Flámsky región

Flámsky región alebo Flámska oblasť (hol. Vlaams Gewest ^[1]), skrátene: Flámsko, je jeden z troch oficiálnych regiónov Belgicka, spolu s Valónskom a s hlavným mestom Brusel. Nachádza sa v severnej časti Belgicka a zaberá rozlohu 13 522 km², čo je 44,29 % rozlohy Belgicka. Flámsko má 6 078 600 obyvateľov, čo predstavuje 57,8 % obyvateľov belgického štátu. Úradným jazykom je flámčina (jazyk blízky holandčine).

Flámsky región (Vlaams Gewest)
Región
Vlajka
Štát	Belgicko
Hlavné mesto	Brusel (mimo územia regiónu)
Rozloha	13 522 km² (1 352 200 ha)
Obyvateľstvo	6 370 493 (01.01.2012)
Hustota	471,12 obyv./km²
Kód ISO 3166-2	BE-VLG
Wikimedia Commons: Flanders
Webová stránka: http://www.vlaanderen.be/
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Flámsko je rovinaté na rozdiel od Valónska, ktoré je prevažne hornaté. Je ekonomicky rozvinutejšou časťou Belgicka a je rodiskom mnohých umelcov v histórii Belgicka (flámski maliari napríklad: Rubens, Anthony van Dyck, Jacob Jordaens...). V minulosti bol Flámsko menej rozvinutou časťou Belgicka, ale v 60. a 70. rokoch 20 storočia sa situácia otočila, tak že Valónsko stagnovalo a Flámsko začalo ekonomicky viac prosperovať. Dnes sú vo Flámsku snahy o rozdelenie Belgicka na dva štáty silnejšie ako vo Valónsku.

Federalizácia Belgicka prebehla v troch etapách.

Prvá bola v roku 1970 kedy boli do Ústavy zavedené tri kultúrne spoločenstvá a to Valónsko, Flámsko a Nemecké spoločenstvo na východe Belgicka.

Druhou etapou v roku 1980 v zákonoch vypadol názov "kultúrne" spoločenstvá a ostali teda tri spoločenstva. V roku 1993 sa do Ústavy dostal pojem že Belgicko je "federatívny štát".

Ďalšou etapou federalizácie boli v roku 2001 Lambermontská a Lombardská dohoda, ktorou do kompetencie regiónov prešlo poľnohospodárstvo, morský rybolov a zahraničný obchod. Zároveň do kompetencie regiónov i spoločenstiev prešli otázky volebných výdajov, financovania politických strán a regionálny rozvoj. Lombardská dohoda rozdelila parlament Bruselského regiónu na frankofónnu a flámsku časť so zákazom majorizácie. Situáciu to na určitý čas vyriešilo.

No posledné 2 roky je Belgicko bez federálnej vlády lebo politické strany zastupujúce Valónsko a Flámsko sa nevedeli dohodnúť na zostavení federálnej vlády (autonómne vlády Flámska a Valónska boli zostavené a fungujú). Riešenie sa našlo až na jeseň v roku 2011 kde boli po vzájomnej dohode prenesené ďalšie kompetencie s federálnej úrovne na úroveň Flámska a Valónska. Flámske strany sa netaja, že ich konečným cieľom pre budúcnosť je samostatné Flámsko. Otázna je budúcnosť Bruselu ako jazykovo zmiešaného regiónu, na ktorý si robí nárok Flámska aj Valónska komunita.