Chrám Krista Pantokratora (Nesebar)

Chrám Krista Pantokratora (bulh. Църква „Христос Пантократор”Cărkva „Hristos Pantokrator“), známy aj ako Chrám Ježiša Krista Pantokratora (bulh. Църква „Исус Христос Пантократор”Cărkva „Isus Hristos Pantokrator“) je bývalý pravoslávny chrám z obdobia stredoveku nachádzajúci sa v centrálnej časti historického centra mesta Nesebar v Burgaskej oblasti v juhovýchodnom Bulharsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky a je súčasťou Architektonicko-historickej rezervácie Nesebar.[1][2][3][4][5][6][7][8][9][10][11][12]

Chrám Krista Pantokratora
bývalý pravoslávny chrám
celkový pohľad na chrám Krista Pantokratora zo severu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Burgas
Okres Nesebar
Mesto Nesebar
Náboženstvo Kresťanstvo
 - pravoslávne kresťanstvo Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice 42°39′31″S 27°44′00″V / 42,65875°S 27,733278°V / 42.65875; 27.733278
Dĺžka 16 m
Šírka 6,9 m
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 1
 - počet veží 1
 - počet kupol 1
Štýl neskorobyzantský
Výstavba 13. – 14. storočie
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Map
Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: Church of Christ Pantocrator, Nesebar
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Výraz Pantokrator pochádza z gréčtiny a po preložení má význam všemohúci, či všemocný. Názov kostola by sa dal preto doslovne preložiť ako Chrám Krista Všemohúceho.[3][4]

Charakteristika

upraviť

Budova sa nachádza v centrálnej časti starého Nesebaru na ulici Mitropolska.[3][7][10][12] Kostol je jeden z najlepšie zachovalých stredovekých chrámov v Nesebare a je typickým predstaviteľom cirkevnej architektúry z tohto obdobia.[2][3][4][5][7][8][10][12]

Chrám Krista Pantokratora má štvoruholníkový pôdorys s dĺžkou 16 metrov a šírou 6,9 metra.[3][4][5][7][10][12] Materiál použitý na výstavbu bol kameň a tehly.[5]

Budova má dva vchody a to na južnej a západnej strane.[1][3][4][7][10][12] Východná fasáda budovy je zakončená tromi malými mnohostennými apsidami s bohatým reliéfom.[3][4][7][10][12] V strede naosu sa nachádzali štyri (nezachované) stĺpy, ktoré podopierali kupolu chrámu.[3][4][7][10][12] Nad predsieňou v západnej časti budovy sa nachádzala veža zvonice štvoruholníkového pôdorysu.[3][4][7][10][12] Do veže sa stúpalo po kamennom schodisku, ktoré sa nachádza v stene medzi naosom a predsieňou.[3][4][7][10][12]

Výzdoba exteriéru chrámu je bohatá.[2][5][6][7][9][10] Zvonku sa po celej dĺžke fasády budovy nachádzajú vysoké, dvojité konkávne arkády.[3][4][5][7][10][12] Nad arkádami sa nachádza charakteristická výzdoba tvorená reliéfmi v tvare krúžkov a štvorlístkov.[2][3][4][7][10][12] Nad apsidami na východnej fasáde chrámu výzdobu tvorí rad svastík, ktoré sú ešte pozostatkom slnečného kultu.[2][3][7][10][12]

Tambur (podstavec) kupole je bohato zdobený, osemhranný s ôsmimi arkádovitými oknami.[2][3][4][6][7][10][12] Podobné predĺžené okná sa nachádzajú aj na južnej a severnej fasáde chrámu.[3][4][7][10][12]

Predsieň chrámu je malá.[3][4][10][12] Pod dlážkou sa v predsieni nachádza stredoveké pohrebisko.[3][4][10][12]

Vnútorná časť chrámu bola v minulosti celá vyzdobená freskami, dochovali sa z nich však len fragmenty.[3][5][6][7][9][10][12]

Chrám Krista Pantokratora bol postavený v období stredoveku v priebehu 13. - 14. storočia,[1][2][3][4][5][6][7][8][9][10][12] počas vlády cára Ivana Alexandra[1] v neskorobyzantskom slohu.[5][7]

Budova bola v 21. storočí zreštaurovaná a patrí k najvýznamnejším pamiatkam Nesebaru.[3][4][8][11]

Dnes sa v budove nachádza stála múzejná expozícia pod názvom Nesebar a záliv na starých mapách (od 4. do 19. storočia) (bulh. Несебър и заливът в стари карти (от IV до XIX век)Nesebăr i zalivăt v stari karti (ot IV do XIX vek)). V rámci expozície je vystavených 80 starých máp, pochádzajúcich zo 4. - 19. storočia, na ktorých je zobrazená čiernomorská časť juhovýchodnej Európy s dôrazom na Nesebar a okolie. Mapy sú v rôznych kartografických śtýloch - medzi inými sa tu nachádzajú mapy cestné, morské, historické, alebo obchodné.[4][11]

Galéria

upraviť

Referencie

upraviť
  1. a b c d KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 66. (bulharsky)
  2. a b c d e f g NIKOLOVA, Rumjana; GENOV, Nikolaj. България - позната и непозната. 2016. Sofia : Knigomania EOOD. 312 s. ISBN 9786191951130. S.135. (bulharsky)
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t opoznai.bg
  4. a b c d e f g h i j k l m n o p q r ancient-nessebar.com
  5. a b c d e f g h i guide-bulgaria.com
  6. a b c d e bg-guide.org
  7. a b c d e f g h i j k l m n o p q r iskampochivka.bg [online]. [Cit. 2019-07-17]. Dostupné online. Archivované 2019-07-17 z originálu.
  8. a b c d nationalgeographic.bg
  9. a b c d pravoslavieto.com
  10. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s rezervaciq.com
  11. a b c nessebarinfo.com
  12. a b c d e f g h i j k l m n o p q r svetimesta.com