František Xaverský

Vzdelanie získal na univerzite v Paríži, kde sa v roku 1529 stretol s Ignácom z Loyoly a stal sa jedným zo siedmich, ktorý zložili sľub na Montmartri roku 1534 a o tri roky boli vysvätení za kňazov v Benátkach. František v roku 1541 odišiel na misie do Ázie. Preplavil sa do mesta Goa v Indii na pozvanie portugalského kráľa Jána III. aby začal evanjelizovať východnú Indiu. Pápež ho zároveň vymenoval za apoštolského nuncia na Východe.

František začal reformovaním mesta Goa, kde žilo mnoho portugalských katolíkov známych svojou krutosťou voči otrokom, konkubinátom a nezáujmom o chudobu. Svojím príkladom kompenzoval očividnú zradu Krista a Cirkvi, ktorú robili zlí kresťania. Mal obrovský úspech medzi nižšou kastou, ale takmer žiaden u brahmanov.

Pracoval v domorodých kmeňoch Parava v južnej Indii, na Cejlóne, v Malake, na Moluckých ostrovoch a na Malajskom polostrove.

Roku 1549 odišiel do Japonska, preložil kresťanské vyznanie viery. V Kagošime už o rok mal vyše 100 veriacich. Misiu prenechal svojím pomocníkom a išiel do Hirado. Neskôr šiel do Jamaguči, ale tam jeho práca nepriniesla ovocie, nakoniec sa vybral do hlavného mesta Mijako, kde sa potreboval stretnúť s mikádom. K nemu ale potreboval dar, preto sa rozhodol prísť ako predstaviteľ portugalského kráľa a daroval panovníkovi hodiny a hudobnú skrinku. Tým dosiahol ochranu a starý prázdny budhistický kláštor. Keď odchádzal, Japonsko už malo 2 000 veriacich.

V roku 1552 bol opäť v meste Goa a po niekoľkých mesiacoch odchádza do Číny. Cestou ale ochorel a zomrel 3. decembra takmer sám na ostrove Šang-čchuan.

Po jeho smrti ho vo februári 1553 previezli do Indie do mesta Goa (kde dorazilo v roku 1554). Telo bolo uložené v kolégiu sv. Pavla, neskôr prenesené do chrámu Bom Jesu, kde bolo po mnohé roky zachované v neporušenom stave ako objekt ľudových pútí. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Pavol V. 25. októbra 1619. Gregor XV. ho 12. marca 1622 spolu s Ignácom vyhlásil za svätého. Za patróna zámorských misií ho vyhlásil Pius XI. v roku 1927.

Relikviu z jeho tela uchovávajú od roku 1615 aj v chráme Gesù v Ríme.

Zachovala sa jeho mnohozväzková korešpondencia. Jeho pamiatka sa v rímskokatolíckej cirkvi pripomína 3. decembra Jeho meno nesie viacero náboženských misijných kongregácií, mnoho chrámov a škôl v rôznych častiach sveta.

Na Slovensku nie je ustálené písanie dĺžňa v mene tejto osoby. V Banskobystrickej diecéze je zaužívaný tvar Xaverský, čo dokumentujú aj názvy Katedrála sv. Františka Xaverského a Kňazský seminár sv. Františka Xaverského. Časopis banskobystrických seminaristov má titul: Xaver. Tvar Xaverský je použitý aj v Encyclopaedii Beliane. Knihy z jezuitského vydavateľstva Dobrá kniha, Slovník slovenského jazyka (VI. diel, SAV Bratislava, 1968, s. 150) a Praktická príručka slovenského pravopisu uvádzajú podobu Xavérsky.

Niektoré aspekty jeho apoštolátu boli podrobené kritike.

• veril, že všetci tí, čo umreli nepokrstení, budú zatratení. To sa odrazilo v nástojčivosti jeho aktivít, ako aj v jeho nedostatočnom pochopení veľkých náboženstiev Východu.
• vraví sa, že využil vládu v meste Goa ako nástroj na získavanie konvertitov. Ale ako zladiť časté karhanie portugalských panovníkov a jeho nezávislosť od nich?

•   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o František Xaverský
•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Xaverský

• Rozhlasová hra (Rádio Lumen): 1. diel, 2. diel

• ONDRUŠ, Rajmund: Svätí a blahoslavení zo Spoločnosti Ježišovej, Trnava: Dobrá kniha Dobrá kniha, 2001.
• Oxfordský lexikón svätcov
• František Xaverský (1506–1552). Výběr z korespondence jezuitského misionáře Dálného Východu. Velehrad: Refugium, 2005. ISBN 80-86715-34-5.