SME

Investičná skupina Penta získala vo vydavateľstve Petit Press, a. s. menšinový 45-percentný podiel v októbri 2014. V júni 2016 Protimonopolný úrad transakciu odsúhlasil.^[3] Koncom roka 2017 sa podiel Penty, zastúpenej spoločnosťou News and Media Holding^[4], zmenšil^[5] na 40 % po tom, čo Penta predala päťpercentný podiel na základnom imaní väčšinovému majiteľovi Prvá slovenská investičná skupina, a. s. (a zároveň získala Új Szó a Vasárnap).^[6]

V roku 2021 finančná skupina Penta (prostredníctvom Namav s.r.o) predala akcie vydavateľstva Petit Press. 34% získal Media Development Investment Fund (MDIF) New York. Súčasťou transakcie bolo, že 5,5% akcií si kúpili ďalší traja minoritní akcionári. Transakcia bola oznámená 22. apríla 2021.^[7] (MDIF sa definuje ako neziskový investičný fond vytvorený pre nezávislé médiá v krajinách, kde je prístup k slobodným a nezávislým médiám ohrozený. MDIF je registrovaný v New Yorku ako nezisková spoločnosť s viacerými rôznymi podporovateľmi a investormi. Medzi ktorými je aj Open Society Foundations.

^[8] Väčšinový podiel 57,5% v Petit Press aktuálne (september 2021) stále vlastní pôvodný akcionár Prvá slovenská investičná skupina. MDIF vlastní 34% a zvyšných 8,5% sú rozdelené medzi medzi generálnym riaditeľom denníka SME Alexejom Fulmekom, členom predstavenstva Petrom Mačingom a bývalým vlastníkom spoločnosti Azet.sk a spravodajského portálu aktuality.sk Marekom Václavíkom.

Denník Smena mal na základe rozhodnutia Čarnogurského vlády privatizovať francúzsky koncern Hersant. Redakcia mala vlastniť jedno percento podielu vo firme. Voľby v júni 1992 vyhral Vladimír Mečiar a privatizačné rozhodnutie bolo zrušené na jednom z prvých rokovaní vlády. Zároveň rozhodli, že Smena bude štátnou akciovou spoločnosťou, čím sa otvorili dvere k zásahom vtedajšej vládnej moci do činnosti denníka^[9] (odvolanie šéfredaktora a riaditeľa). Za necelé dva týždne po tomto kroku vznikol denník SME, ktorého prvé vydanie bolo vytlačené 14. januára 1993^[10]. Redakcia najprv sídlila v prenajatom dome na Mýtnej ulici.^[10] Postupne sa SME etablovalo na trhu a v roku 1995 (náklad SME stúpol na 50 000^[5]) došlo k spätnej fúzii s denníkom Smena, ktorý už bol v tom čase sprivatizovaný^[11] Jozefom Majským. Fúziou získala Majského spoločnosť Sipox 20 % vo vydavateľstve.^[10] Redakcia sa presťahovala nazad na Dostojevského rad.^[10]

Vydavateľmi SME boli postupne od 1993 Sumus^[12], od 30. septembra 1995 VMV (Petra Vajdu, Jozefa Majského a Reného Vochyana), potom Grand Press a od roku 2000^[5] Petit Press, a. s.^[13], ktorý je aj jeho dnešným vydavateľom.^[14] Významnými spoluvlastníkmi bola od 2000 do 2009 skupina Verlagsgruppe Passau, potom od 2009 do 2014 Rheinische Post Mediengruppe (Rheinisch-Bergische Verlagsgesellschaft mbH), od roku 2014 Penta zastúpená NAMAV a News and Media Holding, ktorý vznikol v roku 2014. Dlhodobo väčšinovým vlastníkom bola Prvá slovenská investičná skupina, a. s.,^[15] Petra Vajdu (od 2017 Martina Vajdu^[5]).^[16]

Denník SME sa od svojich počiatkov venoval kritike spoločensko-politickej a ekonomickej klímy na Slovensku. Významný priestor redaktori venovali kritike činnosti vlády Vladimíra Mečiara v rokoch 1994 – 1998. Kritickým momentom vydávania denníka SME bol 9. október 1995, keď ho súkromná tlačiareň Concordia odmietla tlačiť. Dôvodom bol dlh denníka tlačiarni, jej riaditeľ však odmietol aj jeho okamžité vyrovnanie. O deň neskôr SME odmietla tlačiť aj druhá bratislavská tlačiareň Danubiaprint, úzko prepojená s vládnou mocou. Denník bol preto tlačený do mája 1996 v Komárne a celý náklad bol prevážaný do Bratislavy, odkiaľ ho distribučné spoločnosti expedovali.^[17] Vydavateľstvo získalo peniaze na vlastnú rotačku z nadácie MLDF. Tlačiť SME na nej začali pred získaním týždenníka Domino efekt (v roku 1977).^[10]

Zakladajúcim šéfredaktorom denníka SME bol Karol Ježík (tragicky umrel v decembri 1998). Od roku 1999 bol šéfredaktorom Martin M. Šimečka, ktorého v októbri 2006 nahradil Matúš Kostolný. Šimečka ako jeden z dôvodov svojho odchodu z novín označil v rozhovore pre .týždeň ovplyvňovanie novinárov SME členmi vtedajšej vlády, menovite Ivanom Miklošom.^[18] Martin M. Šimečka, v roku 2013 ako bývalý šefredaktor SME v rozhovore uviedol: "Noviny vo všeobecnosti prežívajú ťažké obdobie. ... Z novín na mňa dýcha, že nehľadáte pravdu, ale ju viete. Novinárskou povinnosťou je hľadať pravdu, nech je aj prekvapujúca a nepríjemná. Mám pocit, že SME pravdu pozná a písaním ju len potvrdzuje."^[19] A v spomínanom rozhovore zároveň potvrdil, že z pozície šéfredaktora odišiel po tom, ako zistil, že ekonomických redaktorov SME úkolovali z Ministerstva financií (minister Ivan Mikloš).^[20][21] Šimečka upodozrieval redaktora Petra Tótha, že pôsobil v SIS^[22], čo sa nakoniec ukázalo ako pravda. Sám Tóth povedal, že krytie redakcie pre prácu dôstojníka SIS využíval od roku 1998 až do svojho odchodu zo SME na jeseň roku 2002.^[23]

V roku 2001 začal denník ako prvé noviny na Slovensku vychádzať vo farbe. V roku 2002 SME fúzovalo s denníkom Práca^[14], ktorého značka ostala v podtitule novín (od 1995 do 1999 SME vychádzalo s podtitulom Smena). V roku 2005 Petit Press získal aj značku zaniknutého denníka Národná obroda. Od decembra 2011 sa noviny tlačia plnofarebne.^[16]

V roku 2011 sa SME stalo súčasťou predplatiteľského online systému Piano, ktorý zakladal a do roku 2013 riadil Tomáš Bella (do 2010 šéfredaktor Sme.sk^[24]). V roku 2016 predplatiteľský systém skončil.

Na jeseň 2014 boli zverejnené indikácie o nepriamej kúpe (prostredníctvom partnerskej firmy NAMAV) vydavateľstva Petit Press Investičnou skupinou Penta. 16. októbra 2014 zverejnili Petit Press a redakcia denníka SME spoločné vyhlásenie, v ktorom oznámili, že k 15. októbru 2014 odstúpil šéfredaktor Kostolný, ako aj ďalší kolegovia, spolu „významná časť redakcie“.^[25] Vedením redakcie bol do 31. októbra 2014 poverený Juraj Javorský.^[25] Redaktori sa snažili zabrániť ovládnutiu väčšiny Pentou: „Ak Penta ustúpi do minority, časť redakcie prehodnotí svoj postoj a zváži svoje zotrvanie v redakcii.“^[25] Aj na základe týchto udalostí Penta vo vydavateľstve ustúpila do minority.^[26] Na základe dohody akcionárov bol vytvorený dokument, ktorý garantuje nezávislé fungovanie redakcií a novinárov v spoločnosti Petit Press, pričom dokument zakotvil princípy komunikácie medzi akcionármi a redakciami. Majoritným majiteľom denníka SME je teda aj naďalej Prvá slovenská investičná skupina, a. s., ktorá zakladala denník SME spolu s Karolom Ježíkom, Alexejom Fulmekom (CEO spoločnosti) a ďalšími 50 redaktormi.

20. októbra 2014 uverejnil webový portál O médiách informáciu, že v novembri 2014 začne vychádzať nový internetový denník s názvom Projekt N (neskôr premenovaný na Denník N), na čele s bývalým šéfredaktorom Kostolným a ďalšími redaktormi, ktorí odišli zo SME.^[27]

• Karol Ježík (14. január 1993 – december 1998)
• Martin M. Šimečka (marec 1999^[28] – 27. september 2006)
• Matúš Kostolný (október 2006 – 15. október 2014)
• Beata Balogová (2014 – súčasnosť)

Denník SME sa, podľa Evy Čobejovej, redaktorky Smeny, SME a .týždňa, vyprofiloval „liberálne, ekonomicky skôr napravo, ale so silným sociálnym akcentom, ktorý bol pre Karola [prvý šéfredaktor Karol Ježík] vždy dôležitý... chcel noviny kritické, poctivé a čitateľsky atraktívne a zároveň s jasným názorom“.^[29]

• FULMEK, Alexej. Bol som dlho v SME : Spomienky muža, ktorý s Karolom Ježíkom zakladal denník SME. Bratislava : Petit Press, 2019. 384 s. ISBN 978-80-559-0364-4.

• (SME) v háji – internetový sitcom denníka z novinárskeho prostredia vysielaný v rokoch 2012 – 2013 na TV SME
• Smena (denník)
• Pravda (slovenský denník)
• Hospodárske noviny
• Nový Čas
• Denník N

• SME.sk – internetový portál denníka SME
• Alexej Fulmek: 35 obrazov zo života SME (2018)
• Kočnerovi často naleteli aj novinári – rozhovor s Alexejom Fulmekom, šéfom vydavateľstva Petit Press o vydaní knihy Bol som dlho v SME, vstupe Penty, odchode časti redaktorov do Denníka N a situácii na slovenskom mediálnom trhu (2019)