Australopitek afarský

Pod tento druh sa dnes obyčajne zaraďuje aj nález LH 1, pôvodne klasifikovaný ako Meganthropus africanus.

Kimbel 2007 a iní pod druh Australopithecus afarensis zaraďujú aj druh Australopithecus bahrelghazali (nálezy z Čadu).

Hadarská časť nálezov druhu Australopithecus afarensis bola v minulosti klasifikovaná aj ako Australopithecus africanus aethiopicus (Tobias v roku 1980) alebo Australopithecus aethiopicus alebo (s nálezom AL 266-1 ako holotypom a s vylúčením nálezov patriacich do Homo antiquus) ako Australopithecus africanus miodentatus (Fergusson v roku 1987 ^[1])

Laetolijská časť nálezov druhu Australopithecus afarensis bola v minulosti (Tobias v roku 1980) klasifikovaná aj ako Australopithecus africanus afarensis alebo Australopithecus africanus tanzaniensis.

Olson časť hadarských nálezov klasifikoval ako Homo aethiopicus (Olson 1985) a ostatné hadarské nálezy plus laetolijské nálezy zaradil do druhu Paranthropus africanus.^[2]

Ferguson v rokoch 1984 a 1987 zaradil (iba?/najmä?) nálezy AL 288-1 ("Lucy"), AL 128-23, AL 198-1, AL 199-1, AL 207-1, AL 333-2 do nového druhu Homo antiquus, do ktorého v roku 1989 ešte pridal nález KNM-TH 13150, ako poddruh Homo antiquus praegens (synonymum je Australopithecus praegens).

Australopithecus afarensis objavili už v 30. rokoch, ale hlavné nálezy pochádzajú z rokov 1973 – 1977 v oblasti Hadar v Etiópii. Holotyp LH-4 bol opísaný v roku 1978.

Datovanie je 3,7 – 3,0 mil. BP (Kimbel 2007, vrátane Australopithecus bahrelghazali) alebo 3,9 – 3,0 mil. (Soukup 2005, Thurzo 1998). Po celý tento čas sa druh takmer fyzicky nemenil.

Vyvinul sa asi z Australopithecus anamensis, na ktorého nadväzuje datovaním aj znakmi. Rak et al. v roku 2007 obnovili hypotézu, podľa ktorej je Australopithecus afarensis primitívnym taxónom kladu tvoreného parantropmi.

Z Australopithecus afarensis sa zas zrejme vyvinuli Australopithecus robustus, aethiopicus a africanus.

Žil na okraji lesov alebo na otvorených savanách a najmä v blízkosti vodných zdrojov, ale celkovo sa ich pozostatky našli v rôznych typoch životného prostredia. Živil sa rastlinami, príležitostne aj hmyzom a drobnými stavovcami.

Morfologické znaky:

• silný sexuálny dimorfizmus (ako u dnešných goríl a orangutanov): samci boli asi o 30% vyšší a o 45% ťažší ako samice (niektorí bádatelia však tvrdia opak, že sexuálny dimorfizmus tohto druhu bol slabý)
• telesná výška: dosť variabilná, 100 – 150 cm
• hmotnosť: dosť variabilná, 30 – 45/50/70 kg
• farba pokožky (podobne ako u všetkých raných hominidov): zrejme pomerne tmavá – slúžila ako ochrana proti intenzívnemu slnečnému žiareniu
• rovnobežné rady zubov s diastémami a prečnievajúcimi očnými zubmi
• jednohrbčekové prvé dolné črenové zuby
• úzka a plytká horná čeľusť s plochým podnebím
• dopredu vystupujúca mohutná spodná čeľusť bez brady (prognácia)
• enormné rozšírenie lebky v oblasti processus mastoidei
• malá kapacita mozgovej časti lebky s rozsahom od 310 do 485 cm³ cm3 alebo 385 – 550 cm³ (t. j. v pomere k hmotnosti, len o niečo viac ako u dnešných šimpanzov)
• dlhé a mierne prehnuté články prstov a úchopová schopnosť prstov nohy (zrejme na uľahčenie pohybu v korunách stromov)
• tvar hrudníka a pomer dĺžky horných a dolných končatín pripomína stavbu tela ľudoopov
• dvojnohosť (bipédia): Nepriamym dôkazom dvojnohosti afarských australopitekov sú odtlačky stupají v skamenenom popole na lokalite G laetoliského náleziska. Ich chôdza asi trochu pripomínala kolísavý typ príležitostnej bipédie dnešného šimpanza.

Žil vo východnej Afrike. Hlavné náleziská sú:

• v Etiópii: Belohdelie (-možno), Dikika, Hadar, Maka/Middle Awash, White Sands (Usno Formation)
• v Keni: Koobi Fora (East Turkana)
• v Tanzánii: Laetoli.

Hlavné nálezy popri LH-4 (paratypy) sú:

• LH 1, 3 (a–t), 3/6 a, 5, 6 (a–e), 7, 8, 10, 11, 12, 13, 14 (a–h)
• A.L. 128-1, 128-23, 129-1a–c, 129-52, 137-48a–b, 145-35, 161-40, 166-9, 198-1, 198-17a–b, 198-18, 199-1, 200-1a, 200-1b, 207-13, 211-1, 228-1, 241-14, 266-1, 277-1, 288-1, 311-1, 322-1, 333-1, 333-2, 333w-1a–e, 333x-1, 366-1, 388-1, 400-1a–b, 411-1

Najznámejší je nález ženy A.L. 288-1, tzv. „Lucy“, z roku 1974. Zomrela asi vo veku 25 – 30 rokov. Ako píše Thurzo 1998 Hoci sánka sa zachovala v celistvom stave, zvyšná časť lebky bola v zlomkoch. Aj keď jej telesná výška iba tesne presahovala jeden meter a mozog nemala oveľa väčší ako softbalovú loptičku, šlo o dospelú osobu s prerezanou a trochu opotrebovanou treťou stoličkou, uzavretými rastovými (epifyzárnymi) platničkami na dlhých kostiach a začínajúcimi degeneratívnymi zmenami na okrajoch stavcov. ... Na kostre nie sú stopy po zuboch, takže nepadla za obeť dravcom, možno sa utopila a vďaka rýchlemu prekrytiu usadeninami sa jej kostra zachovala do dnešných čias.

• Wood, B.: Wiley-Blackwell Encyclopedia of Human Evolution, 2011
• Kimbel, W.: The Species and DIversity of Australopiths in: Handbook of Paleoanthropology, 2007
• Soukup, V.: Dějiny antropologie, 2005
• Thurzo, M.: Evolúcia človeka, 1998 Vývoj antropoidných primátov (polopodrad Anthropoidea) Archivované 2016-03-25 na Wayback Machine

• [1] str. 142 – subjektívne a objektívne synonymá