasledujúcich turnajov - Rosmalen a Wimbledon. Na olympiáde v Aténach v semifinále porazila Anastasiju Myskinovu napriek tomu, že v rozhodujúcom treťom sete prehrávala už 1:5. V následnom finále vyhrala nad Amélie Mauresmovou. V septembri sa snažila obhájiť prvenstvo na U.S. Open, ale prehrala v 4. kole s Nadiou Petrovovou. Z ďalších turnajov sa odhlásila, aby sa definitívne vyliečila z vírusového ochorenia. Následne stratila prvenstvo v rebríčku, ktoré jej patrilo 45 týždňov. Plánovaný návrat začiatkom roka 2005 sa neuskutočnil, pretože v decembri 2004 si počas tréningu zranila koleno.

25. marca 2005 sa po viac ako polroku sa vrátila na okru WTA, v Miami prehrala vo štvrťfinále s mladou Marijou Šarapovovou. Na ďalšom turnaji porazila vo finále Dementievovú). V apríli 2005 získala 21. turnajový titul vo Varšave, keď vyhrala nad Svetlanou Kuznecovovou vo finále. V máji 2005 porazila Šarapovovú v dvoch setoch vo štvrťfinále German Open, vo finále zdolala Petrovovú. Bol to jej tretí titul v poradí na antukových turnajoch a stala sa najväčšou favoritkou na blížiaci sa French Open.

Na ňom absolvovala mimoriadne dramatické 4. kolo, keď odvracala dva mečbaly Svetlany Kuznecovovej. V štvrťfinále porazila Šarapovou a v semifinále Petrovovú. Napokon 4. júna vo finále rozdrvila domácu Mary Pierceovú 6:1 6:1. Jej úspech zároveň znamenal 24. víťazstvo v poradí a 10 finálové víťazstvo za sebou - túto sériu začala v októbri 2003 na turnaji v Zürichu. Titul znamenal jej postup na 7. priečku v rebríčku.

Na tráve vo Wimbledone bola jej séria 24 víťazstiev zastavená gréckou tenistkou Daniiliduovou a stala sa tak prvou víťazkou French Open, ktorá prehrala v úvodnom kole následného Wimbledonu.

V auguste v pozícii svetovej štvorky prehrala s tradičnou rivalkou Kim Clijstersovou vo finále. Na U.S. Open neuspela s Mary Pierceovou v štvrtom kole, potom sa odhlásila z nasledujúceho turnaja v Luxemburgu. Po návrate v októbri prehrala hneď v druhom kole (v prvom mala voľný žreb) s nenasadenou Taliankou Flaviou Pennettovou. Vzápätí sa odhlásila zo všetkých zvyšných turnajov roku 2005.

V január]i ako 5. nasadená na turnaji v Sydney v ostro sledovanom prvom kole porazila po niekoľkých rokoch navrátivšiu sa Martinu Hingisovú 6:3 6:3, v semifinále Kuznecovovú a napokon vo finále Talianku Schiavoneovú 4-6 7-5 7-5. Na Australian Open vyhrala so svetovou jednotkou Lindsay Davenportovou i nasadenou štvorkou Marijou Šarapovovou. Vo finále však prehrávala s Amélie Mauresmovou 1:6, 0:2 a vzdala sa, čím sa stala prvou ženou v open-ére, ktorá tak učinila vo finále grandslamového podujatia.

Druhý titul v roku získala vo februári v Dubaji, keď porazila vo finále Mariju Šarapovovú 7:5 6:2, bol to už jej tretí titul z toho turnaja, triumfovala tu i v rokoch 2003 a 2004.

V Miami vypadla v semifinále s Jelenou Dementievovovu, na Indian Wells v druhom kole s domácou Meghann Shaughnessyovou. Významný úspech však prišiel 23. apríla a 24. apríla 2006, keď porazila v semifinále ženskej tímovej súťaže Fed Cup Rusky Nadiu Petrovovú i Dementievovú, a zabezpečila tak postup Belgicka do finále, jej výhry boli o to dôležitejšie, že Clijstersová prehrala v prvom zápase s Dementievovou. Ako obhajkyňa titulu na French Open jednoznačne porazila v Clijstersovú 6:3 6:2, a vo finále vyhrala so Svetlanou Kuznecovovou 6:4 6:4, celkovo na turnaji nestratila ani set. Úspech dosiahla aj vo Wimbledone, v semifinále opäť zdolala Clijstersovú 6:4, 7:6, vo finále sa stretla s Amélie Mauresmovou, ktorej podľahla 6:2 3:6 4:6. Do finále sa prebojovala i na U.S. Open, kde prehrala so Šarapovou 6:4 6:4.

Z prvého grandslamového turnaja v roku 2007 - Australian Open sa odhlásila, pravdepodobne kvôli manželskej kríze.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kariérne štatistiky Justiny Heninovej

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Justine Heninová

• Oficiálna stránka
• Justine Heninová na stránke Women’s Tennis Association
• Justine Heninová na stránkach ITF (po anglicky)
• Justine Heninová na stránkach FED CUP (po anglicky)