Friedrich Schleiermacher

Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher (* 21. november 1768, Vroclav – † 12. február 1834, Berlín) bol nemecký filozof a protestantský teológ. Schleiermacher bol v úzkom styku s romantikmi, najmä s Friedrichom Schlegelom.

Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher
nemecký filozof a protestantský teológ
Narodenie	21. november 1768 Vroclav, Poľsko
Úmrtie	12. február 1834 (65 rokov) Berlín, Nemecko
Odkazy
Commons	Friedrich Schleiermacher
Biografický portál

Jeho najslávnejším spisom je O náboženstve – Reči k vzdelancom medzi tými, čo ním opovrhujú, ktoré vznikli medzi rokmi 1798 a 1800 v Berlíne, kde bol Schleiermacher kazateľom a neskôr profesorom teológie na novozaloženej univerzite.

Náboženstvo Schleiermacher nepovažuje za myslenie alebo konanie, ale nazeranie a cit. Náboženstvo je zmysel pre nekonečno. Zbožnosť je pocit úplnej závislosti od niečoho vyššieho. V tomto pocite závislosti je nám bezprostredne daná istota božej existencie. Jediné, na čom záleží, je tento bezprostredný citový dotyk s nekonečnom; v porovnaní s ním sú dogmy, Písmo i viera v osobnú nesmrteľnosť bez významu. Aj v konaní všetko spočíva na náboženskom cítení, ktoré by malo sprevádzať všetko ľudské konanie. Človek, ktorý koná z tohto bezprostredného citu - keď sa mýli - je Schleiermacherovi milší než ten, kto sa podľa Kantovej etiky podrobuje tuhej sebadisciplíne.

V inom ohľade však Schleiermachera s jeho vymedzením náboženstva možno považovať za Kantovho pokračovateľa. Schleiermacher obhajoval starostlivé oddeľovanie vedenia a viery - hoci sám vo svojej osobe a vo svojom diele oboje spájal. Chcel dostáť svojím povinnostiam voči kresťanskej viere i voči slobodnému vedeckému bádaniu, chcel, aby viera nebola prekážkou bádaniu a bádanie aby neprekážalo viere. Tým určil ďalší smer vývoja nemeckého protestantizmu v 19. storočí.

V idei boha je - podľa Schleiermachera - myslená absolútna jednota ideálneho a reálneho s vylúčením akýchkoľvek protikladov; v pojme sveta sa však myslí relatívna jednota ideálneho a reálneho vo forme protikladu. Boha preto nemožno myslieť ani ako identického so svetom, ani ako odtrhnutého od sveta (panenteizmus).