Diviačia priepasť

Diviačia priepasť patrí medzi najhlbšie priepasti na Slovensku. Nachádza sa vo východnej časti Plešivskej planiny v Slovenskom krase, v katastrálnom území obce Plešivec. Je hlboká 123 metrov. Názov dostala po náleze 3000 rokov starej zasintrovanej kostry diviaka (Sus scrofa). Od roku 1986 je národnou prírodnou pamiatkou a je súčasťou NP Slovenský kras. Patrí medzi jaskyne Slovenského krasu, ktoré boli zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Je verejnosti neprístupná.

Diviačia priepasť
národná prírodná pamiatka
Diviačia priepasť - vstup
Štát	Slovensko
Región	Košický
Okres	Rožňava
Obec	Plešivec
Súradnice	48°35′14″S 20°26′29″V / 48,587283°S 20,4414°V / 48.587283; 20.4414
Vznik	1986
- posledná novelizácia	1996
Správa	Správa slovenských jaskýň
Kód	519
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Caves of Aggtelek Karst and Slovak Karst
Typ pamiatky	prírodná
Rok zápisu (č. zasadnutia)	1995 (#19)
Rok rozšírenia	2000
Číslo	725-858
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	viii
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Košického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Bola vytvorená tektonickými poruchami vo vápencoch silického príkrovu. Je tvorená sústavu komínovitých a deviatich dómovitých priestorov. Má bohatú a rozmanitú sintrovú výzdobu a viditeľný vývojový sled. Patrí medzi najkrajšie a najpozoruhodnejšie. Na dne priepasti na nachádzajú podzemné jazierka. Jaskyňa je významné zimovisko netopierov, preto sa v priepasti nachádzajú hrubé vrstvy guána. V roku 1966 bol v priepasti objavený troglobiontný šťúrik Neobísium (Blothrus) slovacum, ktorý je jediným jaskynným šťúrikom na území Západných Karpát.^[1]