Boškovie laz
Boškovie laz (935,2 m n. m.)[1] je vrch v Malej Magure, geomorfologickom podcelku Strážovských vrchov. Nachádza sa nad obcou Dlžín, približne 8 km severozápadne od Prievidze.[2]
Boškovie laz | |
vrch | |
Vrch od Nitrianskeho Rudna
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Trenčiansky |
Okres | Prievidza |
Obce | Kanianka, Dlžín |
Pohorie | Strážovské vrchy |
Podcelok | Malá Magura |
Povodie | Nitra |
Nadmorská výška | 935,2 m n. m. |
Súradnice | 48°49′36″S 18°32′26″V / 48,8266°S 18,5405°V |
Geologické zloženie | vápenec |
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | po značke z obce Dlžín |
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
upraviťNachádza sa v juhovýchodnej časti pohoria, v južnej časti geomorfologického podcelku Malá Magura.[3] Vrchol leží v Trenčianskom kraji, v okrese Prievidza a zasahuje na katastrálne územia obcí Kanianka a Dlžín.[4] Je súčasťou mohutného hrebeňa, vystupujúceho medzi Rudnianskou a Prievidzskou kotlinou.[2]
Opis
upraviťBoškovie laz leží južne od najvyššej časti hrebeňa, ktorý vystupuje z mierne zvlnenej Hornonitrianskej kotliny. Severným smerom pokračuje horský chrbát na susednú Maguru (1 141 m n. m.), východne leží Starý vrch (654 m n. m.) a západným smerom leží Suchý vrch (1 028 m n. m.). Východnú časť masívu odvodňuje potok Kanianka do rieky Nitra, západne situované svahy Dlžínka do Nitrice. Najbližšími obcami sú približne 3 km vzdialené obce Dlžín, Seč a Šútovce na juhozápadnom úpätí.[2]
Výhľady
upraviťLesným porastom pokrytý Boškovie laz poskytuje len obmedzený výhľad. Vďaka nadmorskej výške a polohe sú však zaujímavé; okrem okolitých vrchov pohoria vidieť veľkú časť Hornonitrianskej kotliny. Pri vhodných podmienkach je možné zhliadnuť južnú časť Malej Fatry, pohorie Žiar, Vtáčnik, Veľkú Fatru, Kremnické vrchy či Tribeč.[5]
Prístup
upraviťReferencie
upraviť- ↑ Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 55.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.