František Švantner
František Švantner (pseudonymy Fraňo Bystran, Bystran; * 29. január 1912, Bystrá – † 13. október 1950, Praha) bol slovenský prozaik, patriaci k prúdu lyrizovanej prózy (prózy naturizmu) v slovenskej literatúre.
| František Švantner | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Pseudonym | Fraňo Bystran, Bystran |
| Narodenie | 29. január 1912 |
| Bystrá, Rakúsko-Uhorsko (dnešné Slovensko) | |
| Úmrtie | 13. október 1950 (38 rokov) |
| Praha, ČSR (dnešné Česko) | |
| Národnosť | slovenská |
| Zamestnanie | učiteľ |
| Rodičia | Leopold Švantner Jozefína, rod. Stolárová |
| Manželka | Mária, rod. Kobányiová |
| Deti | Juraj a Matej |
| Dielo | |
| Žánre | lyrizovaná próza |
| Významné práce | Nevesta hôľ, Život bez konca |
| Ovplyvnený | |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
 | František Švantner (multimediálne súbory na commons) |
Životopis
upraviťJeho otec bol Leopold Švantner a matka Jozefína, rod. Stolárová. Narodil sa v Bystrej na Horehroní, v rodine robotníka. Vzdelanie získal v rodisku, neskôr v Podbrezovej a na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici (1929 – 1933). V roku 1940 získal kvalifikáciu odborného učiteľa slovenčiny, dejepisu a zemepisu pre meštianske školy. Po ukončení vzdelania pracoval ako učiteľ vo viacerých slovenských mestách a obciach (Mýto pod Ďumbierom (1933 – 1940), Podbrezová (1940 – 1945), Nová Baňa (1945 – 1947).[1]
V 1944 bol účastníkom SNP, tajomník RNV v Bystrej, osvetový inšpektor v Hronskom Beňadiku, od 1. septembra 1950 riaditeľ školy v Hronove pri Banskej Bystrici. Pracoval aj v miestnych organizáciách Matice slovenskej, kde bol činný v oblasti osvety. Stal sa členom Literárneho odboru Umeleckej besedy slovenskej, vedúcim Tvorivého filmového kolektívu aj osvetovým inšpektorom. Zomrel na mozgový nádor v nemocnici v Prahe.[1]
Tvorba
upraviťPísať začal na učiteľskom ústave, keď publikoval prvú poviedku v časopise Svojeť. Vo svojej tvorbe čerpal najmä z archaickým mýtov a ľudových balád. Veľký vplyv na jeho tvorbu mali Émile Zola, Victor Hugo, Charles Ferdinand Ramuz, Fiodor Michajlovič Dostojevskij, z našich autorov to boli hlavne Margita Figuli, Ľudo Ondrejov či Dobroslav Chrobák, no študoval i dielo E. A. Poa. Vo svojich dielach oslavuje prírodu a prírodný život, využíva naturalistické a lyrické prostriedky, využíva prvky iracionality a fantastiky, no aj senzualizmu a erotiky, no predovšetkým skúma hranicu medzi životom a smrťou. Vykresľuje aj psychologické, sociálne a dobové motivácie konania svojich postáv a dejov. Jeho román Nevesta hôľ z roku 1946 je považovaný za vrcholné dielo prózy naturizmu.[2]
Dielo
upraviťKnižné vydania
upraviť- 1933 – Výpoveď, poviedka (uverejnená v časopise Svojeť)
- 1942 – Malka, novely
- 1946 – Nevesta hôľ, román (nové vydania 1973, 2021)
- 1956 – Život bez konca, román (vydaný posmrtne)
- 1958-1962 – Dielo 1-2, Bratislava
- 1966 – Dáma, zbierka noviel Dáma, Sedliak, Kňaz, List, Ľudská hra, paralelne v češtine Tvář v rose
- 1989 – Novely I (Tatran, 612 s.)
Televízne a filmové adaptácie
upraviťOcenenie
upraviťV roku 1947 získal vianočnú cenu Matice slovenskej za román Nevesta hôľ.
Referencie
upraviť- ↑ a b ŠVANTNER, František. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok V. R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s. ISBN 80-7090-070-9. S. 551 – 552.
- ↑ DREZZIO. Spisovateľ František Švantner sa narodil pred 110 rokmi [online]. skolske.sk, [cit. 2022-09-23]. Dostupné online.
- ↑ PIARGY otvorene ukazujú, kam sú Slováci ochotní v túžbe po láske a majetku zájsť [online]. startitup.sk, 2022-07-22, [cit. 2022-09-23]. Dostupné online.
Literatúra
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Švantner
Externé odkazy
upraviť- František Švantner na stránkach Slovenského literárneho centra
- Plné texty diel Františka Švantnera na webe Zlatý fond denníka SME
- František Švantner vo Filmovej databáze (po česky)
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.