Ján Nepomuk Herkeľ

Bol absolvent filozofického a právnického kurzu v Pešti, kde pôsobil po roku 1830 ako advokát. Patril do kruhu slovenských národovcov v Pešti, sústredených okolo Martina Hamuljaka. V roku 1827, keď v Lajoškomáre vrchnosť nariadila palicovať miestnych obyvateľov – Slovákov pre prejavy slovenského národného cítenia, Herkeľ zostavil žiadosť týchto občanov adresovanú Kráľovskej uhorskej miestodržiteľskej rade, v ktorej odsudzoval protiprávny postup sudcov, ale aj všetky maďarizačné akcie.

V roku 1826 vydal v Budíne dielo Elementa universalis linguae Slavicae (Základy všeobecného slovanského jazyka), v ktorom propagoval potrebu vytvorenia jednotného všeslovanského jazyka. K filologickej problematike sa vrátil roku 1836 v almanachu Zora vydanom Martinom Hamuljakom, v ktorom v článku Premena sa pokúsil vytvoriť osobitný slovenský spisovný jazyk, odchylný od Bernolákovej jazykovej normy.

Z toho istého roku pochádza asi aj Herkeľov vlastnoručný latinský koncept žiadostí o povolenie tzv. Novín slavianských, ktorých vydavateľom a redaktorom mal byť on sám.

• 1826 – Elementa universalis linguae Slavicae (Základy všeobecného slovanského jazyka) – návrh akéhosi slovanského esperanta
• 1836 – Premena, článok v almanachu Zora

1. ↑ HERKEĽ, Ján Nepomuk. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok III G – H. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2007. 739 s. ISBN 978-80-89023-96-7. S. 429.

• Slovenské novinárstvo začiatkom 19. storočia