Camp Nou

Od roku 1948 boli ľudia okolo klubu čoraz viac odhodlaní vybudovať nový štadión, ale uskutočniť takúto výstavbu nebola vôbec jednoduchá vec. Bolo nutné presvedčiť mestské autority, aby boli ochotné zaradiť nový štadión do územných plánov. Často sa hovorí, že to, čo nakoniec mestských radných presvedčilo o správnosti rozhodnutia pre výstavbu nového štadióna, bol príchod legendárneho Ladislava Kubalu, jedného z najlepších hráčov, aký kedy hral za FC Barcelona. Kubala nepochybne pritiahol ku klubu viac pozornosti a zvýšil jeho atraktívnosť. Rozhodnutie postaviť nový štadión bolo tiež inšpirované ziskom dvoch ligových titulov v sezónach 1947/48 a 1948/49, tesne pred príchodom Kubalu.

V septembri 1950, pätnásť dní pred prvým priateľským zápasom Kubalu v novom drese FC Barcelona, sa odohrala kľúčová udalosť pre výstavbu nového štadióna. Vtedajší prezident klubu, Agustí Montal y Galobart, podpísal dohodu, ktorá mala viesť ku kúpe pozemku v oblasti známej ako La Maternidad, dohoda vstúpila do platnosti o dva mesiace neskôr.

Nasledovalo rušné obdobie. Dňa 9. februára 1951 sa rozhodol výbor pre výstavbu Camp Nou zmeniť miesto, kde mal štadión stáť na inú lokalitu, čo viedlo k sérii neplodných rokovaní s autoritami, ktorým sa to moc nepozdávalo. Zdalo sa, že celá záležitosť bude odložená na neurčito. Avšak 14. novembra 1953 vyhral voľby prezidenta klubu Francesc Miró-Sans. Nový prezident bol nadšeným podporovateľom myšlienky, čo najskoršieho vybudovania nového štadióna. Prvú vec, ktorú 18. februára 1954 po nástupe do funkcie urobil bolo to, že zmenil miesto pre výstavbu na pôvodne kúpený pozemok v roku 1950.

A tak sa mohol pred 60 000 fanúšikmi, zástupcom mesta Felipe Acedo Colunga a s požehnaním barcelonského arcibiskupa Gregoria Modrego, položiť základný kameň budúceho Camp Nou.

Architektmi štadióna boli Francesc Mitjans Miró, bratranec prezidenta Miró-Sans, a Josep Soteras Mauri v spolupráci s Lorenzom García Barbónom. Viac ako o rok neskôr 11. júla 1955, klub poveril výstavbou firmu INGAR SA, ktorá odhadla projekt na 66 620 000 pesiet, s tvrdením, že za 18 mesiacov ho postaví. Cena výstavby štadióna nakoniec prevýšila pôvodný odhad a vyšplhala sa na 288 miliónov pesiet. Bola pokrytá hypotekárnym úverom (100 miliónov pesiet) a krátkodobými pôžičkami (60 miliónov pesiet). Síce to umožnilo vybudovanie nového štadióna, ale klub sa zároveň na dlhé obdobie zadĺžil.^[4]

Dátum slávnostného otvorenia štadiónu bol 24. september 1957. Pre túto udalosť bol zostavený špeciálny výbor, ktorého úlohou bolo zorganizovať slávnostný ceremoniál. Výbor pozostával z dvoch zodpovedných ľudí, Aleixa Buxeresa (vzťahy s verejnosťou) a Nicolau Casausa (organizácia). Člen Kráľovskej španielskej akadémie José María de Cossío v mestskej sieni, Salón de las Crónicas, v sobotu 21. septembra formálne otvoril slávnosti pri príležitosti otvorenia nového štadióna. Počas tohto víkendu sa odohralo niekoľko medzinárodných zápasov na štadióne Les Corts a na Palacio Municipal de Deportes za účasti mnohých športových klubov. Tieto dni vošli do histórie klubu a pri tejto príležitosti bola skomponovaná nová hymna klubu, ktorej slová napísal Josep Badia na hudbu Adolfa Cabané.

V deň hlavnej oslavy bolo mesto odiate do klubových farieb FC Barcelona. Slávnosti pokračovali za početnej účasti fanúšikov a štadión bol posvätený barcelonským Arcibiskupom Gregoriom Modregom. Spevácky zbor Orfeón Graciense spieval Händlovu pieseň „Hallelujah“ a zároveň bol velebený obraz Panny Montserratskej. Prezidentská lóža bola natlačená najdôležitejšími osobami športového a politického života, vrátane prezidenta klubu Francesca Miró-Sans, generálneho námestníka pre spoločenské aktivity José Solísa Ruiz, ktorý mal v tom čase postavenie ministra športu, predsedu Národnej delegácie športovcov José Antonia Elola Olaso, miestodržiteľa Barcelony Felipe Acedo a starostu Barcelony Josepa M. de Porcioles.

Hoci práce na štadióne ešte neboli dokončené, viac ako 90 000 divákov bolo svedkami, slávnostnej prehliadky zástupcov hlavných katalánskych futbalových klubov, spolu s členmi iných športových klubov a fanúšikov. Po prvýkrát zaznela nová hymna „Himne a l’Estadi“ a o pol štvrtej poobede bol odpískaný prvý výkop na Camp Nou.

V prvom zápase na Camp Nou bol súperom Barcelony klub Legia Varšava z Poľska a v zápase, ktorý sledovalo 90 000 divákov vyhrala FC Barcelona 4:2. Historicky prvý gól na Nou Campe strelil Eulógio Martinez^[5].

Počas prestávky na ihrisku tancovalo 1 500 členov skupiny „Agrupación Cultural Folclórica de Barcelona“ a bolo vypustených 10 000 holubov. To bol začiatok nového obdobia klubu.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému štadión Camp Nou.