Hanušovce nad Topľou

Z geomorfologického hľadiska je územie obce súčasťou Beskydského predhoria, jeho časti - Hanušovskej pahorkatiny. Okrajovo sem zasahujú Slanské vrchy, ktoré sa tiahnú na juhozápad od mesta. Leží na sútoku Medzianskeho potoka a Tople. Prešov leží 22 km západne, Vranov nad Topľou 23 km juhovýchodne a Giraltovce 12 km severne. Mestom prechádza cesta I/18 a II/558, ako aj železničná trať Prešov – Humenné.

Stred mesta je nazývaný "varoš", ulica pod viaduktom Širiava, Mierová, ulica SNP a tesne popri viadukte ulica Záhradná.

Komenského, Budovaťeľská, Počekanec, Mierová, Sadová, Kukorelliho, Zámocká, Kláštorná, Záhradná, Širiava, Bukovské, SNP, Tehelná, Garbiarska, Slovenská, Pod Šibenou, Jarmočná, Štúrova, Prešovská, Dukelská, Železničiarska

Topľa, Hanušovský potok, Medziansky potok

12 km východne sa nachádzajú vodné nádrže Veľká Domaša a Malá Domaša. V Slanských vrchoch sa nachádza umelovytvorené jazero Zlatá studňa a iné menšie prírodné jazierka a "mláky".

Najstaršou listinou o majetkoprávnych záležitostiach z oblasti Šariša je donačná listina Ondreja II. z roku 1212. V 13. storočí patrila značná časť majetkov v južnom Šariši Abovcom. Týkalo sa to aj územia, na ktorom vznikli Hanušovce. Prvým richtárom Hanušoviec sa stal Hanus, richtárom bol ešte aj v roku 1333. Od mena sa spravidla odvodzuje názov mesta. Názov Hanušovce môže byť odvodený aj od pomenovania rehoľného rádu johanitov (r. 1332 – villa Hanusfalva, 1355 – villa Johanis).

Koncom 16. storočia sa Hanušovce radili k stredne veľkým mestečkám. Získali právo na konanie troch výročných jarmokov (na Svätého Ducha, sv. Kozmu a Damiána a na Všetkých svätých). Od roku 1635 pribudli ďalšie tri jarmoky, na Troch kráľov, sv. Tibercia mučeníka a sv. Ladislava kráľa.

V stredoveku sa obyvatelia zaoberali najmä roľníctvom, neskôr aj remeslami, ako napríklad kováčstvu a obuvníctvu. Čo sa vzdelanosti týka, je významná informácia o hanušovskom humanistickom gymnáziu z rokov 1630 - 1717. 17. a 18. storočie boli poznamenané protihabsburskými povstaniami v boji o uhorský trón.

V roku 1831 zasiahla obec Hanušovce cholerová epidémia, tá bola jedným zo sprievodných znakov a príčin roľníckeho povstania. V 2. polovici 19. storočia nadobudli Hanušovce významnejšie postavenie z pohľadu štátnej správy, stali sa jedným zo sídiel obvodu Topľanského slúžnovského úradu. Začiatkom 20. storočia boli Hanušovce malým šarišským mestečkom, v ktorom žilo asi 1200 obyvateľov. V obci sídlil poštový úrad, cirkevné školy (rímskokatolícka, evanjelická, židovská), stáli tu dva kostoly, dve fary a židovská synagóga. Prevládala tu tradícia trhov.

Cez rieku Topľa bol v 1. tretine 19. storočia postavený drevený, grodzinský most, mohutné majstrovské dielo v dĺžke asi 90 metrov. Most bol zničený koncom 2. svetovej vojny.

V obci Hanušovce bola v roku 1934 slávnostne otvorená Sokolovňa a v roku 1935 vybudovaná meštianska škola, malo to dobrý vplyv na rozvoj kultúry.

Železničná trať znamenala pre obyvateľstvo výhodnú pracovnú príležitosť, pre iných nútené práce. V okolí sa nachádzali tri pracovné tábory. "Trestanci" z týchto táborov sa podieľali na výstavbe železničnej trate v smere Prešov - Strážske, vrátane železničných viaduktov a tunela. Pamiatke obetí (rómskeho holokaustu) je venovaná pamätná tabuľa v priestoroch "veľkej" vlakovej stanice.

Počas druhej svetovej, boli do koncentračných táborov odvlečení mnohí príslušníci židovskej komunity. V meste žilo, podľa Súpisu Židov, v roku 1942, 290 osôb židovskej národnosti, čo predstavovalo v tom čase 16,29% obyvateľov mesta. Stav počtu osôb uvedených v Súpise Židov z roku 1942. V tom čase patrili Hanušovce nad Topľou do okresu Giraltovce, a zároveň boli počtom obyvateľov a domov najväčším mestom v okrese. [1]

Protifašistický odboj a činnosť vyvrcholila partizánov v lete 1944, pred vypuknutím Slovenského národného povstania. Poškodený bol železničný viadukt a zničené drevené cestné mosty, v meste požiarom bolo poškodených niekoľko domov. V oblasti pôsobila Partizánska skupina Čapajev, ktorej bol Ľudovit Kukorelli náčelník štábu. Neskôr bol zavraždený za dodnes nevyjasnených okolností, pravdepodobne NKVD.

K oslobodeniu Hanušoviec došlo 19. januára 1945, keď k Hanušovciam prenikli jednotky 107. streleckého zboru gen. Por. D.V.Gordejeva.

Centrum mesta sa vyznačuje pomerne novou zástavbou, gro ktorej tvorí radová zástavba panelových domov z obdobia socializmu, ktoré nahradili pôvodnú zástavbu prízemných domov. Dominantou mesta je centrálna vyvýšená plocha s objektmi Veľkého kaštieľa, rímskokatolíckeho kostola, zvonice a Malého kaštieľa.

• Rímskokatolícky kostol nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová románsko-gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanuou vežou, z druhej polovice 13. storočia. Staviteľmi kostola boli rytieri Božieho hrobu z Chmeľova, teda Templári, vtedajší vlastníci Hanušoviec. V tomto období vznikla celá súčasná hmota kostola aj s vežou. Od reformácie bol kostol evanjelický, rekatolizáciou prešiel v roku 1717. Baroková úprava sa uskutočnila v roku 1742. Obnovou prešiel v rokoch 1908, 1949 a 1980-1984. Presbytérium je zaklenué gotickou rebrovou klenbou s klenákmi s motívom ružíc. V presbytériu a na veži sa nachádza súbor hodnotných neskororománskych kamenárskych detailov – reliéfov tvárí, ktoré sú osadené do konzol rebier klenby. Jedninečným prvkom kostola sú dochované trámové konštrukcie podopierajúce pôvodne lešenie pri stavbe kostola. Nachádzajú sa dnes v krove nad klenbami a dendrochronologicky boli datované do obdobia po roku 1295. V interiéri boli pri výskume objavené stredoveké nástenné maľby, ktoré nie sú zatiaľ prezentované. Súčasťou interiéru je neskorogotická krstiteľnica z 15. storočia s tordovanou pätkou. ^[4] Nachádzajú sa tu dve kamenné pastofóriá, staršie s reliéfom tváre, mladšie je dekorované motívom oslieho chrbta a fiálami. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou. Pri kostole sa nachádza baroková murovaná zvonica s ihlancovou helmicou s laternou, z roku 1742.^[5]

•  
  Kostol nanebovzatia Panny Márie
•  
•  
•  
•  
  Zvonica

• Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1783. V roku 1820 bol empírovo upravený, bola doplnená veža. V roku 1937 prešiel obnovou. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádzajú sa tu murované a drevené empory a barokovoklasicistická kazateľnica. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža s lizénovými rámami a bifóriami je ukončená zvonovitou helmicou s laternou.^[6]

•  
  Evanjelický kostol
•  
•  
•  
  Príkostolný cintorín

• Šoóšovský (Malý) kaštieľ, dvojpodlažná dvojtraktová renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika s nárožnou vežou, z roku 1564. Staviteľom kaštieľa bol zemepán Ján Šóoš. Tomuto rodu patril kaštieľ asi do polovice 17. storočia. Kruhová veža na južnom nároží kaštieľa pochádza zo začiatku 17. storočia. Úpravami prešiel v druhej polovici 17. storočia, keď bola realizovaná štuková výzdoba klenieb. V nasledujúcom období sa vlastníkmi kaštieľa stali Dežőfiovci. V 19. storočí prešiel funkčnými úpravami, stratil tak renesančný reprezentatívny charakter. V 20. storočí tu sídlila žandárska stanica, škola a knižnica.^[7] Obnovený bol v roku 2015, dovtedy chátral. V interiéri sa dodnes nachádzajú renesančné hrebienkové klenby. Fasády kaštieľa sú hladké.

•  
  Šoóšovský (Malý) kaštieľ
•  
•  
•  
•  

• Dom správcu šóošovského kaštieľa, trojtraktová dvojpodlažná renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1564. Objekt má hladké fasády a valbovú strechu.^[8]

•  
  Dom správcu kaštieľa
•  
•  

• Dežőfiovský (Veľký) kaštieľ, dvojtraktová dvojpodlažná pôvodne renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika so štyrmi nárožnými vežami, asi zo 17. storočia. V prvej polovici 18. storočia bol výrazne barokovo prestavaný. Obnovou prešiel v 70. rokoch 20. storočia a naposledy od roku 2003. V objekte dnes sídli Vlastivedné múzeum. Pôdorysu dominuje centrálny vestibul, na ktorý sú napojené jednotlivé miestnosti. V interiéri sa nachádzajú valené klenby s lunetami a pruské klenby. Vo vežiach sú české placky a krížové klenby. Fasády kaštieľa sú lemované nárožnými vežami členenými pilastrami, ukončenými zvonovitými helmicami. Okná majú barokové profilované ostenia, segmentové frontóny a bohatú štukovú výzdobu v parapetoch.^[9] Strecha kaštieľa je manzardová, pokrytá šindľom. Pri kaštieli sa nachádza krajinársky park.^[10]

•  
  Dežöfiovský kaštieľ
•  
•  
•  
  Portál kaštieľa
•  
  Park pri kaštieli

• Židovský cintorín z prelomu 19. a 20. storočia. Nachádza sa východne od evanjelického kostola a obsahuje asi 200 náhrobníkov.^[11]

•  
  Židovský cintorín
•  
•  
•  
•  

• Sušiareň liečivých rastlín, technická pamiatka, štvorpodlažná jednopriestorová stavba ľudového staviteľstva na pôdoryse obdĺžnika z 30. rokov 20. storočia.^[12]

•  
  Sušiareň liečivých rastlín
•  
•  

• Súbor štyroch železničných mostov, technické pamiatky z rokov 1941-1943. Ide o Pavlovský viadukt, Hrabovecký viadukt, Hanušovský viadukt a viadukt Hlibovec (Bystriansky).^[13] Hanušovský viadukt, klenúci sa priamo nad mestom dosahuje výšku 40 metrov a dĺžku vyše 400 metrov.

•  
  Hanušovský viadukt
•  
•  
  Hlibovecký viadukt
•  
  Hrabovecký viadukt
•  
  Pavlovský viadukt

• Vlastivedné múzeum Hanušovce nad Topľou - sídli v objekte Veľkého kaštieľa
• Archeopark

• Pomník obetiam SNP, pamätná tabuľa pri centrálnom pilieri viadukta na dobu SNP.

•  
  Pohľad na hanušovský viadukt.
•  
  Hanušovský archeopark
•  
  Pamätná tabuľa

• Historický park pri „Veľkom kaštieli“, s výmerou 3 ha.

• Hanušovský jarmok,
• Literárna súťaž Ihnátove Hanušovce,
• Čorbove Hanušovce – súťaž v písaní obecných kroník.

Na území mesta sa nachádzajú štyri typy škôl. Od materskej školy, cez základnú školu, špeciálnu základnú školu a základnú umeleckú školu.

Základná škola mjr. Ľudovíta Kukorelliho v Hanušovciach nad Topľou, poskytuje výchovu žiakov v stupňoch 1. – 4. a 5. – 9.

Špeciálna základná škola je zameraná na výchovu mentálne a telesne postihnutých detí a tiež aj rómskych žiakov, ktorí nie sú schopní zvládať učivo ZŠ.

Každý z týchto objektov disponuje vlastnou telocvičňou, priľahlým športovým areálom, jedálňou a pod. V základnej umeleckej škole sa vyučuje v hudobnom a výtvarnom odbore. V hudobnom odbore sa žiaci učia hre na klavíri, akordeóne, husliach, gitare a dychových nástrojoch.

• Futbalový klub MsFK Hanušovce nad Topľou – účastník V. Ligy Vihorlatsko-Dukelská,
• Karate klub DoJo,
• Basketbalový klub Pelikán,
• Hokejový klub Pelikán,
• Turistický oddiel KST Krokus

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 mesto ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“^[14] ako mesto, vypálené počas druhej svetovej vojny.^[15][16]

• Andrej Čorba (*17. 9. 1770 Chmeľov - †7. 3. 1845 Hanušovce, autor veršovanej kroniky Cholerového povstania - Hrozne a Strašne Rozpravki o Chorobe Choleri a Rozbroju Proščavi vo viššich stranoch Uherske Źeme Kristovoho roka 1831

, farár evanjelickej cirkvi augsburského vyznania

• Ján Ihnát (*1918 - † 1941, spisovateľ

• Ján Bohdan Hroboň (* 1938 – † 2006), farár evanjelickej cirkvi augsburského vyznania

•   Dębica, Poľsko
•   Nozdrzec, Poľsko
•   Velká Bíteš, Česko

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Hanušovciach nad Topľou

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hanušovce nad Topľou

• Oficiálna stránka mesta
• Apsida.sk- profil ranogotického kostola

• www.slovakiatourism.sk
• https://www.st.fmph.uniba.sk/~sabanos1/projects.html^{[nefunkčný odkaz]}
• https://www.hanusovce.sk/mesto/historia-mesta/