Jean-Antoine Watteau (* 10. október 1684, Valenciennes, Francúzsko – † 18. júl 1721, Nogent) bol francúzsky barokový maliar, ktorý je zároveň považovaný za prvého rokokového umelca.

Jean-Antoine Watteau
francúzsky maliar
Antoine Watteau
Narodenie10. október 1684
Valenciennes, Francúzsko
Úmrtie18. júl 1721 (36 rokov)
Nogent, Francúzsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Antoine Watteau
Dvorský ples

Životopis

upraviť

Narodil sa vo Valenciennes, flámskom mestečku na severe Francúzska, kde aj získaval prvé vzdelanie. V roku 1702 odišiel do Paríža, kde začal študovať u popredného francúzskeho maliara Clauda Gillota a dekoračného maliara Claudia Audrana. Tu maľoval prvé nástenné dekorácie a študoval obrazy Petra Paula Rubensa, čo ovplyvnilo jeho neskoršiu tvorbu. V roku 1708 začal študovať na akadémii, no jej členom sa stal až v roku 1717. V štúdiu pokračoval v roku 1716 v Crozatovej zbierke nákresov a v rokoch 1720 – 1721 študoval a žil v Anglicku.

Venoval sa najmä tvorbe olejomalieb, v ktorých vyjadruje pominuteľnosť času. Watteauov svet, v ktorom hrá hlavnú rolu láska, je na prvý pohľad hravý a rozmarný, ale zároveň vyjadruje tiež určitú melanchóliu. Jeho diela sú namaľované istou rukou, sú duchaplné, živé a ľahké, umiestnené uprostred pôvabnej krajiny. Postavy na jeho obrazoch (pastieri, tanečníci a komedianti), ktoré kreslil podľa pod vplyvom divadelných predstavení, mali vplyv dokonca i na súdobú móda|módu (tzv. "kostýmy à la Watteau"). Námety čerpal z galantných slávností, zobrazoval obľúbené postavy talianskych komédií, obrazy zo spoločnosti, s pomocou ktorých zotieral hranicu medzi hrou a skutočnosťou. Svojimi galantnými slávnosťami, pastierskymi hrami a vidieckymi zábavami založil nový druh maliarstva – Francúzska akadémia pod Watteauovým vplyvom prehlásila slávnosti za vlastný žáner. Okrem jeho olejomalieb sa zachovalo i mnoho kresieb červenou ceruzou alebo čiernou kriedou.

Ako žiak Clauda Gillota mal vo svojom učiteľovi silnú inšpiráciu. Rovnako ako Claude Gillot, ani on sa neuspokojil s umením, ktoré dovtedy prevládalo vo Francúzsku. Odvrátil sa od ťažkopádnej klasicistickej tradície, ktorá dominovala vo Francúzsku až do jeho doby. Inšpiráciu našiel v neskorom diele flámskeho maliara Petra Paula Rubensa a naviazal naň tematicky i maľbami slávností pod šírym nebom. Jeho obraz Vylodenie na Kythéru (1717) je zobrazením milostného páru v rôznych chvíľach – na jednom obraze rozvíja príbeh rozlúčky so všetkým, čo prináša – s váhaním, zastávkami na ceste, opustením, otočením hlavy.

 
Serenáda

Iné projekty

upraviť