Celestín I.

Z jeho mladosti nie sú o ňom žiadne správy. Iba to, že bol Riman a jeho otec sa volal Priscus. Vraví sa, že žil určitú dobu v Miláne so sv. Ambrózom. Prvá správa o ňom pochádza z dokumentu o Inocentovi I., kde sa spomína ako diakon. V roku 418 mu písal veľmi úctivo sv. Augustín. Nastúpil na pápežský stolec po Bonifácovi I. 10. septembra 422 (podľa Tillemonta, no Bollandists píše o 3. novembri) a zomrel 27. júla 432.

Napriek nepokojným časom vo vtedajšom Ríme, bol zvolený bez akejkoľvek opozície, ako sa dozvedáme z listu sv. Augustína, ktorý mu písal krátko po jeho zvolení, v ktorom ho prosí o pomoc pri vyriešení sporu s Antoniom, biskupom z Fessuly v Afrike. Ako sa zdá, medzi Celestínom a Augustínom existovalo silné priateľské puto. Po jeho smrti (430) napísal Celestín dlhý list biskupom v Galií, kde zakázal akékoľvek útoky na jeho pamiatku.

V posledných rokoch svojho pontifikátu bojoval proti nestoriánstvu na východe a autora tejto herézy, Nestoria exkomunikoval.

Posledným oficiálnym aktom Celestína, bolo vyslanie sv. Patrika do vtedy ešte pohanského Írska (v r.431 tam síce poslal biskupa Palladia, ale ten Írsko opustil a zomrel nasledujúceho roku v Británii). Patrik prijal misiu iba niekoľko dní pred Celestínovou smrťou.

• katolícka cirkev - 6. apríl
• ortodoxná cirkev - 8. apríl

• Ďalší pápeži s menom Celestín

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Celestín I.

• Biografický a bibliografický cirkevný slovník (po nemecky)
• Katolícka encyklopédia (po anglicky)