Josef Rosenauer

Josef sa narodil v Chvalšinách ako nemanželské dieťa Voršily Traxlerovej, dcéry tesára Martina Traxlera. Hoci by mal niesť meno po slobodnej matke, bol 26. februára pokrstený s priezviskom Rosenauer; otec sa k nemu však nikdy nepriznal.

Od 13 rokov sa učil u lesníka Petra Lambechara, ktorý spravoval bažantnicu v neďalekom Červenom Dvore. Počas učenia asi preukázal mimoriadne schopnosti pre lesníctvo, možno i pre prácu geodeta, pretože vyhoveniu jeho žiadosti o služobné povýšenie z roku 1758 bránil len nemanželský pôvod. Listina Márie Terézie z 20. novembra odstránila aj túto prekážku a v roku 1759 Rosenauer nastúpil ako lesný adjunkt do schwarzenberského lesného úradu v Českom Krumlove. Na počiatku 60. rokov študoval na náklady zamestnávateľa na tzv. inžinierskej akadémii vo Viedni, ktorú ukončil v máji 1770 s výborným prospechom. V následujúcom roku získal titul schwarzenberského kniežacieho lesného inžiniera. V roku 1774 sa Josef Rosenauer po zložení zememeračských skúšok stal tiež prísažným zemským zememeračom.^[1]

Ako zamestnanec vrchnostenskej správy schwarzenberského panstva vypracoval návrh umožňujúci lacnú dopravu dreva z neprístupných pralesov Šumavy v povodí Vltavy svahovým plavebným kanálom cez hlavné európske rozvodie do rieky Große Mühl a ďalej do Dunaja. Odvážny návrh predložil kniežaťu Jozefovi I. Adamovi zo Schwarzenbergu v roku 1774, ale schválený bol až kniežaťom Jánom zo Schwarzenbergu v roku 1779. Samotná realizácia začala po desiatich rokoch v roku 1789 a prvá časť – 39,9 km dlhý tzv. starý kanál vedúci od potoka Zwettelbach k Jeleniemu potoku – bola celkom dokončená v roku 1793. Rosenauer sa obával nedostatku vody z prítokov plavebného kanála a radšej v stavbe nepokračoval, druhá časť (nový kanál) bola postavená podľa Rosenauerovho projektu až v rokoch 1821–1822.

Josef Rosenauer tiež vypracoval projekt kanála, ktorý by obchádzal nesplavné časti Vltavy: pri dnešnej lipenskej hrádzi mal opustiť riečne koryto a pokračovať v trase, ktorej zodpovedá dnešná cesta do Vyššieho Brodu. Kanálom by sa mohli plaviť plte, drevo i polená, súčasne mohla voda poháňať okolo dvadsiatich píl. Hoci bol kanál schválený v roku 1785, realizácia sa odložila pre výšku pozemkových daní a projekt sa nakoniec nikdy nerealizoval.

Knieža Josef Schwarzenberg na začiatku 19. storočia poveril skúseného Rosenauera, vtedy už riaditeľa schwarzenberskej plavby, navrhnutím systému plavenia dreva z oblasti Modravy a Roklanu. Návrh Vchynicko-tetovského plavebného kanála, ktorý obchádzal nesplavný úsek rieky Vydry pod Antýglom spojením s Křemelnou, knieža schválil a okamžite ho začali budovať.

Josef Rosenauer stál tiež pri zriadení plavebného kanála pre plavenie dreva na rieke Aist v Hornom Rakúsku.

Zomrel na jar 1804 v 69 rokoch vo svojom dome na následky neúspešnej operácie močových ciest^[1], zanechal vdovu s ôsmimi deťmi.

V Chvalšinách sú na dome čp. 118 umiestnené dve Rosenauerove pamätné tabule, prvá z roku 1928, druhá z roku 1991. V rokoch 1999-2000 bol v Chvalšinách realizovaný projekt zriadenia Múzea Schwarzenberského plavebného kanála.

• Planétka 85389 – Rosenauer

1. ↑ ^{a b} KUBÍKOVÁ, Anna. Rodopisná Revue, 1999, čís. 3, s. 6 - 7.

• Múzeum Schwarzenberského plavebného kanála vo Chvalšinách Archivované 2007-09-29 na Wayback Machine
• Životopis v Neue Deutsche Biographie

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Josef Rosenauer na českej Wikipédii.