Gerhard Schröder

Jeho otec zahynul počas druhej svetovej vojny v Rumunsku a piatich súrodencov vychovávala matka, ktorá bola upratovačkou. Po základnej škole bol obchodným učňom do roku 1961 a neskôr, do roku 1964, pracoval ako zamestnanec v obchode. V tom čase dokončil stredoškolské štúdium v Göttingene, kde potom študoval právo na univerzite. Právnický titul získal v roku 1976.^[2]

Na začiatku svojej právnickej kariéry začal pôsobiť v Sociálnodemokratickej strane (SPD). V roku 1971 sa stal predsedom mladého krídla SPD v Hannoveri, v roku 1978 ho zvolili za federálneho predsedu Mladých socialistov. Mladý Schröder bol marxista a environmentalista. V 70. rokoch bol jeho idolom Willy Brandt, ktorý sľuboval lepšie vzťahy s komunistickou východnou Európou a Sovietskym zväzom. Po prvý raz bol zvolený do Bundestagu, dolnej komory nemeckého parlamentu, v roku 1980. Schröder bol pôvodne viac orientovaný na ultraľavicové krídlo SPD, postupne sa však posunul smerom k politickému stredu. V polovici 90. rokov sa začal zapájať do federálnej politiky. Bol členom tieňovej vlády Rudolfa Scharpinga pre oblasť ekonomiky, dopravy a energetiky. ^[2]

Scharping, Schröder a Oskar Lafontaine sa stali vedúcou "trojkou" SPD, ale prieskumy verejnej mienky v roku 1997 ukázali, že Gerhard Schröder má väčšie šance oproti Lafontainovi poraziť úradujúceho kancelára Helmuta Kohla. Krajinské voľby v Dolnom Sasku v marci 1998 mali rozhodnúť o tom, kto sa stane vyzývateľom Kohla v celonárodných voľbách. Schröder presvedčivo zvíťazil so 47,9 percenta. Federálny predseda SPD Franz Müntefering potom oznámil, že kandidátom strany na kancelársky post bude Schröder. Vo federálnych parlamentných voľbách 27. septembra 1998 bol zvolený za kancelára Nemecka, pričom porazil Kohla, ktorý bol na čele krajiny štyri štvorročné funkčné obdobia.^[2]

Schröder po svojom zvolení za prioritu označil viac pracovných príležitostí, pričom povedal, že ak sa jeho vláde nepodarí zásadne znížiť nezamestnanosť, nezaslúži si zostať pri moci. To sa stalo jeho najväčším neúspechom po svetovom ekonomickom poklese roku 2002, ktorý prispel k nárastu počtu nezamestnaných v Nemecku na asi 4 milióny ľudí, teda na úroveň, ktorú zdedil po Kohlovi. ^[2]V roku 2002 bol zvolený do druhého funkčného obdobia.^[1] Počas Schröderovej vlády sa Nemecko začalo oveľa zásadnejšie presadzovať na svetovej politickej scéne. Nemecké jednotky sa zúčastnili na mierotvorných operáciách v Kosove a v Macedónsku a na bojových operáciách v Afganistane. Jeho veľkým úspechom bola oblasť daňovej reformy.^[2] Schröder podporoval vstup Turecka do EÚ.^[3] Značnú politickú odvahu a pracovné nasadenie investoval do programu Agenda 2010.^[4] V auguste 2005 bol nominovaný na Nobelovu cenu za mier.^[5] Po voľbách roku 2005 Schröder prehlásil, že nebude súčasťou vlády.^[6] 22. novembra ho na poste spolkového kancelára vystriedala Angela Merkelová.^[7]

V decembri 2005 sa stal čestným členom Nemeckého futbalového zväzu (DFB). Schödera ocenili za jeho prínos pri úspešnej kandidatúre a príprave majstrovstiev sveta vo futbale.^[8] Takisto začal spolupracovať so známou newyorskou agentúrou Harry Walker.^[9] Je stále veľmi populárny ako hlavný hráč v globálnom energetickom sektore a je predsedom výboru akcionárov európsko-ruskej spoločnosti zaoberajúcej sa ropovodom Nord Stream AG, poradca investičnej banky Rothschild a od 1. januára 2006 je poradca švajčiarskej vydavateľskej spoločnosti Ringier.^[1][10][11] V júli 2006 oznámil svoj krátky návrat do politiky. Povedal, že chce pomôcť jeho sociálnym demokratom pred nadchádzajúcim miestnymi voľbami v štáte Dolné Sasko.^[12] V januári 2009 sa stal členom predstavenstva anglo-ruskej ropnej spoločnosti TNK-BP.^[13] V septembri 2017 sa stal prezidentom dozornej rady najväčšieho ruského ropného koncernu Rosnefť.^[14]

Schöder ako spolkový kancelár navštívil Slovensko roku 2003. V apríli 2008 prišiel na neoficiálnu návštevu, kedy sa stretol s predsedom vlády Robertom Ficom.^[15]

S novinárkou Doris Köpfovou má 2 adoptované dcéry.^[2][16] Od júla 2018 je ženatý s úspešnou podnikateľkou žijúcou v juhokórejskej metropole Soul Kim So-jon.^[17]

Je držiteľom vyznamenania Pro Pax, Vita et Humanitatis (Za mier, život a humanitu).^[18] Vlastní vlastnú advokátku kanceláriu v Berlíne.^[9]

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gerhard Schröder