GLONASS

Družicový navigačný systém GLONASS nepretržite vysiela navigačné signály dvoch typov:

• navigačný signál štandardnej presnosti (стандартной точности (SТ) v prenosovom pásme L1 (frekvencia 1,6GHz), táto informácia je dostupná všetkým používateľom na miestnej aj svetovej úrovni a zabezpečuje pri prevádzke prijímačov systému GLONASS možnosti prijímania:
• horizontálne súradnice s presnosťou 50-70 m (pravdepodobnosť 99,7 %);
• vertikálnych súradníc s presnosťou 70 m (pravdepodobnosť 99,7 %);
• výpočet vektoru rýchlosti s presnosťou 0,15 m/s (pravdepodobnosť 99,7 %)
• časového signálu s presnosťou 0,7 μs (pravdepodobnosť 99,7 %).

Tieto presnosti prirodzene možno zlepšiť použitím diferenciálnej metódy merania súradníc alebo doplnením špeciálnymi metódami merania polohy v priestore.

• navigačný signál vysokej presnosti (высокой точности (VТ) v prenosovom pásme L1 a L2 (frekvencia 1,2GHz)

Navigačný signál VT je hlavne určený pre potreby Ministerstva obrany Ruskej federácie a jeho neobmedzovaná prevádzka nie je v súčasnosti uvoľnená. Uvoľnenia signálu VT pre oblasť civilného využitia je v súčasnosti v štádiu rokovaní.

K získaniu priestorových súradníc a časového signálu s požadovanou presnosťou je potrebné prijať a spracovať navigačné signály od minimálne štyroch družíc systému GLONASS. Pri príjme navigačných rádiosignálov prijímačom sú využité známe rádiotechnické metódy merania vzdialenosti od viditeľných družíc pri známej rýchlosti šírenia signálu.

Súčasne s príjmom signálu a zistenia vzdialenosti družice prijímač automaticky vykoná operácie dekódovania časových značiek a kódovanej informácie o polohe družice, z ktorej bol signál prijatý. Kódovaná informácia (číslicová) opisuje polohu danej družice v priestore a čase (efemeridy), v základe zviazanou s pravouhlým súradnicovým systémom. Okrem toho signál obsahuje polohy ostatných družíc systému (almanach) z pohľadu keplerovských parametrov orbít a obsahuje niektoré ďalšie dôležité parametre.

Výsledky merania a údaje v kódovanej informácii predstavujú vstupné dáta pre výpočet navigačnej úlohy na získanie zemepisných súradníc a parametrov pohybu. Navigačné výpočty sú riešené automaticky v číslicovom počítači zariadenia prijímača, pri tom je použitá aproximačná metóda najmenších štvorcov. Výsledkom výpočtov sú tri súradnice polohopisné, rýchlosť zariadenia s prijímačom a časová synchronizácia na vysoko presný čas.

• 25. decembra 2005; 8:07 moskovského času z kozmodrómu «Bajkonur» Kazachstan na orbitu, raketovým nosičom «Proton-K». Pri tomto štarte boli vypustené dve družice GLONASS - M (družice so zvýšeným dobovým prevádzkovým rezurzom a jedna družica GLONNAS
• 26. decembra 2006 boli vynesené na orbitálnu dráhu tri družice GLONASS raketovým nosičom Proton-K
• V roku 2007 sú plánované dva štarty raketových nosičov Proton-K. Pri každom štarte by mali byť vynesené tri družice GLONASS
• V roku 2008 sú plánované dva štarty raketových nosičov Proton-K. Pri každom štarte by mali byť vynesené tri družice GLONASS
• V roku 2009 sú plánované dva štarty raketových nosičov Proton-K. Pri každom štarte by mali byť vynesené tri družice GLONASS - M a jeden štart nosiča «Sojuz» s dvomi novými družicami typu GLONASS - K

V súčasnosti sa nachádza v aktívnej službe 11 družíc typu GLONASS - M, ktoré boli vypustené. Jeden v roku 2003, dva v roku 2005 a tri družice v roku 2006. Tieto družice majú stanovenú životnosť na dobu sedem rokov. Oproti pôvodným družiciam tieto družice vysielajú dva signály pre civilné použitie, čo umožňuje zvýšiť presnosť určenia polohy.

V súlade s nariadením prezidenta Ruskej federácie musí ministerstvo obrany RF zabezpečiť nasadenie 18 družíc systému GLONASS do konca roku 2007 a plnú zostavu družíc, to je 24 družíc, pre plné zabezpečenie globálnej družicovej navigácie, do konca roku 2010.

Družice GLONASS-M budú používané v systéme globálnej navigácie do roku 2015. V roku 2009 budú vykonané letové skúšky nových nehermetizovaných družíc s hmotnosťou 700 kg, oproti 1415 kg pôvodných družíc s možnosťou vysielať na tretej frekvencii L pre civilné využitie. Životnosť týchto družíc v prevádzke by mala byť 10 rokov.

Po dokončení kompletného osadenia družíc na orbitách - všetkých 24 kusov družíc - bude nutné zabezpečovať prevádzku celého systému vypustením dvoch družíc GLONASS ročne. Predpokladaný nosič je Sojuz.

29. novembra 2006 minister obrany Ruskej federácie Sergej Ivanov oznámil informáciu, že v najbližšom čase bude systém GLONASS sprístupnený pre civilné účely. Vyhlásenie podal pri prehliadke Ruského inštitútu pre rádionavigáciu a čas.

18. mája 2007 prezident ruskej federácie Vladimír Putin podpísal výnos pre uvoľnenie systému GLONASS pre bezplatné použitie v civilnej sfére. Použitie systému navigácie je umožnené všetkým užívateľom aj zahraničným. V súčasnosti je na obežnej dráhe 16 družíc GLONASS z toho je 13 aktívnych a tri nové ešte neboli plne sprevádzkované.

5. decembra 2010 nosná raketa Proton-M nedokázala vyniesť na určenú obežnú dráhu tri satelity Glonass-M. Po zmene kurzu raketa dopadla do Tichého oceánu. Vyšetrovanie zistilo, že pre chybu vo výpočtoch došlo k nadmernému načerpaniu paliva do hornej časti rakety. Okrem toho vedenie spoločnosti podľa expertnej komisie nedodržalo pred štartom všetky bezpečnostné opatrenia.

29. decembra 2010 vtedajší prezident Ruskej federácie Dmitrij Medvedev odvolal dvoch vysokých predstaviteľov kozmického programu - zástupcu riaditeľa Ruskej vesmírnej agentúry (Roskosmos) Viktora Remiševského a viceprezidenta štátom kontrolovanej spoločnosti na konštrukciu rakiet RKK Energija Viačeslava Filina. ^[1]

• GPS - americký navigačný systém.
• Galileo - európsky satelitný navigačný systém, alternatíva k GPS.

• http://www.glonass-center.ru/ Archivované 2004-11-27 na Wayback Machine (po rusky)
• http://timesofindia.indiatimes.com/articleshow/453562.cms (po anglicky)
• http://www.skyrocket.de/space/doc_sdat/uragan-m.htm (po anglicky)
• Novice GLONASS (po rusky)

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému GLONASS

• rian.ru
• Сетевые спутниковые радионавигационные системы / В.С. Шебшаевич, П.П. Дмитриев, Н.В. Иванцев и др.; под ред. В.С. Шебшаевича. — 2-е изд., перераб. и доп. — М.: Радио и связь, 1993 — 408 с.: ил. ISBN 5-256-00174-4