Jazyková rodina

Jazyková rodina je inými slovami súbor všetkých jazykov, ktoré pochádzajú z ich spoločného prajazyka. Tento prajazyk už dnes nemusí existovať, alebo byť známy, často ho však možno rekonštruovať (napr. praindoeurópčina).

Pojem sa v užšom zmysle používa len pre (všeobecne uznávané a "základné") „najvyššie“ takéto zoskupenia, pričom zoskupenia, z ktorých pozostávajú alebo do ktorých sú združené, majú potom iné označenie. Mnohí autori však pojem používajú aj pre rôzne úrovne zoskupení (napr. aj pre indoeurópske jazyky aj pre ich časť slovanské jazyky), takže v tomto zmysle pojem nemožno chápať prísne. Bežné názvy stupňov genetických zoskupení jazykov sú (zhora nadol):

• makrofyla
• fyla (nadrodina, makrorodina)
• rodina
• jazyková vetva (podrodina)
• skupina
• podskupina
• komplex
• jazyk
• nárečie

Akýmsi „opakom“ jazykovej rodiny je jazykový zväz, čo je skupina druhotne, čiže v dôsledku svojej blízkej geografickej polohy, príbuzných jazykov. Napr. slovenčina patrí do stredoeurópskeho jazykového zväzu (spolu s nemčinou, češtinou a maďarčinou). U mnohých príbuzných jazykov je ťažko rozlíšiť, či ide o jazykovú rodinu alebo len jazykový zväz.

Nasleduje prehľad „základnej“ úrovne genetických jazykových zoskupení (spravidla označovaných ako jazykové rodiny, ak nie je uvedené inak), ako aj izolovaných jazykov (teda takých, ktoré nepatria do žiadnej vyššej genetickej skupiny) a neklasifikovaných jazykov. Prehľad pokrýva všetky známe jazyky (s výnimkou niekoľkých vymretých jazykov).

V prípade indiánskych jazykov a papuánskych jazykov, čo sú skupiny, ktoré takmer isto nemožno považovať za genetické zoskupenia (teda za jazykové rodiny), treba zoznamy vlastných jazykových rodín z dôvodu ich veľkého počtu a spornosti hľadať v príslušných článkoch.

• africké jazyky v užšom zmysle (t. j. jazyky Afriky iné ako semitsko-hamitské, austronézske či indoeurópske) – len kolektívne pomenovanie, nie rodina:
  • nigersko-kordofánske jazyky – existencia skupiny sporná:
    • nigersko-konžské jazyky (354 mil)
    • kordofánske jazyky – pre zástancov neexistencie nigersko-kordofánskej skupiny patria do nigersko-konžských jazykov
  • nílsko-saharské jazyky (34 mil) – považované niektorými len za jazykový zväz, vnútorné členenie veľmi sporné
  • khoisanské jazyky (385 tis.) – považované niektorými len za jazykový zväz
• altajské jazyky – existencia rodiny je sporná, často považovaná len za jazykový zväz; niekedy zahŕňajú aj kórejčinu, japonské jazyky, ainčinu a niektoré iné jazyky; možno súčasť uralsko-altajských jazykov³, ojedinele považované za súčasť eurázijských jazykov¹ alebo nostrických jazykov¹⁰:
  • turkické jazyky (=turkské jazyky, turecké jazyky, zast. turkotatárske jazyky) (150 mil)
  • mongolské jazyky (6,6 mil)
  • mandžusko-tunguzské jazyky (~100 tis.)
• andamanské jazyky (500) – slabo preskúmaná, ojedinele považované za súčasť tzv. indopacifických jazykov⁴- každopádne sú zrejme príbuzné s časťou papuánskych jazykov
• austrálske jazyky (< 40 tis.; existencia tejto rodiny je najnovšie podľa R.M.W. Dixona 2002 nedokázateľná) – najväčšia sem patriaca skupina/rodina sú pama-nyungské jazyky
• austroázijské jazyky (95 mil.) – ojedinele považované za príbuzné s austronézskymi jazykmi (austrické jazyky⁶)
• austronézske jazyky (296 mil.) – starší názov malajsko-polynézske jazyky sa dnes používa len pre časť týchto jazykov; niekedy považované za príbuzné s tajskými jazykmi alebo japonskými jazykmi, ojedinele s indoeurópskymi alebo s austroázijskými jazykmi (austrické jazyky⁶)
• drávidské jazyky (220 mil) – možno príbuzné s uralskými jazykmi ; a/alebo s elamčinou (tzv. elamo-drávidské jazyky)
• churritsko-urartské jazyky – slabo preskúmaná, vymretá, patrí sem len churritčina a urartčina; ojedinele považované za súčasť kaukazských jazykov alebo alarodských jazykov⁷
• indiánske jazyky – len kolektívne pomenovanie pre početné jazykové rodiny, nie jazyková rodina v pravom slova zmysle; vnútorné členenie maximálne sporné; pre veľký počet sem patriacich rodín je ich zoznam uvedený pod severoamerické indiánske jazyky, mezoamerické indiánske jazyky a juhoamerické indiánske jazyky (čo sú takisto kolektívne pomenovania); pozri aj amerindiánske jazyky
• indoeurópske jazyky (=zast. indogermánske jazyky) (2.650 mil) – ojedinele považované za súčasť tzv. eurázijských jazykov¹ alebo nostrických jazykov ¹⁰ alebo indouralských jazykov ⁹ alebo za príbuzné austronézskych jazykov
• japonské jazyky (japonsko-rjúkjuské jazyky) (126 mil.) – možno príbuzné s altajskými jazykmi, alebo prípadne s austronézskymi jazykmi; ojedinele považovaná za súčasť eurázijských jazykov¹:
  • japončina (resp. japonské jazyky v užšom zmysle)
  • rjúkjuština (resp. rjúkjúske jazyky) – často považovaná/é za nárečie japončiny (a potom je japončina izolovaný jazyk)
• kaukazské jazyky (6,26 mil) – existencia rodiny je čiastočne sporná:
  • kartvelské jazyky (=juhokaukazské jazyky, gruzínske jazyky)
  • severokaukazské jazyky – veľmi sporná skupina; ojedinele považované za súčasť dene-kaukazských jazykov⁵:
    • abcházsko-adygské jazyky (=[severo]západné kaukazské jazyky, pontské jazyky, čerkeské jazyky)
    • nachsko-dagestanské jazyky (=[severo] východné kaukazské jazyky, kaspické jazyky, dagestánske jazyky) – ojedinele považované za súčasť alarodských jazykov⁷
• miaosko-jaoské jazyky (6,3 mil) – slabo preskúmané
• paleoázijské jazyky (=paleosibírske jazyky) – spravidla chápané len ako kolektívne pomenovanie; aj rozsah skupiny je pomerne sporný:
  • palaeoázijské jazyky v užšom zmysle:
    • čukotsko-kamčatské jazyky (=paleoázijské jazyky v najužšom zmysle) – ojedinele považované za súčasť eurázijských jazykov¹ alebo uralsko-sibírskych jazykov⁸
    • nivština (=nivchčina, zast. giliacky jazyk) (388) – izolovaný jazyk, ojedinele považovaná za súčasť euroázijských jazykov¹
    • jenisejské jazyky (616) – ojedinele považované za súčasť dene-kaukazských jazykov⁵
    • jukagirsko-čuvanské jazyky (604) – ojedinele považovaný za súčasť eurázijských jazykov¹ alebo uralsko-sibírskych jazykov⁸
  • eskimácko-aleutské jazyky (<100 tis.) – ojedinele považované za súčasť euroázijských jazykov¹ alebo uralsko-sibírskych jazykov⁸
  • ainčina (40) – často považovaná za izolovaný jazyk alebo skupinu jazykov, ojedinele považovaná za príbuznú a altajskými jazykmi alebo za súčasť euroázijských jazykov¹:
• papuánske jazyky – existencia skupiny je sporná, takisto jej vnútorné členenie; ojedinele považované za súčasť tzv. indo-pacifických jazykov⁴
• semitsko-hamitské jazyky (=afroázijské jazyky) (347 mil)
• sinotibetské jazyky (=sino-tibetské jazyky, zast. čínsko-tibetské jazyky) (1.300 mil) – ojedinele považované za súčasť dene-kaukazských jazykov⁵
• tasmánske jazyky – vymreté; možno súčasť austrálskych jazykov, ojedinele považované za súčasť tzv. indopacifických jazykov⁴
• tajské jazyky v širšom zmysle (=tajsko-kadajské jazyky, tai-kadai) (83 mil) –niekedy zaraďované do sinotibetských jazykov, alebo do/ako príbuzné s austroázijskými jazykmi, alebo ojedinele považované za príbuzné s austronézskymi jazykmi
• tyrrhenské jazyky(=egejské jazyky) – vymreté, hypotetická skupina, pozri dole
• uralské jazyky (24 mil) – možno súčasť uralsko-altajských jazykov³, ojedinele považované za súčasť euroázijských jazykov¹ alebo nostrických jazykov ¹⁰ alebo uralsko-sibírskych jazykov⁸ alebo indouralských jazykov⁹

Mediteránne jazyky (=stredozemské jazyky) je tradičný kolektívny názov pre neznáme neindoeurópske jazyky raného Stredomoria:

• východomediteránna podskupina, napr:
  • minojčina
  • eteokrétčina
  • pelasgičtina
  • cypersko-minojský jazyk
  • eteocyperské jazyky
• apeninská podskupina, napr.:
  • tyrrhenské jazyky (=egejské jazyky) – niekedy sa sem zaraďuje aj východomediteránna podskupina:
    • etruština – ojedinele považovaný za súčasť eurázijských jazykov¹
    • rhaetčina (rétčina)
    • lemnoský jazyk
  • ligúrčina
• pyrenejská podskupina, napr.:
  • baskičtina
  • iberčina
  • južnoluzitánske nápisy v Portugalsku
  • tarteština (tartesský jazyk)

• aariya [-angl. pravopis] (India)
• ainčina – pozri paleoázijské jazyky vyššie
• andh (80 tis.) – India
• baskičtina (670 tis.) – zároveň posledný živý zástupca tzv. mediteránnych jazykov (pozri dole); početné návrhy rôznych príbuzností
• bhatola – India
• buriština (=burušaski) (100 tis.)
• elamčina – vymretý, možno príbuzný s drávidskými jazykmi (tzv. elamo-drávidské jazyky)
• gutejčina – jazyk Gutejcov, vymretý
• chak [-angl. pravopis] – Mjanmarsko
• chatijčina (=chattijčina, chattčina, protochetitčina) – vymretý, ojedinele považovaný za súčasť kaukazských jazykov²
• japončina – pozri japonské jazyky vyššie
• kárčina – Anatólia oblasť Efezu, pred 1 stor. po Kr., vymretý, pravdepodobne indoeurópsky jazyk (chetitsko-luvijský)
• kaskština – jazyk severovýchodnej Anatólie, 2 – 3. tis. pred Kr. okolo Kasku, vymretý
• kassitčina – jazyk Kassitov, vymretý
• kimerčina – jazyk Kimerov, vymretý, pravdepodobne indoeurópsky jazyk
• kórejčina (78 mil) – možno príbuzná s altajskými jazykmi, ojedinele považovaná za súčasť euroázijských jazykov¹ alebo čiastočne jazykov Pujo¹¹
• kusunda – vymretý, spravidla zaraďovaný medzi sinotibetské jazyky
• majhvar (=manjhi, manjhia, majhwar) – India
• malakhel – Afganistan; možno zhodný s órmurčinou
• jazyk kultúry Mohendžo Daro a Harappa v údolí Indusu – vymretý
• mukha-dora – India; možno drávidský jazyk
• ná-meo – Vietnam
• nivština – pozri paleoázijské jazyky vyššie
• pisidčina – Anatólia, pred 1. stor. po Kr.,vymretý, možno indoeurópsky jazyk (chetitsko-luvijský)
• sidetčina – Anatólia, 3 – 2. stor. pred Kr.,vymretý, možno indoeurópsky jazyk (chetitsko-luvijský)
• sumerčina – vymretý
• warduji – Afganistan; asi západný dialekt farsí
• wa-siang-chua (=waxianghua) – Čína

• bung (=boung) – Kamerun, asi nigersko-konžský jazyk
• ?Hõa – novo objavený jazyk
• hwla (32 tis.) – novo objavený jazyk, asi nigersko-konžský jazyk
• hadza – spravidla zaraďovaný medzi khoisanské jazyky
• imeraguen – Mauritánia, novo objavený jazyk, asi semitský
• kara – Stredoafrická republika (nie je zhodný s jazykom kara v Sudáne)
• kujarge -Čad
• laal – Čad, možno nigersko-konžský jazyk
• lufu – Nigéria
• luo – Kamerun, vymretý
• mawa – Nigéria; nie je zhodný s jazykom mawa v Čade
• meroejčina – jazyk sudánskej civilizácie asi 300 pred Kr.-100 po Kr.; vymretý, možno patrí do nílsko-saharských jazykov
• nahalčina – spravidla zaraďovaný medzi austroázijské jazyky
• oropom (=oworopom, oyoropom, oropoi) – vymretý, Uganda, Keňa
• pré (=blé) – novo objavený jazyk, asi nigersko-konžské jazyky
• rer bare (=rerebere, adona) – Etiópia, vymretý
• sandawe – spravidla zaraďovaný medzi khoisanské jazyky
• shabo (=mikeyir) [-anglický pravopis]– novo objavený jazyk, možno patrí do nílsko-saharských alebo do omotských jazykov
• yauma – Angola
• weyto – Etiópia, vymretý
• yeni – Kamerun, vymretý

Izolované či neklasifikované jazyky Ameriky (sú izolované preto, lebo „indiánske jazyky“ nie sú ozajstná rodina) sú uvedené pod severoamerické indiánske jazyky, mezoamerické indiánske jazyky a juhoamerické indiánske jazyky ako jazyky izolované vo vzťahu k týmto skupinám.

Izolované či neklasifikované jazyky Austrálie existujú len, ak sa „austrálske jazyky“ resp. „papuánske jazyky“ nepovažujú za jazykové rodiny. Takéto jazyky sú uvedené ako jazyky izolované vo vzťahu k rodine austrálske jazyky resp. k rodine papuánske jazyky pod austrálske jazyky a papuánske jazyky

• pidžiny, kreolské jazyky, hybridné jazyky (=zmiešané jazyky), obchodné jazyky
• umelé jazyky
• posunkové reči
• sociolekt (slang, argot, žargón)
• nadnárečie
• nárečie

(¹)eurázijské jazyky (návrh Greenberg 2000) = etruština + indoeurópske + uralské a jukagirské + altajské + kórejčina a japončina a ainčina + nivština + čukotsko-kamčatské jazyky +eskimácko-aleutské jazyky

(³)uralsko-altajské jazyky (dnes sporná „rodina“, zrejme skôr jazykový zväz) = uralské + altajské

(⁴)indopacifické jazyky (návrh) = papuánske + andamanské + tasmánske

(⁵)dene-kaukazské jazyky (návrh) = sinotibetské + severokaukazské +jenisejské + na-dené (na dené je najväčšia rodina severamerických indiánskych jazykov)

(⁶)austrické jazyky (návrh) = austroázijské + austronézske

(⁷)alarodské jazyky (návrh) = churritsko-urartské + nachsko-dagestanské

(⁸) uralsko-sibírske jazyky (návrh) = uralské + jukagirské + čukotsko-kamčatské + eskimácko-aleutské (porov. euroázijské jazyky)

(⁹) indouralské jazyky (návrh) = indoeurópske + uralské

(¹⁰) nostrické jazyky (návrh) = indoeurópske + uralské + altajské (+ u niektorých autorov aj niektoré z nasledujúcich: semitsko-hamitské + drávidské + kartvelské + zriedka aj: sumerčina, elamčina, etruština, eskimácko-aleutské a i.) (porov. euroázijské jazyky)

(¹¹) jazyky Pujo (návrh) = japonské jazyky + jazyky bývalých kórejských ríší Pujo (Buyeo, Puyŏ, Fuyu) + Kogurjo (Goguryeo) + Pekče (Baekje)

• Zoznam jazykov
• Zoznam jazykov podľa počtu hovoriacich