Eugen Pažický

Narodil sa ako syn Jána Pažického a matky Márie Pažickej, rodenej Hollej. Bol maďarskej národnosti. Ľudovú školu navštevoval v Rajci, neskôr študoval na gymnáziu v Žiline a v Levoči. Po maturite pracoval na finančnom ústave vo Veszpréme a popri zamestnaní študoval na právnickej fakulte, kde dosiahol titul doktora práv – JUDr. Po skončení štúdia pracoval ako právnik na rôznych miestach v štátnej službe. Najskôr pôsobil ako právnik na finančnom riaditeľstve v Sombore, ale v roku 1907 prišiel do Trenčína, kde pracoval ako právny úradník na uhorskom kráľovskom finančnom riaditeľstve. Po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie, v dobe bojov o Maďarskú republiku rád zahynul za dosiaľ nejasných okolností ako 43 ročný v roku 1919 pri pokuse dostať sa z Trenčína do Budapešti. Jeho mŕtvola sa našla na brehu Dunaja na území bývalej Mošonskej župy, kde bola vylovená z vody (Fekete).

JUDr. Eugen Pažický sa entomológii začal venovať už ako gymnazista, pričom svoj záujem venoval hlavne motýľom – Lepidoptera. Svoje entomologické schopnosti naplno rozvinul až počas svojho pôsobenia v Trenčíne. Po jeho príchode do Trenčína v roku 1907 ho MUDr. Karol Brančík zlákal do Prírodovedného spolku župy Trenčianskej, kde sa stal jeho členom a v rokoch 1909 až 1911 dokonca pôsobil ako jeho posledný tajomník.

Významne sa zaslúžil aj o lepidopterologický výskum Slovenska. V roku 1910 publikoval v spolkovej ročenke svoju najvýznamnejšiu prácu, ktorú venoval slovenským motýľom: Adatok Trencsénvármegye lepkefaunájához (Údaje o motýlej faune Trenčianskej stolice). Táto práca je cenná hlavne tým, že prináša údaje o výskyte všetkých čeľadí motýľov aj tzv. malých motýľov – Microlepidoptera. V tejto práci nadviazal na výsledky prác Dr. Eugena Vángela, ktoré ale podstatne rozšíril a doplnil. Celkove zistil 1653 druhov motýľov, čo predstavuje takmer 40% na Slovensku dnes zistených a evidovaných druhov. Pri tejto svojej práci mal i pomocníkov, ktorí mu zbierali a poskytovali svoj zbierkový materiál. Bol to v prvom rade samotný MUDr. Karol Brančík. Okrem neho to boli Jozef Laco, Alfréd Moravetz, Ján Kaluzsay a Dr. Vladimír Homicsko z Trenčína.

Jeho ďalšie lepidopterologické práce, ktoré publikoval prevažne v maďarskom časopise Rovartani lapok (Entomologické listy) uvádzali správy o zaujímavých nálezoch alebo pozorovaniach z bionómie niektorých druhov motýľov. Väčší rozsah má iba jeho ďalšia práca z roku 1916 Négy hét a vrátnai völgyben (Štyri týždne vo Vrátnej doline), v ktorej referuje o svojich výsledkoch výskumu na území Malej Fatry, kde podnikol výskumnú cestu spoločne s významným slovenským entomológom – koleopterológom Jozefom Lacom. Referuje tu výsledky svojich výskumov z Vrátnej doliny, Stohu, Veľkého Rozsutca, Malého Kriváňa a pod. Okrem zoznamu zistených druhov motýľov tu podáva aj celkový prehľad o zistených príslušníkoch ďalších 10 radov hmyzu: Coleoptera, Orthoptera, Trichoptera, Neuroptera, Panorpata, Psocoptera, Ephemeroptera, Plecoptera, Odonata, Raphidioptera.

Okrem lepidopterologického výskumu venoval Eugen Pažický značnú pozornosť aj tým skupinám hmyzu, ktoré boli dosť málo preštudované, napr. vtedy označované skupiny Neuroptera a Pseudoneuroptera. Dnes tam patria napr. rady hmyzu ako Plecoptera, Ephemeroptera, Odonata, Trichoptera, Neuroptera a iné. Aj o tomto hmyze vydal v roku 1914 v správach Muzeálnej spoločnosti prácu s názvom: Adatok Trencsénvármegye recésszárnyú rovarainak faunájához (Údaje o faune sieťokrídlovcov Trenčianskej stolice). V práci je uvedený zoznam druhov hmyzu, ktoré zistil Pažický a jeho spolupracovníci – MUDr. Karol Brančík, Jozef Laco, Viktor Fekete a Július Kardos – na území Trenčianskej župy.

V svojej ďalšej činnosti sa venoval aj národopisnému výskumu a roku 1914 vydal zaujímavú a v tom čase ojedinelú prácu o hmyze v uhorských prísloviach a porekadlách Az izeltlábúakra vonatkozó magyarországi babonák (Uhorské povery týkajúce sa článkonožcov).

Ako tajomník prírodovedeckého spolku Trenčianskej župy uviedol v ročenke z rokov 1908 – 1910 informatívny článok Egyleti gyüjteményeink (Naše spolkové zbierky) a do časopisu „Rovartani Lapok“ napísal v roku 1916 biografickú štúdiu o živote a práci veľkého prírodovedca MUDr. Karola Brančíka pod názvom: Dr. Brancsik Károly. 1842 – 1915.

Predčasná smrť JUDr. Eugena Pažického bola pre slovenskú entomológiu ťažkou stratou.

Zoznam jeho 31 prác entomologického a biografického charakteru je na konci tejto informácie.

(Poznámka: Niekedy je v literatúre uvádzaný i pod svojim maďarským menom Dr. Jenö Pazsiczky. Jeho podobizeň nie je verejnosti známa. Nezachovala sa ani jedna fotografia, kde by bolo jednoznačne jasné, že ide o JUDr. Eugena Pažického.)

• Fekete, G.: 1923, Pazsiczky Jenő dr., Folia entomologica Hungarica, 1, 57 – 59.
• Hrabovec, I.: 1960, Prírodovedný spolok župy trenčianskej (1877 – 1911). Biol. Práce, 6(5): 60 ss., 23, 30, 41, 50.
• Hrubý, K.: 1964, Prodromus Lepidopter Slovenska, 832 ss., SAV, Bratislava, Pazsiczký E.: 69 – 71, 73: (časť bibliografie).
• Allodiatoris, I.: 1966, Bibliografie der Zoologie im Karpatenbecken 1900 – 1925. Budapest, Akadémiai kiadó, 574 ss., 320: (lepidopterologická bibliografia).
• Okáli, I.: 1977: Prírodovedný spolok župy Trenčianskej a jeho prínos k entomologickému výskumu Slovenska. In: Zborník referátov zo seminára k 100. výročiu založenia Prírodovedného spolku župy Trenčianskej a múzea v Trenčíne, Trenčín, 25, 26, 28, 29, 31 – 33, 35, 36 – 37: (Zoznam lepidopterologických prác J. Pazsiczkého).
• Mikuš, M.: 1983, Prírodovedci Trenčianskeho okresu v minulosti. Trenčín, Trenčianske múzeum, nestránkované, (60 ss.), heslo: Pažický Eugen JUDr. právnik, entomológ (1876 – 1919).
• Koleška, Z.: 1989, Seznam biografií československých entomológů (entomologové nežijící). Časť 11. Zprávy Českoslov. společ. ent. při ČSAV, Praha, 25, Pazsiczký Eugen (Jenö), JUDr.: 384 – 385: (biografia a časť bibliografie).
• Kolektív: 1990, SLOVENSKÝ BIOOGRAFICKÝ SLOVNÍK, zv. IV:(M – Q), Matica Slovenská, Martin, Pažický Eugen: 423 – 424: (biografia, časť bibliografie a zdroje informácií o autorovi).
• Kříž, K.: 2001, JUDr. Eugen Pažický (* 5. 5. 1876 - + 1919). Spravodajca mestského múzea, 9, 11 – 12, Rajec: (biografia a časť bibliografie).
• Kříž, K.: 2001, História výskumu fauny motýľov Rajeckej doliny. Spravodajca mestského Múzea, 9, 12 – 13, Rajec: (časť bibliografie).
• Vidlička, Ľ.: 2001, Blattaria – šváby. Mantodea – modlivky. (Insecta: Orthopteroidea). In: Fauna Slovenska, VEDA SAV, Bratislava, 42, 147.
• Kříž, K.: 2002, Dejiny a Entomológia. Eugen Pažický (Pazsicky Jenö) (1876 – 1919, počas Maďarskej republiky rád). In: Entomol. magazín: Hmyz, III(3): 42.

• Pazsiczky, J.: 1910, Adatok Trencsénvármegye lepkefaunájához. [„Dáta k faune motýľov župy Trenčianskej“ = „Zoznam motýľov Trenčianskej župy“], A Trencsén varmegyei természettudományi egylet Évkönyve, XXXI. – XXXIII. (1908 – 1910), 41 – 82, 1910.
• Pazsiczky, J.: 1910, Egyleti gyüjteményeink. („Naše spolkové zbierky“), A Trencsén varmegyei természettudományi egylet 1908 – 1910. Évkönyve (Jh. Naturwiss. Ver. Trencsiner Comitates), XXXI. – XXXIII. (1908 – 1910): 9 – 12.
• Pazsiczky, J.: 1912, Új lepkefajváltozat Trencsén – vármegyéből. Rovartani Lapok, 19, 8, Budapest.
• Pazsiczky, J.: 1913, Lepke és hangya küzdelme. Rovartani Lapok, 20, 21, 32, Budapest.
• Pazsiczky, J.: 1913, Lepke a hóvirhaban. Rovartani Lapok, 20, 21, Budapest.
• Pazsiczky, J.: 1914, Két bagolypille érdekes megjelenéséről. Rovartani Lapok, 21, 95 – 96, Budapest.
• Pazsiczky, J.: 1914, Egy hím – nős araszoló pille Trencsénből. Rovartani Lapok, 21, 53, Budapest.
• Pazsiczky, J.: 1914, Odontosia Sieversi Mén. Magyarországon. Rovartani Lapok, 21, 57 – 58, Budapest.
• Pazsiczky, J.: 1914, Himnos araszoló Trencsenből. Rovartani Lapok, 21, 155, Budapest.
• Pazsiczky, J.: 1914, Stauropus fagi hernyójának regeneráló képességéről. Rovartani Lapok, 21, 156, Budapest.
• Pazsiczky, J.: 1914, Adatok Trencsén vármegye recésszárnyú rovarainak faunájához. A Trencsénvár megyei Muzeum – egyesület értesitöje, 76 – 83, Trenčín.
• Pazsiczky, J.: 1914, Az izeltlábuakra vonatkozó magyarországi babonák. („Z Maďarska pochádzajúce porekadlá o hmyze“), A Trencsénvármegyei Museum – egyesület értesitöje, 37 – 54, Trenčín.
• Pazsiczky, J.: 1915, Sesia scoliaeformis Bkh. Magyarországon. Rovartani Lapok, 22, 46, Budapest.
• Pazsiczky, J.: 1915, Az Odontosia Sieversi Mén. Magyarországon. Rovartani Lapok, 22: 86 – 87, Budapest.
• Pazsiczky, J.: 1915, A medve – pillék új fajváltozata. Rovartani Lapok, 22: 88, Budapest.
• Pazsiczky, J.: 1915, A Dicranura vinula L. hernyójaról. Rovartani Lapok, 22: 131, Budapest.
• Pazsiczky, J.: 1916, Lepkészeti kirandulás a czobolyfalvai hegyekbe. Rovartani Lapok, 23: 15 – 18, Budapest.
• Pazsiczky, J.: 1916, Négy hét a vrátnai völgyben. Rovartani Lapok, 23: 157 – 163, Budapest.
• Pazsiczky, J.: 1916, Dr. Brancsik Károly. 1842 – 1915. Rovartani Lapok, 23, 70 – 76, Budapest.
• Pazsiczky, J.: 1917, A Spilosoma urticae Esp. ab. Alexandri Pasz. elterjedéséhez. Rovartani Lapok, 24: 88, Budapest.
• Pazsiczky, J.: 1917, A Syntomis Phegea L. rendellenes párzásáról. Rovartani Lapok, 24: 88, Budapest.
• Pazsiczky, J.: 1917, Különbözö fajokhoz tartozö Zygaenák párosadása“, Rovartani Lapok, 24: 88, Budapest.
• Pazsiczky, J.: 1917, Lepkészeti adatok „A halászínlelés jelensége a rovarok világában“ czimű czikkhes. Rovartani Lapok, 24: 112 – 115, Budapest.
• Pazsiczky, J.: 1917, Az Amphidasis betularia L. var. funebralis Lamb. előfordulása Budán. Rovartani Lapok, 24: 125 – 126, Budapest.
• Pazsiczky, J.: 1917, Különös színezésü Saturnia Pavonia – hernyó. Rovartani Lapok, 24: 181, Budapest.
• Pazsiczky, J.: 1918, Pajzstetüvel táplálkozó hernyók. Rovartani Lapok, 25: 57 – 58, Budapest.
• Pazsiczky, J.: 1918, A lépkék atteleléséről. Rovartani Lapok, 25: 92 – 100, Budapest.
• Pazsiczky, J.: 1918, Az Arachanna melanaria L. előfordulása Magyarországon. Rovartani Lapok, 25: 122, Budapest.
• Pazsiczky, J.: 1918, Az Angerona prunaria L. második nemzedéke. Rovartani Lapok, 25: 145 – 146, Budapest.
• Pazsiczky, J.: 1922, Szövőlepkék rendellenes gubója. Rovartani Lapok, 26: 45, Budapest.
• Pazsiczky, J.: 1922, Pók mint lepkész. Rovartani Lapok, 26: 46 – 47, Budapest.

(Poznámka autora: Posledné dve práce vyšli až po jeho smrti.)

• Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 86; pokrstený ako Eugenius Petrus Joannes Pazsiczky