Železničná trať Zvolen – Vrútky

Pôvodná trať Zvolen – Vrútky bola súčasťou Uhorskej severnej železnice Budapešť – Salgótarján – Lučenec – Zvolen – Vrútky (prepojenie s Košicko-bohumínskou železnicou), ktorá bola uvedená do prevádzky 12. augusta 1872. Úvahy o prepojení Zvolena s Košicko-bohumínskou železnicou cez Ružomberok alebo Harmanec sa nerealizovali kvôli vysokým nákladom. Napokon bol vybratý variant vedúci cez Kremnicu.

Úsek medzi Zvolenom a Banskou Bystricou bol zaradený medzi trate II. triedy a sprevádzkovaný 3. septembra 1873. Spojenie B. Bystrice s Turcom bolo na dlhé roky neaktuálne. K realizácii prepojenia tratí, vedúcich Pohroním a Turcom, sa pristúpilo až v medzivojnovom období, kedy sa začala budovať tzv. Stredoslovenská transverzála – spojnica Nitry resp. Trenčína cez Prievidzu, Handlovú, Dolnú Štubňu, Banskú Bystricu a Margecany s Košicami.

V roku 1931 bola uvedená do prevádzky železničná trať Handlová – Horná Štubňa, spájajúca regióny Ponitrie a Turiec, a v roku 1936 trať Červená Skala – Margecany, ktorá sa napájala na trať Žilina – Košice. Po ukončení týchto úsekov sa v roku 1936 začala výstavba posledného úseku Banská Bystrica – Dolná Štubňa, ktorá mala prepojiť už existujúce trate.

V roku 2012 bola v úseku Banská Bystrica – Turčianske Teplice pozastavená osobná doprava a čiastočne nahradená zrýchlenými vlakmi. Zastavovanie vlakov bolo zrušené v staniciach Kostiviarska (doteraz tu je prednosta stanice), Uľanka (doteraz tu je prednosta stanice a vlečka do Harmaneckých papierní), zastávka Harmanec, zastávka Dolný Harmanec, Harmanec jaskyňa (doteraz tu je prednosta stanice) a Čremošné (doteraz tu je prednosta stanice). Jediná stanica, v ktorej doteraz zastavujú aj Zr vlaky, je Horná Štubňa obec. Od roku 2016 sa na tejto trati kategória Zrýchlených vlakov zmenila na kategóriu Regional expresov (Rex). Od GVD 2020/2021 je trať obsluhovaná vlakmi kategórie R. V októbri 2016 prebehli opravy koľajového lôžka na úseku Zvolen – Banská Bystrica, ako aj oprava priecestí, ktoré sa nachádzajú medzi železničnou stanicou Sliač-kúpele a Vlkanová, Vlkanová–Radvaň.^[1]

Chýbajúci úsek medzi Banskou Bystricou a Dolnou Štubňou mal mať dĺžku 40,956 km a prekonávať výškový rozdiel 373,78 m z bystrickej a 125,62 m z turčianskej strany. Počet tunelov i dĺžka sa počas výstavby zmenila pre zložité geologické podmienky. Najvyšší bod trate dosahoval nadmorskú výšku 692,94 m n. m..

Náročná horská trať na styku Veľkej Fatry a Kremnických vrchov využíva 22 tunelov v súhrnnej dĺžke 12 211 metrov, 112 mostov a priepustov. Na stavbe pracovalo až 12 339 pracovníkov (máj 1938) a tak už 19. decembra 1940 bola slávnostne otvorená.

Koncom 2. svetovej vojny bola ustupujúcimi Nemcami zničená väčšina viaduktov a mostov a po ich oprave bola premávka obnovená 17. marca 1946.

Počas štyroch rokov bolo na trati Banská Bystrica – Dolná Štubňa vybudovaných 22 tunelov s celkovou dĺžkou 12 211 m. Projekt počítal so 14 tunelmi, preto sú očíslované od čísla 1 po číslo 14. Zvyšné tunely, označené kombináciou čísla a písmena, boli vybudované kvôli výhodnosti tohto variantu oproti povrchovému vedeniu. Pre nevhodné podložie v úseku projektovanej trate tak bol vybudovaný tunel 2a, tunely 3a, 4a, 4b, 4c, 4d, 5a boli vybudované namiesto hlbokých zárezov s vysokými skalnými stenami alebo múrmi.

Tunel č. 8 bol budovaný v tvare veľkého oblúka v Starohorskej a Bystrickej doline s cieľom získať nadmorskú výšku. Je považovaný za jeden tunel, prerušený tokom rieky Bystrica.

Najdlhším tunelom trate je tunel č. 14 – Čremošniansky (nazývaný i Harmanecký), ktorý je zároveň najdlhším železničným tunelom ŽSR. Jeho prerazenie trvalo iba 23 mesiacov a odchýlka počas výstavby predstavovala v smerovom profile 28 mm, výškovom 5 mm a dĺžkovom 35 mm.

V náročnom teréne bolo vybudovaných 112 mostov a priepustov, medzi nimi i 4 viadukty s oceľovými plnostennými konštrukciami a 1 železobetónový klenutý viadukt s hlavným oblúkom rozpätia 55 m.

• Kostiviarsky viadukt – je oceľový a má 4 polia po 25 m.
• Uľanský viadukt – železobetónová konštrukcia má 1 hlavnú a 3 vedľajšie klenby s rozpätím 19 + 55 + 19 + 19 m. Nad údolím je vo výške 42 m a dĺžka oblúka železobetónovej klenby je 70 m.
• Viadukt „Čierna Voda“ – je oceľový a má 5 polí po 25 m.
• Viadukt „Glózy“ – je oceľový a má 4 polia po 25 m.
• Viadukt „Na Vode“ – je oceľový a má 5 polí po 25 m.

Trať 170 je v úseku Zvolen – Banská Bystrica elektrifikovaná striedavou sústavou 25 kV 50 Hz. Elektrifikácia prebehla od novembra 2004 do marca 2007.^[2] Zmluva so stavebným dodávateľom, Sdružení Zvolen – Banská Bystrica, zloženého z firiem ŽS Brno a.s., BETAMONT s.r.o., ELTRA s.r.o., bola podpísaná 9. novembra 2004. Stavebné práce sa začali už 25. novembra toho roku.^[2]

Podľa stanoviska investora, Železníc Slovenskej republiky, „má stavba význam [z hľadiska rozvoja regiónu] najmä vzhľadom na zvýšenie výkonnosti železničnej trate pri súčasnom znížení škodlivých vplyvov z dopravy (zníženie škodlivých emisií a hluku), skrátení času prepravy (odstránením potrebných preprahov rušňov vo Zvolene) a vytvorením podmienok pre ďalšie investície – priamo v železničnej doprave (elektrifikácia nadväzných tratí) resp. nepriamo v priemysle (vznik nových výrobných závodov vďaka zlepšenej dopravnej infraštruktúre).“^[2] Počas elektrifikácie bol vybudovaný aj nový most cez rieku Hron, zabezpečovacie a oznamovacie zariadenia, silnoprúdové rozvody a iné stavby.^[2] Celková dĺžka elektrifikácie bola 25,125 km. Konečné náklady na projekt dosiahli takmer 38 miliónov €. Náklady boli hradené Európskym spoločenstvom a štátnym rozpočtom SR.^[2]

Základom dopravy v úseku Vrútky – Banská Bystrica - Zvolen sú rýchliky, premávajúce prevažne v dvojhodinovom intervale. V úseku Vrútky – Turčianske Teplice sú doplnené zastávkovými osobnými vlakmi, ktoré vykonávajú obsluhu zastávok v obciach Turčianskej kotliny a pokračujú do stanice v Hornej Štubni. Osobné vlaky v úseku Turčianske Teplice – Banská Bystrica boli zrušené v roku 2012 kvôli ich nízkej obsadenosti, zapríčinenej aj prechodom riedko obývanou oblasťou^[3] a veľkou vzdialenosťou železničných staníc od obydlí. V úseku Banská Bystrica – Zvolen je obsluha tvorená aj rýchlikmi Banská Bystrica – Bratislava a zastávkovými osobnými vlakmi.

V septembri 2015 bolo oznámené, že štát vyhlásil verejné obstarávanie na spoje Banská Bystrica – Bratislava. Predpokladalo sa, že by sa malo vysúťažiť 1,5 mil vlakových kilometrov ročne. Záujem o súťaž oficiálne prejavil RegioJet^[4][5], o tendri uvažoval Leo Express^[5], zaujímala sa Arriva, dcérska spoločnosť Deutsche Bahn^[5], uvažovalo sa o ďalších spoločnostiach: České dráhy^[4], britský National Express^[4] ako aj vtedajší (a súčasný) prepravca Železničná spoločnosť Slovensko.^[4] Tento dopravca najazdil na uvedenej trati 1,2 miliónov kilometrov. Do zmeny grafikonu v roku 2015 jazdil priamo len jeden pár rýchlikov, na ostatné spoje bolo nutné presadať vo Zvolene. Podľa nového grafikonu od decembra 2015 jazdí 8 párov priamych rýchlikov z Bratislavy až do Banskej Bystrice.^[5] Súťaž bola vyhlásená v novembri 2015 a jej víťaz by mal získať až desaťročný monopol na dopravu medzi Banskou Bystricou a Bratislavou.^[6]

V júli 2022 ZSSK bez informovania zrušila relačnú cenu medzi Bratislavou a Banskou Bystricou (z 9,20 eur na 10,46) a Bratislavou a Zvolenom na 9,62 eur. Zvýšenie sa udialo v čase keď sú na trati výluky kvôli rekonštrukcii.^[7]

•  
  ŽST Sliač kúpele
•  
  ŽST Uľanka
•  
  Trať prechádza ponad cestu I/59 pri Uľanke
•  
  Harmanecký tunel I., pohľad na bystrické zhlavie
•  
  Od roku 2012 nevyužívaná železničná Dolný Harmanec so staničnou budovou
•  
  Vlak vychádza z Čremošnianskeho tunela do ŽST Čremošné
•  
  Trať pri Príbovciach
• Trať medzi stanicami Banská Bystrica a Vrútky pohľadom zo stanovišta strojvedúceho, lokomotívy rady 754 (v závere videa ide o trať č. 180 medzi stanicami Vrútky a Žilina).

• Zoznam železničných tratí na Slovensku
• Dejiny železníc na Slovensku
• Uhorská severná železnica

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná trať Zvolen – Vrútky

• KMEŤ, Ladislav; RYŠAVÝ, Ján. Banská Bystrica – Dolná Štubňa : 1940 – 2000 : Banská Bystrica – Harmanec-Papiereň. 1. vyd. [Bratislava] : Železnice Slovenskej republiky, 2000. 105 s.
• KMEŤ, Ladislav. Železničná trať Zvolen – Banská Bystrica. 1. vyd. Zvolen : Em Design, 2003. 96 s. ISBN 80-968336-2-6.
• LICHNER, Dušan. Cez tunely Veľkej Fatry : pohľad do histórie výstavby a prevádzky železničnej trate Banská Bystrica – odbočka Dolná Štubňa. 1. vyd. Žilina : EDIS – vydavateľstvo UNIZA, 2023. 199 s. ISBN 978-80-554-1980-0.

• ŽSR cestovné poriadky podľa trate

• www.vlaky.net

Súradnice: 48°47′49″S 19°04′40″V / 48,797064°S 19,077721°V / 48.797064; 19.077721