Narodila sa v rodine farára a spisovateľa Daniela Maróthyho (14. apríla 1825 – 18. apríla 1878); matku Karolínu rod. Hudecovú stratila už v útlom detstve. Vzdelanie získala v Ľuboreči, na nemeckom dievčenskom ústave v Lučenci a v Poprade. Po sobáši s obchodníkom Ľudovítom Michalom Šoltésom sa v roku 1875 presťahovali do Martina, kde sa mohla venovať literárnej, kultúrnej a spoločenskej činnosti. Jej bratom bol Ľudovít Maróthy - evanjelický kňaz a spisovateľ. Bola členkou výboru Živeny, neskôr sa stala podpredsedníčkou a v rokoch 1894 – 1927 bola jej predsedníčkou. V roku 1910 sa zaslúžila o založenie výrobného účastinárskeho spolku Lipa, ktorý zabezpečoval prácu pre slovenské ľudové vyšívačky a odpredaj ich umeleckých výrobkov. Pod vedením Šoltésovej zriadila Živena niekoľko rodinných škôl a kurzov pre dievčatá. Napriek ťažkým obdobiam v jej živote (prežila obe svoje deti – dcéra jej zomrela ako 8 ročná, syn ako 33 ročný) sa jej v tomto období výrazne darilo realizovať rozsiahlu edičnú činnosť venovanú najmä ženám. Svojou všestrannou činnosťou sa často stala priekopníčkou v rôznych smeroch, no hlavne sa stala uznávanou vedúcou osobnosťou slovenského ženského hnutia.
1923 / 1924 – Moje deti, dielo skladajúce sa z diela Umierajúce dieťa (o jej dcére) a Môj syn, pričom to nie je len životopisné dielo o jej deťoch, ale aj jej vlastný životopis; dielo bolo preložené do viacerých jazykov
1925 – Sedemdesiat rokov života, memoáre zachytávajúce len 20 rokov jej života
Dokumentárny film Elena Maróthy-Šoltésová /Slovenská televízia Bratislava 2002, scenár Miloš Kovačka, réžia Fedor Bartko/.
Elena Šoltésová
